Kam vedú naše cesty po smrti?

tunelKeďže ľudia v tom nemajú jasno, boja sa smrti i toho, čo bude po nej. A pre svoj strach sa radšej rozhovorom o smrti vyhýbajú. Avšak kvôli strachu, prameniacemu predovšetkým z nevedomosti, zostávajú v tejto dôležitej otázke aj naďalej neznalými. Je to ako začarovaný kruh, z ktorého niet úniku.

Ale predsa len svojim strachom a úzkosťou zo smrti, predsa len svojim bojazlivým vyhýbaním sa tejto téme doteraz smrti ešte nikto neunikol. Ide totiž o jednu z mála istôt, ak nie jedinú stopercentnú istotu, ktorú v našom neistom živote na zemi máme.

Nemá preto žiaden zmysel strkať hlavu do piesku pred realitou, ktorej aj tak neunikneme. Práve naopak! Je nanajvýš potrebné vedieť v tomto smere čo možno najviac a to preto, aby sme k smrti zaujali správny postoj a vedeli sa orientovať v krajine záhrobia.

Kto je totiž neznalý, blúdi! Blúdi nie len po smrti, ale už i vo svojom živote na zemi. Lebo ak nedokáže zaujať správny postoj k smrti a k tomu, čo nasleduje po nej, nemôže zaujať správny postoj ani k svojmu súčasnému životu. Preto žije nesprávne, potácajúc sa vlastným bytím a kráčajúc k hrôze svojej poslednej hodiny – k smrti, ktorá ho nepripraveného vrhne do ďalšieho, nekonečného zúfalého blúdenia.

Povedzme si teda niečo o záhrobných úrovniach, ktorými má a bude musieť putovať duša každého z nás.

V najzákladnejšom členení sú štyri: Astrálna úroveň, svet myšlienkových foriem, jemnohmotnosť a duchovná ríša.

Astrálna úroveň, svet myšlienkových foriem a jemnohmotnosť patria k hmotnosti tak, ako naše fyzické telo, iba že ide o hmotnosť jemnejšieho a éterickejšieho druhu. Úlohou človeka je preputovať všetkými týmito úrovňami až ku konečnému cieľu – k duchovnej ríši, ktorá je totožná s rajom, alebo s kráľovstvom nebeským.

Aby sme mohli správnym spôsobom a čo najrýchlejšie prejsť všetkými úrovňami, treba vedieť iba jediné: Človek má vždy kráčať za Svetlom! To je pravá, jediná, istá a najrýchlejšia cesta smerom nahor. A toto základné poučenie platí v absolútne všetkých úrovniach, vrátane tej našej pozemskej.

Vždy treba kráčať jedine za Svetlom a to preto, aby sme v jednotlivých svetoch nezablúdili a nezmysleným blúdením v nich nestrávili celé stáročia, ba tisícročia. Potom nám totiž hrozí, že spolu s hmotnosťou, ktorá zahŕňa našu pozemskú úroveň, astrálnu úroveň, svet myšlienkových foriem, ako i jemnohmotnosť, že spolu s celou hmotnosťou budeme strhnutí do zániku, pretože hmotnosť podlieha nevyhnutnému kolobehu vzniku a zániku. Podlieha mu nie len naše telo, naša slnečná sústava a naša galaxia, ale i všetky ostatné, záhrobné úrovne jemnejšej hmoty nad nami. Bezpeční budeme jedine v duchovnej ríši, kam sa máme svojim putovaním svetmi dostať a kam máme vždy usilovať. Duchovná ríša už totiž nepodlieha kolobehu vzniku a zániku, pretože stojí nad hmotnosťou a je večná.

Bolo teda povedané, že ak chce človek čo najrýchlejšie preputovať všetky úrovne a dostať sa k cieľu, musí vždy kráčať za Svetlom. Čo však je Svetlo? Čo je to Svetlé, za čím máme vždy a všade neúnavne kráčať?

Svetlo je dobro a spravodlivosť, je vnútorná čistota a ušľachtilosť, je čestnosť a ohľaduplnosť voči iným, je neutíchajúca túžba po nájdení Pravdy. Pravdy o Stvoriteľovi, o živote a o jeho zákonitostiach. Toto sú svetlé hodnoty, toto je Svetlom každého ľudského bytia, za ktorým má človek kráčať a ktoré ho vždy a neomylne povedie nahor, ku konečnému cieľu nášho putovania – do večnej ríše ducha.

