Kacírske myšlienky o imigrantoch?

migrantiNáhody nejestvujú, pretože náš svet podlieha duchovným zákonitostiam. Každá udalosť, a to i zdanlivo náhodná, je dôsledkom nejakej príčiny. Nič totiž nepadá len tak bez všetkého z Mesiaca, a to teda znamená, že nič na tomto svete sa nikdy nestane bez nejakej tomu predchádzajúcej príčiny.

A svoje príčiny musí mať nevyhnutne aj to, keď v nejakom národe dôjde k ozbrojenému konfliktu, k občianskej vojne, k prejavom násilia, či chaosu.

Skrytou, najhlbšou a najpodstatnejšou príčinou takéhoto stavu je kvalita vnútorného života príslušníkov onoho národa. Ich spôsob uvažovania, vyznačujúci sa trebárs nevraživosťou, nenávisťou, netoleranciou, násilnosťou a tak ďalej a tak ďalej.

Náš svet totiž vôbec netuší, že spôsob myslenia toho ktorého národa nie je možné oddeliť od reality, ktorú je nútený prežívať. Náš svet netuší, že kvalita vnútorného života národa a jeho hodnotová orientácia sa odzrkadľujú na stave jeho spoločenských pomerov. Tieto dve veci nemožno od seba oddeliť, pretože ide o spojené nádoby. Zároveň sa v tom však dajú vybadať účinky akejsi veľkej a dokonalej Spravodlivosti, na základe ktorej sa každému národu dostáva presne toho, čo si zaslúži a aký vnútorne je.

Samozrejme, že pri vzplanutí ozbrojeného konfliktu, teroru či občianskej vojny pôsobí viacero činiteľov. Rôzne etnické, politické alebo náboženské skupiny v danom národe bývajú často vyprovokované k vzájomnej nenávisti vonkajšími mocnosťami, ktoré majú svoj zištný záujem na takejto samovražednej deštrukcii.

Často sa vynakladajú veľké finančné prostriedky na to, aby podobné ohniská nenávisti v konkrétnych štátoch vznikali a aby na základe jednoduchého pravidla; kde sa dvaja bijú, tretí víťazí, boli konečným víťazstvom občianskej vojny či iného ničivého konfliktu nastrčené bábky tých, ktorí ho umelo vytvorili, podporili a financovali.

Takýmto majstrom v rozoštvávaní a v materiálnej i spoločenskej likvidácii iných národov sú napríklad USA, ktoré vyprovokovali konflikt na Ukrajine, v Sýrii a v mnohých iných krajinách.

O tom ale reč byť nemá, pretože nech už je vplyv svetových mocností na vnútorné dianie jednotlivých národov akékoľvek, vždy ide len o určitý spôsob navádzania a pokušenia. Pokušenia a navádzania k zlému, k nenávisti a k bratovražednému konfliktu.

A aj napriek tomu, že sa toto pokušenie a nabádanie deje veľmi sofistikovaným spôsobom, prostredníctvom rôznych neziskových organizácií, financovaných západnými mocnosťami, prostredníctvom elektronických a printových médií, či nejako inak, konečné rozhodnutie zostáva vždy iba v rukách daného národa. Iba na jeho voľbe záleží, či podľahne podnecovaniu k nenávisti, nevraživosti a násiliu.

Ak ale cielene vytvárané negatívne podnety dokážu zarezonovať s negatívnymi emóciami, ktoré tento národ v sebe prechováva, expanduje potom jeho nenávisť a zloba do vonkajšej podoby teroru a násilia. Avšak skutočná príčina deštrukčného chaosu, v ktorom sa onen národ zrazu ocitá, je v prvom rade spojená s jeho vlastnou mentalitou a s jeho vlastným, negatívnym spôsobom myslenia. Jedine on sám je hybnou silou všetkých udalostí, ktoré ho stíhajú.

Aký má potom ale zmysel, keď ľudia utekajú preč z pekla, na ktorom sa takto spolu podieľali a ktoré oni sami takýmto spôsobom spolu vytvárali? A nie je vari celkom oprávnená obava z toho, že ak títo ľudia utečú k nám, vyvolajú podobný chaos, nenávisť a násilie aj u nás, pretože jeho skutočné a najhlbšie príčiny, to jest svoj deštruktívny a nenávistný spôsob myslenia si k nám do Európy prinesú so sebou? Nestane sa teda naše naivné, moderné, multikulturálne tolerantné rešpektovanie ich pravidiel, zásad a zmýšľania naozaj začiatkom chaosu a vzájomných stretov aj u nás?

