Je pravda účelom, alebo prostriedkom?

Trochu problematická otázka, pravda? Ak je pre nás pravda účelom, tak ju staviame na prvé miesto svojej morálnej stupnice hodnôt, ale aj odpovieme, že je iba prostriedkom, tak potom nám na nej až natoľko nezáleží a môžeme ju využívať podľa ľubovôle podľa hesla: „Účel svätí prostriedky.“

Aký je vlastne rozdiel medzi účelom a prostriedkom? Pre odpoveď si môžeme zájsť aj wikipediu, kde v češtine nájdeme takúto definíciu:

Účel označuje to, „kvůli čemu“ (řecky hú heneka) něco jest, něco se podniká, nebo děje (Aristotelés), hlavní cíl či smysl věci nebo jednání. Předpokládá tedy obecně účelné, zacílené jednání, které lze popsat třemi kroky:

1. představa vzdáleného účelu či cíle, Aristotelova „cílová příčina“;
2. vyhledání, vytvoření, obstarání prostředků a
3. dosažení účelu či cíle pomocí těchto prostředků.

V moderní době se stále častěji stává, že konečného účelu dosahujeme prostřednictvím stále složitějších řetězců předběžných, pomocných účelů, které pak slouží jako prostředky na cestě za konečným cílem. O tomto konečném účelu či cíli pak říkáme, že dává smysl celému řetězci.

O prostředcích, které vedou k dosažení účelu, říkáme, že jsou účelné.

O jednání, které sleduje pouze jediný účel, říkáme, že je účelové.

Je to asi tak, že: „pavúk robí siete, aby chytal muchy a pes uteká, aby chytil zajaca“. U človeka je tomu tak, že: „túžba po zmyslu je primárnou motiváciou ľudského života“. A tak, kde je pravda účelom, tam je vždy pravda na prvom mieste a kde je pravda prostriedkom, tam je pravda pravdou iba dovtedy, kým mi to prospieva.

Ježiš sa vyslovil, že prišiel na svet preto, aby vydal svedectvo pravdy a tak bola u neho pravda zmyslom jeho života. Mr. Ján Hus tiež pravdu vyzdvihol na najvyšší stupeň, keď povedal: „Hľadaj pravdu, počúvaj pravdu, uč pravdu, miluj pravdu, hovor pravdu, bráň pravdu, drž sa pravdy a ochraňuj túto pravdu až do smrti!

Pre človeka, ktorému je pravda iba prostriedkom k iným cieľom a účelom sa k pravde tiež hlási, ale ju kľudne zavrhne a použije lož, ak to vyhovuje jeho záujmom. Veľmi výrazne sa to ukazuje v cirkevnej vierouke, kde je na prvom mieste viera a záujem cirkvi a veriaceho a pravda slúži iba ako nástroj, ktorý je tiež možno niekedy uplatniť.

Ale najmarkantnejšie sa heslo „účel svätí prostriedky“ uplatňuje v mocenskej politike, kde je pravda takmer zločinom, lebo usvedčuje vinníkov z ich bezprávia. Preto, keď je už potrebné povedať pravdu, musí sa zaobaliť do celkom nepriehľadnej pavučiny iných lží a hypotéz a tak jej dať punc konšpiračných teórií.

Svet a ľudstvo sú dnes v tak katastrofálnom stave, že ak chceme tento stav ešte zvrátiť, je potrebné si konečne povedať pravdu a naliať si čistého vína. Pacienta nevyliečime, ak mu budeme stanovovať menej nebezpečnú diagnózu a ubezpečovať ho, že mu v podstate nič zlé nehrozí. Život mu nezachráni ilúzia bezpečia, ale pravda a radikálna liečba. Ale, to by nesmel naše jednanie ovplyvňovať strach.

Strach je vždy nástroj diabla, lebo pod jeho vplyvom konáme inak, ako by sme konali, keď strach nemáme. Rôzne druhy nášho ohrozenia tu máme vždy, lebo je neodmysliteľnou súčasťou nášho života, ale to ešte neznamená, že musíme prežívať aj strach a stres zo strachu.

Ježiš ako múdry učiteľ nám radí: „Nebojte sa! Ja som s vami po všetky dni vášho života.“ A následne sa pýta: „Ak je s nami Boh, kto je proti nám?“ Strach je najväčším nepriateľom ľudstva a najviac mu slúži nepravda. Preto si ľudia radi vytvárajú kadejaké ilúzie a od pravdy sa odvracajú. Ale, to je cesta do pekla…
 

Leonard Degon