A toto Svetlo, tieto svetlé hodnoty majú v záhrobných úrovniach naozaj podobu svetlého žiarenia, ktoré k sebe s blaženým prísľubom volá všetky bytosti. Ono žiarivé Svetlo sa však k nikomu nepriblíži ani len o krok! Ísť ku nemu musí každý sám a to práve prostredníctvom naplňovania svetlých hodnôt. Nech už teda žije človek tu na zemi, alebo sa ocitne v ktorejkoľvek so spomínaných záhrobných úrovní, jeho úsilie kráčať ku Svetlu mu nedá zablúdiť a povedie ho najkratšími cestami ku konečnému cieľu jeho putovania – k večnej a nepominuteľnej ríši ducha.

Takto by to malo byť, avšak žiaľ, realita je úplne iná. Ľudia blúdia! Blúdia už na zemi, pretože už tu na zemi nekráčajú za Svetlom a svetlými hodnotami. Hodnoty ako dobro, česť, spravodlivosť, vnútorná čistota a ohľaduplnosť voči iným pre nich nič neznamenajú.

Ľudia sú materialistickí, uznávajúci iba hmotu a hodnoty s hmotou súvisiace, ako sú peniaze, majetky, moc, sláva, kariéra, pôžitky a zábava. Jedine toto napĺňa všetko ich životné snaženie a myslenie.

A zrazu prichádza smrť a človek sa úplne nepripravený ocitá za jej hranicou, v astrálnej úrovni, bezprostredne súvisiacej s našim pozemským telom. Správne by bolo, keby človek hneď po doložení svojho fyzického tela čoskoro odložil i svoje astrálne telo a putoval ďalej za Svetlom. Toto by bol normálny dej.

Keďže ale ľudia uznávajú iba veci hmotné, zostávajú v blízkosti hmoty, v astrálnom svete, a nedokážu sa odtiaľ odpútať. Blúdia tu celé stáročia a mnohí si ani neuvedomujú, že už zomreli, pretože táto úroveň sa len veľmi málo líši od nášho hmotného sveta.

Sú to známe biele pani, či rôzni „duchovia“, ktorí sú z rozličných dôvodov pripútaní k určitým miestam a ktorých v astrálnej úrovni blúdi celé státisíce.

Iné duše uviazli zase na celé veky vo svete myšlienkových foriem. Len veľmi málo ľudí sa po svojej smrti je schopných dostať až do jemnohmotnosti, ktorá sa opäť nesmie a nemôže stať ich konečnou zástavkou.

Celé miliardy duší zostávajú takto uväznené v rôznych záhrobných úrovniach a hrozí im, že v nich budú blúdiť až dovtedy, kým nezačne rozklad hmoty, do ktorého bude nakoniec strhnutá celá ich osobnosť, čo sa rovná definitívnemu vymazaniu z knihy života v bolestnom pretrpení tisícročného rozkladu hmotnosti.

Toto je to najhoršie a najstrašnejšie, čo sa človeku vôbec môže prihodiť! Môže sa mu to stať preto, lebo stratil správny smer a správnu cestu, vedúcu najpriamejším spôsobom Nahor, smerom k Svetlu, ktorá by ho priviedla včas do bezpečia. Do bezpečia večnej duchovnej ríše.

Človeče, ak nechceš blúdiť a vo svojom blúdení nakoniec aj zahynúť, začni kráčať smerom k Svetlu! Smerom k svetlým hodnotám ducha, ktorými sú dobro, spravodlivosť, česť, vnútorná čistota, ohľaduplnosť voči iným a túžba po Pravde. Komu sa toto snaženie dostane do krvi už tu na zemi, ten v ňom bude automaticky pokračovať aj naďalej, po odložení svojho fyzického tela. Takýto človek prejde bezpečne a rýchlo všetkými záhrobnými úrovňami bez toho, že by v niektorej z nich trvalo uviazol.

Len ku Svetlu a svetlým hodnotám preto človeče upieraj neustále svoj zrak! Nech sú ti ako žiarivé svetlo majáka v diaľke, ku ktorému bude bezpečne smerovať loď tvojho bytia. Ak nezmeníš smer a neuhneš ani vľavo ani vpravo, nakoniec bezpečne zakotvíš v prístave.