Vraví sa, že je lepšie raz vidieť, ako sto krát počuť. Práve v tejto súvislosti si spomínam na istý obrázok, ktorý dokonale vystihoval všetko to, o čom hovoríme. Boli na ňom horiace ulice v pozadí a v popredí ľudia tmavšej pleti, hádžuci kamene. Pod obrázkom stál nápis: svoju krajinu sme si už zničili a teraz ideme k vám.

Je naozaj veľmi dôležité uvedomiť si, že rôznorodé konflikty v krajinách tretieho sveta majú mnoho príčin. V nemalej miere patrí medzi ne i umelé rozoštvávanie zvonka. Avšak hlavná príčina, aj napriek tomuto všetkému, tkvie predsa len v mentalite a spôsobe myslenia každého národa samotného. Zjednodušene povedané, on sám si je na vine, pretože vo všetkom, čo ho stretá, je on sám základnou hybnou silou. A to i napriek tomu, že svoj diel viny si nesú i tí, ktorí do jeho tlejúcej nenávisti a nevraživosti prilievali oleja.

A nie je snáď potom spravodlivé, že obyvatelia daného národa majú zostať doma, aby na vlastnej koži prežili všetko to nesprávne a strašné, čo sami prostredníctvom svojho negatívneho myslenia a prostredníctvom svojich nenávistí a nevraživostí priviedli k životu?

Každý z nás sa narodil na celkom konkrétne miesto na zemi, kde má za úlohu žiť. To netvrdím ja, ale duchovné zákonitosti, ktoré každému človeku určili jeho miesto na našej planéte práve tým, kde sa narodil. Ak ale určitý národ dospeje do chaosu a skazy a potom jeho príslušníci chcú z tejto skazy a z tohto chaosu, v ktorom sa nedá žiť, ujsť, nevytvoria vari znovu rovnaký chaos aj tam, kam utečú? Nie je snáď potom nanajvýš spravodlivé, aby každý musel, hoci aj bolestne okúsiť to, čo prostredníctvom spôsobu vlastného myslenia vytváral, spolu formoval a tým dával do pohybu? A ak to splodilo a vyvolalo utrpenie, nemajú ľudia aj za cenu tohto utrpenia spoznať a pochopiť nesprávnosť toho, ako uvažovali a k čomu sa dali strhnúť? Ako potom môžu dospieť k pochopeniu? Ako sa môžu poučiť?

A nie je potom vari pomoc takýmto ľuďom miešaním sa do vyššej Spravodlivosti, ktorá dáva prežívať každému iba to, čo si zaslúži? Aby mohol na vlastnej koži pocítiť, že to, čo pestoval a prechovával vo svojom vnútri, bolo zlé a preto to treba zmeniť?

Niet dôsledkov bez príčin! Ak trpíme, my sami sme tomu museli zavdať nejakú príčinu! A trpíme preto, aby sme túto príčinu vo forme negativity, ktorú prechovávame vo svojom vnútri, poznali a odstránili. To znamená, aby sme podobným negatívnym, nenávistným, deštrukčným a povrchným spôsobom už nikdy nemysleli a tým viac už nikdy neformovali naše okolie do takejto podoby.

Čo dodať na záver? Snáď iba to, že osud každého jednotlivca i osud každého národa je dôsledkom jeho vlastného spôsobu myslenia a kvality hodnôt, ktoré uznáva. Vo vonkajších udalostiach, ktoré nás stíhajú, má potom každý jednotlivec i každý národ spoznať, aký skutočne je. Ak prežíva niečo ťažkého a zlého, musí vedieť, že príčinu toho má hľadať vo svojom vlastnom vnútri. V tom, akým spôsobom uvažoval a aké hodnoty uznával.

Riešením však v nijakom prípade nie je útek z toho, čo sme takýmto spôsobom vytvorili. Riešenie sa skrýva v prijatí osobnej zodpovednosti. V pochopení, akým spôsobom sme takéto niečo vytvorili a v prebratí zodpovednosti za to, čo sme vytvorili. Ak tomu chceme uniknúť a zmeniť to, musíme začať meniť sami seba! A ak začneme meniť vlastný, negatívny a deštruktívny spôsob myslenia v čosi oveľa konštruktívnejšie a pozitívnejšie, začnú sa postupne meniť k lepšiemu i naše vonkajšie pomery, ktoré sú vždy iba odzrkadlením našej vnútornej podstaty.

Tento princíp samozrejme platí i vo vzťahu k nášmu vlastnému národu. Nie je teda vôbec náhoda, v akých pomeroch sme nútení žiť. Ich príčinu preto hľadajme v kvalite vnútorného života národa a v hierarchii hodnôt, ktoré preferuje. Aj náš národ totiž prežíva presne to, čo si zaslúži a bude mať vždy iba takú vládu, akú si zaslúži.

Človeče, každý jediný, pozri sa pozorne do svojho vlastného vnútra, pretože jeho kvalitou určuješ to, ako sa budeš mať a v akých pomeroch budeš žiť! Pestuj preto vedome vo svojom vnútri iba dobro, čistotu, spravodlivosť a ušľachtilosť. A už vo svojom vnútri sa stráň každého zla, každej nečistoty, každej nespravodlivosti a každej nečestnosti. Lebo jedine takto môžeš vybudovať ty, alebo tvoj národ, pevný vnútorný základ toho, aby sa ti aj v každodennom živote dobre darilo.
 

Milan Šupa
http://kusvetlu.blog.cz/
 

Poslední články autora:


hodnocení: 3.8
hlasů: 6

65 komentářů

Přidat komentář
  1. Ano, poezie je jazyk, který je jedním z jazyků, tento se vyjadřuje v určitých symbolech. Podobně i malba je určitým symbolem.
    Dítěti nelze dát stravu dospělých, protože by mu uškodilo, musí si na to zvykat – áááá, kdysi mi vnutili makovaný rohlík. 40 let na to jsem jej nemohla pozřít. Až jednou ve společnosti přátel se objevil na talíři ke snídani. Co takové děcko udělá? Oslepilo mne to.
    Krásný makovaný vypečený rohlík na talíři,
    co jen s ním mám udělám?
    Začnu zkoumat, je-li to jídlo vhodné pro mne.
    Jestliže jej začnu jíst, co to udělá se rty?
    jak budou reagovat zuby?
    atd. atd.
    Ano, je to osobní zkoumání. A pokud dojdu k výsledku, výsledkem je, že mohu takový rohlík jíst, že je velmi dobrý, neublíží-mi, ale není to určující, jíst jej nemusím, nebo mohu. Již se mohu svobodně rozhodnout, jestli ano, nebo ne.
    Jídlo dospělých, jídlo dětské, …. su starší, jak černé uhlí, cesta mezi hvězdami k samému počátku, cesta neuvěřitelná. Dětská nevinnost je ochranou největší. Znovu beru dětský dudlíček. Vždyť jako člověk dospělý, což bych vůbec mohla „cestovat mezi hvězdami?“ Jen bych lapala po dechu, že bez kyslíku tam vůbec nelze vstoupit.
    Však co je obohacující více? Osobní setkání s Ježíšem, či neosobní setkání s informací o Pravdě.
    Osobní setkání ve smyslu komplexu obsahuje i neosobní informace, pokud o ně požádám, jedním z dalších „jazyků“ a chrání mne při tom „křídlo andělské“.

    1. Matko, čo ak by pri tom Vašom osobnom stretnutí s Ježišom od ktorého očakávate „zázračné“ naplnenia odpadli všetky Vaše doterajšie ilúzie a spoznali by ste, že On je celkom obyčajná ľudská bytosť, ako sme aj my? Čo, ak naše predstavy antického nebeského, alebo božského chóra sú len výmyslom pre naivných plebejcov? Ako by ste sa zmierili s takouto realitou? Ilúzie Vám umožňujú snívať a dúfať v krásnu budúcnosť, ale dokážete spokojne žiť aj bez nich???

      1. Ale Degone,
        nezáleží přece na tom, v jakém šatě je ta bytost. A ta setkání se nekonají na základě mého očekávání. Nemohu být proto zklamána.
        Iluzí bylo, že budoucnost bude stejná, jako minulost, či přítomnost, že nemůže dojít k bodu zvratu (či změny k lepšímu). Stejná je pouze v tom, že se stala přítomným, posléze minulým přítomným okamžikem. Vývoj k němu nebyl mým sněním ovlivněn. Vzdala jsem se, přiznala prohru, neschopnost něco ovlivnit, změnit to, jak ke mě někteří lidé přistupují, jak se chovají, odvrhují, odsuzují mne i druhé lidi.
        Neumím to lépe vyjádřit, snad že jsem se snění o tom možném lepším, či možném krásném vzdala, neuměla jsem si představit, že vývoj přispěje ke změně a stane se, že jednou má bolest a zatmění pomine. Konkrétně však k tomu nechci psát.
        Co mi umožňovalo žít – setkávání s lidmi, se srdci zářivými. Byla-li to iluze? Pak by mi mé srdce lhalo. A po prvním takovém setkání nebylo lehké, „propustit“ ono srdce zářivé, nespoutat ho, či nepřipoutat ho k sobě.
        Co mi umožňovalo žít – setkávání se „stromy“, rostlinami, rozhovor s nimi,….Byla – li to iluze? Pak by mi mé srdce lhalo.
        A můj Domov by byl jen iluzí. A přesto – jsem zde na planetě dne a noci, na Zemi – v učebnách, věčný žáček…. :-)

  2. Prý: „Není se čeho bát…ani Ikaros by nespadl dolů kdyby letěl v noci za svitu měsíce a hvězd…“ :-)

  3. Degone, píšeš:

    …….Matko, čo ak by pri tom Vašom osobnom stretnutí s Ježišom od ktorého očakávate „zázračné“ naplnenia odpadli všetky Vaše doterajšie ilúzie a spoznali by ste, že On je celkom obyčajná ľudská bytosť, ako sme aj my?…

    Éto nevazmožno. Keby bol Ježiško plodom hriechu bezvaječného Hospodina a protožidovky Marienky, tak by z virtuálneho Ježišťoka nezostali okrem ,,kostí“, žiadne iné ,,stopy“, ktoré by sa dali skúmať…

    Takže ak uveríme rozprávke o vzniku Ježišťoka, je viac ako isté, že nie je v Nebi, lebo mix Nehmotnej nebytosti a obyčajnej protožidovskej devuchy, by znamenalo, že plod je len na pol boh, napol človek a jeho vystúpenie na Nebesia je irelevantné, lebo ,,TAM“ môžu byť len ,,čisto duchovné“ bytosti, bez aléhokolvek kúska ,,MASA“…

    Mäso nemože byť v duchovnom svete, lebo by bolo ,,anihilované“, keby ho tam aj niekto chcel prepašovať…

    Z toho vyplýva, že si JEHO nemohol Degone vidieť, ani počuť, či cítiť…

    Keby si naďalej trval na tom, že ON je Tvoj kamarát, môžem Ti vybaviť ,,prvé sedenie“ u Dr. Chocholouška a potom Ťa tie nočné ,,oné“ navždy opustia, len čo uvidíš tácku so zelenou bobulou a pohárom vody.

    Vieš ten Paolov reflex, či tak nejako…

    1. G.n.: Ako vidieť, celkom dobre Ti to páli… Nie je tomu tak, ako si to Ty vykladáš, ale trochu inak. Ak píšem, že mi bol ukázaný Ježiš z akašického záznamu, tak je to záznam z jeho pozemského života. Tam „hore“ nie sú telesné bytosti ako tu na zemi, ale duchovné bytosti s jemnohmotným telom, ktorý má celkom iné vlastnosti, ako to naše hrubohmotné pozemské telo. Ak poznáš niečo z prírodovedy, tak je to ako s metamorfózou (premenou) husenice na motýľa. Husenica, keď sa dostatočne vyvinie, tak sa zakuklí, jej telo sa rozpustí na kašu z ktorej sa vyvinie nový tvor – motýľ. Pre husenicu je to smrť, ale jej telo dá vznik novému tvorovi – motýľovi, ktorý si tiež nič nepamätá z jeho predošlého štádia – husenice. Niečo podobné nastáva aj u človeka. V našom pozemskom tele sa utvára duchovná bytosť, ktorá smrťou pozemského tela odchádza do duchovného sveta, kde pokračuje v živote duchovnej bytosti. Jeho nové jemnohmotné telo má celkom iné vlastnosti ako toto naše pozemské telo. Týmto procesom sa dosahuje vyšší princíp v ktorom to nižšie slúži tomu vyššiemu a to vyššie pomáha tomu nižšiemu. Ak Ti na tom nie je niečo jasné, som ochotný sa o tom s Tebou pobaviť…

  4. Degone,píšeš:

    …V našom pozemskom tele sa utvára duchovná bytosť, ktorá smrťou pozemského tela odchádza do duchovného sveta,…

    Teraz nechcem polemizovať o Tvojej podstate viery, ale vysvetli mi tak ľudsky, načo by ,,bol niekde tam hore, či dole“, zberný tábor pre DUŠE…

    90%z nich bude tých zlých-odporných, 15%eutálnych a tých 5% dobrých…

    Kto ICH ,,ustráži“? Ten virtuálny sv. Peter, či Lucifer?

    Keď má prísť ,,onen ples upírov“, môže ubehnúť ešte aj 500.000 rokov a za ten čas sa nakotia ďalšie duše..

    Kto ,,vyrába“ nové , pre tých novonarodených, alebo určité percento z tých zlých sa znova ,,recykluje“?

    Toto by ma zaujímalo…

    1. G.n.: – Tak, toto je otázka, ktorá zaujíma všetkých ľudí a myslím, že je vo všeobecnosti aj celkom uspokojivo zodpovedaná. Duše nie sú zo svojej prirodzenosti (od Boha) dobré, ani zlé, ale dobro, alebo zlo si v pozemskom živote osvojujú vo forme ducha. To je akoby „oblek“ duše, do ktorého sa zaodieva. Ten však je vymeniteľný (ako každý oblek) a tak je tu možnosť očisty. Duša po opustený pozemského tela odchádza do Svetla, Blaženosti a Lásky a nastáva u nej prehliadka jej pozemského života Otcom – (niečo, ako posledný súd), kedy má duša ešte schopnosť sa toho svojho zla (účinnou ľútosťou) zbaviť. Potom odchádza duša do sféry, ktorá je jej vlastná a kde sa cíti byť „doma“. Týchto sfér je viacero a vzájomne sa neovplyvňujú. Je to určitá selekcia, ktorá je založená na duchovnej rozdielnosti.
      Duše sú ako Božie „iskry“, ktoré putujú od Boha do stvorenia, ktorého tým oživujú a vytvárajú rôzne bytostné (materiálne) formy. Toto je podstata gnostického učenia. Tieto živé „iskry“ putujú z nižších foriem do vyspelejších, až zakotvia v človekovi u ktorého majú vedomie svojho „já“ a slobodný výber svojho ducha…
      Jestvuje určitý problém popisu duchovného (mimozemského) stavu, lebo človek je zvyknutý na tie pozemské javy a stavy. Materialistovi tieto pojmy pripadajú často aj smiešne, lebo nevie, čo si má pod nimi predstaviť. Chýba mu duchovná skúsenosť. Tú nadobúda až po opustení materiálneho tela.
      Niektorí autori sa pokúsili tútu dilemu vyriešiť popisom tejto rozdielnosti vo svojich knihách, ako napr. Bruce Goldberg (Minulé a budoucí životy, Astrální cestování), ale problém výstižného popisu týcho javov ostáva stále markantný…

  5. Degone,

    aj Ti tak ako z veľkej diaľky rozumiem čo chceš povedať,, ALE načo to všetko ????!!!!

    To trápenie tela a ,,vedomia“ je to Trest za to, že sme sa dotkli niečoho, čo
    je TABU , ale nikto nám o tom nedal vedomosť, nikto ,,zver-človeka“ nesnažil ani len upozorniť, že toto ešte ANO, ale toto už NIE ..

    Je nám NIEČO , či NIEKTO naschvál ukrývaný, aby sme to systémom pokus-omyl našli ?

    Ale to je úloha horšia, akú dostal Syzifos a pripomína mi to ,,masochystické“ jednanie Šialenca, ktorý sa s nami – ľuďmi zahráva, ako my s mravcami, keď sme na túre naďabili na mravenisko a šťúrame do chodbičiek ,,obyvateľov“ a len tak z nudy kantríme pár jedincov, ktorých sme náhodou ,,ulovili“…

    Ak by to malo byť tak, FUJ Tajbl…

    Existovalo by NIEČO tak odporné, hnusné, neľudské, aby sa na toto hemženie , vraždenie, podrážanie , kukal, ako my na horor…

    Môžebyť niečo tak zvrátené, ako je NIEČO čo sa len tak pozerá a nehne ani Prstom?

    SOS ,chcem čo najskôr opustiť ,,ARCHU prekliatia“, ktorá sa rúti temnotou tohoto materiálneho sveta !…

    1. G.n.: Aj ja Ti, tak ako z veľkej diaľky začínam rozumieť, o čo Ti vlastne ide. nejde Ti ani tak o to, ako funguje svet, ale o to, prečo svet funguje takto a nie inak. O čo vlastne Veľkému Tvorcovi ide? Pýtaš sa na príčinu a to už nie je obyčajné poznanie, ale múdrosť…
      Aby sme dostali aspoň dajaké odpovede z oblasti „prečo“, musíme sa pýtať, nie Boha, ale človeka v ktorom je Tá Božia iskra, ktorá je časťou samotného Stvoriteľa. Prečo človek tvorí (obrazy, sochy, píše knihy a pod.?) Robí to pre seba? Určite nie! Robí to pre iných! Chce, aby sa iní tešili z jeho tvorby a to potom teší aj tvorcu. Otec sa teší z každého pokroku svojho dieťaťa, teší sa ako sa schopnosťami a múdrosťou pripodobňuje k nemu samotnému a teší sa z opätovanej lásky, ktorú na neho prenáša. Otec nechce byť sám, ale chce byť v kruhu svojej rodiny a preto je ochotný pre ňu aj pracovať a tvoriť.
      To zlo, ktoré musí Otcov potomok znášať vo svojom živote, aby si uvedomil hodnotu dobra, je len dočasného charakteru a jeho ovocie (dobro a láska)je trvalá. Pre dušu neplatí zákon karmy (zákon príčiny a následku), ako sa prejavuje v materiálnom svete. Lebo duša nie je pod zákonom, ale v milosti Božej. Takže „ARCHU prekliatia, ktorá sa rúti temnotou tohoto materiálneho sveta“ nemusí znášať. Stvoriteľ sveta nie je súčasťou stvoreného sveta, ako ani sochár nie je súčasťou svojej sochy. Je mimo… a tak poznanie, ako je tomu tam vo vnútri, dostáva iba sprostredkovane od svojich duší, ktoré sa po skončení svojej pozemskej púti k nemu opäť navracajú…
      Netreba hneď súdiť, ale treba sa snažiť chápať…

    2. Pro GN:
      ad. nikto ,,zver-človeka“ nesnažil ani len upozorniť, že toto ešte ANO, ale toto už NIE ..

      To je přece lež,je o tom psáno jak v Bibli,tak Koránu nebo i Gítě,ale také
      o tom vypráví různé tzv.mytologické příběhy.
      K čemu je však matce tisíce laskavých slov dítěti,že na rozpálenou pec šahat
      nemá,když otci stačí,aby mu tam tu ruku přiložil a ono porozumí okamžitě.

      No s tím zvířetem,které si říká člověk máš pravdu.I sex patří pudům těla.
      Mysl závislá na sexe,ať již vědomě nebo podvědomě,řídí život zvířete-člověka
      ve všech směrech,aniž by si toho byl dotyčný vědom.Jeho život je v područí
      vlastní pudové sexuality.A aby toho nebylo málo,zrovna tak,jako každý závislák,
      si svou závislost ospravedlňuje.Podívej se na svůj život a na život v této realitě.
      Vše se točí okolo sexu,námluv,přesně jako v celé přírodě.Jenže člověk dostal
      do vínku dar-rozumu,schopnost hlubinné spirituality a lásku,které nevyužívá.
      Naučil se zaměňovat sex s láskou,přitom sex s láskou nemá nic společné.Jen
      se tak tváří.Sex slouží,tak jako v přírodě,k rozmnožování.Ano,u některých opic
      i obchodování.Takže jaký je rozdíl mezi opicí a člověkem?V tom,že opice
      neprodávají vlastní mláďata na sexuální hrátky,neukájí se na mláďatech,
      nestaví na bohatství peněz,neobětují svá mláďata na kultovní nesmyslné obřady,
      neprodávají je na práci,ale chrání je a učí vlastním životem.

      ad.Je nám NIEČO , či NIEKTO naschvál ukrývaný, aby sme to systémom pokus-omyl našli ?

      Niečo: je skutečná Láska bezpodmínečná-svatý grál,drahokam,kámen mudrců,…
      Niekto: je Otec -Atum,Amon,…-Jediný Učitel,Živoucí Mistr v přímém přenosu,dobrý
      i zlý,v dobrém i zlém.

      ad.Existovalo by NIEČO tak odporné, hnusné, neľudské, aby sa na toto hemženie , vraždenie, podrážanie , kukal, ako my na horor…

      Ano.Program.

      ad.Môže byť niečo tak zvrátené, ako je NIEČO čo sa len tak pozerá a nehne ani Prstom?

      Ano.Z lásky k tobě i ostatním.Aby ses naučil rozlišovat,plus sexuální závislost.

      ad.SOS ,chcem čo najskôr opustiť ,,ARCHU prekliatia“, ktorá sa rúti temnotou tohoto materiálneho sveta !…

      Našel sis v sobě samém kámen mudrců?Umíš rozlišovat,ale nerozdělovat?

      Izajáš 7
      14. Protož sám Pán dá vám znamení: Aj, panna počne, a porodí syna, a nazůve jméno jeho Immanuel.
      15. Máslo a med jísti bude, až by uměl zavrci zlé, a vyvoliti dobré.
      16. Nýbrž prvé než bude uměti dítě to zavrci zlé a vyvoliti dobré, opuštěna bude země, kteréž nenávidíš pro dva krále její.

      pán=panovník=vladař:symbolizuje dominantní(neomezenou) část mysli,na kterou má Otec přímý vliv
      panna= vnitřní proměna
      dítě= z vnitřního spojení citové animy a citového anima se zrozuje dítě-duch duše,mysl s lásky
      Immanuel=“velká přednost ušlechtilého“(tou je schopnost rozlišovat,vidět=dar boží)
      máslo= sexuální symbol,touha po souloži,sexuální náplň mysli
      med= symbolizuje touhu po sebeuspokojení a snahu užívat si příjemných stránek života
      země= hlína-předstírání krásy a zakrývání špatností(přetvářka)
      dva= protiklady
      král= štěstí, pocta, peníze,moc

      PS:Svobodná vůle je o vnitřním stavu vědomí (mysli,rovnováze rozumu a citu),je o vnitřním rozhodnutí,výběru.
      Zrovna tak tzv.karma.Karma není o vyronávání nějakých účtů z minulosi,působí ihned prostřednictvím mysli,kterou ovlivňuje a zná Otec,dokud nesplodíš se svou citovou animou,láskou,v sobě samém syna,tedy moudrost(zkušenost),světlo poznání.


      BhagavadGíta 12.16
      „Pěstujte ochranu rovnováhy poblíž světla,které Mně drahé
      všude beránek předává oběť světla(rozdává poznání)
      avšak smutný* tvoří bolestivě,
      nezávislý zkroucení(falše,nepravd) znalých.“

      *smutek je bolestným,ale vydatným pomocníkem bytostné transformace,
      neboť se smutkem přichází zvnitřnění,proto ba měl každý,kdo se snaží
      o lepší bytí,smutek s otevřenou náručí vítat,plně prožít a procítit,aby
      za smutkem nalezl bezbolestnou pravdu
      *beránek-oproti dospělému beranovi ztrácí sexuální podtext a rodinný komplex(přirozenou sexuální askezí)
      *světlo-které nepramení v nitru,tedy nové poznání
      *oběť-vzdávání se sexuality;symbol znovuzrození,sjednocení ve svém nitru

      1. G.n.: Netráp sa nad tým, že nedokážeš pochopiť a obsiahnuť tú vysokú múdrosť našej Hviezdičky, ktorá je tak hviezdne vysoká, že je pre obyčajnú ľudskú myseľ nedostupná. Ale, to nám nemôže brániť v tom, aby sme tú jej „hviezdnu žiaru“ s úctou neobdivovali. Takže, tak…

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.

Gnosis.cz - Hledání Světla a Moudrosti, příspěvky čtenářů / provozovatel: Libor Kukliš, 2004 - 2016