Ak sa ale nebudeš snažiť napĺňať a žiť svetlé hodnoty, podobáš sa lodi na rozbúrenom mori, ktorá je bez svetla majáka úplne stratená a preto musí jej posádka alebo zomrieť hladom a smädom, alebo sa roztrieskať na zradných a nebezpečných pobrežných útesoch, pretože nenašla bezpečnú cestu k prístavu.

Preto vždy a všade, kdekoľvek sa človeče ocitneš, nech už je to tu na zemi, alebo v tvojom ďalšom bytí za hranicou smrti, vždy a všade kráčaj iba smerom k Svetlu, napĺňajúc svetlé hodnoty. Jedine v tomto sa totiž pre teba skrýva istota tvojej spásy v bezpečí nepominuteľnej a večnej ríše ducha.
 

Milan Šupa
http://kusvetlu.blog.cz/
 

hodnocení: 4
hlasů: 8

11 komentářů

Přidat komentář
  1. Ad..
    „Keďže ľudia v tom nemajú jasno, boja sa smrti i toho, čo bude po nej. A pre svoj strach sa radšej rozhovorom o smrti vyhýbajú. Avšak kvôli strachu, prameniacemu predovšetkým z nevedomosti, zostávajú v tejto dôležitej otázke aj naďalej neznalými. Je to ako začarovaný kruh, z ktorého niet úniku.“

    Postupně se k tomuto tématu vrátím snad více. V první části příspěvku-vit.citace – je nastolen základní postoj většiny lidí. Vyhýbání se tomuto tématu je pak asi z toho důvodu, že téma je tabuizované a ve společnosti, která uznává úspěch, bohatství, majetek….konzum, nemá příliš cenu. Kdysi jsem absolvoval kurs pro jednu pojišťovací společnost a byli jsme důrazně varování, ať při přesvědčování lidí k tomu, aby uzavřeli kapitálové životní pojištění, neotevíráme při navazování kontaktu dvě témata. Smrt a náboženství.

    Na problém smrti lze pohledět dvěma základními způsoby.

    První je běžnější. Smrt je něco, co ukončí náš život a většina lidí si myslí, že po smrti již nic není.

    Druhý, méně častý, bere smrt jako návrat do vyšší úrovně, po odžití života, který z pohledu nesmrtelné duše byl jen další epizodou v jejím „vývoji“, ve sbírání zkušeností. Dokonce zrození do světa hmoty je považována jako zrození se do smrti a smrt fyzického těla je pak návratem – novým zrozením.

    Sám jsem na toto téma napsal poměrně rozsáhlý článek :

    http://hledani.gnosis.cz/zdanlive-jednoducha-otazka-co-je-po-smrti-1-cast/¨

    http://hledani.gnosis.cz/zdanlive-jednoducha-otazka-co-je-po-smrti-2-cast/

    Nedávno jsem věnoval fenoménu smrti v článku pro letní rozjímání část nazvanou „Smrt je jen branou?!“ :

    Více zde: http://hledani.gnosis.cz/ctvrte-stripky-pro-prazdninove-rozjimani/

    Zajímavý pohled je i tady, i když mně vadí závěr tohoto článku z odkazu. Píše se tam: Pomůcky očišťující duši i tělo od jedů dnešní doby, které Vám pomohou k duchovnímu růstu i výše uvedenému vzestupu, naleznete také v tomto internetovém obchodě: http://www.orient-nature-shop.cz.

    http://odrazy-tajemna.wz.cz/Vzestup.html

    Venda

  2. Pán Šupa napísal: „Svetlo je dobro a spravodlivosť, je vnútorná čistota a ušľachtilosť, je čestnosť a ohľaduplnosť voči iným, je neutíchajúca túžba po nájdení Pravdy. Pravdy o Stvoriteľovi, o živote a o jeho zákonitostiach. Toto sú svetlé hodnoty, toto je Svetlom každého ľudského bytia, za ktorým má človek kráčať a ktoré ho vždy a neomylne povedie nahor, ku konečnému cieľu nášho putovania – do večnej ríše ducha“.
    Pán Šupa si neuvedomuje, že všetky tieto vymenované veci, ako „dobro, spravodlivosť, atď.“ sú relatívne záležitosti a u každého môžu byť iné. Aj Kain, keď zabíjal svojho brata Ábela chcel iba dobro – ale pre seba! Ale, čo je dobré pre mňa, nemusí byť dobré aj pre iného, ako napr. konflikt medzi Izraelom a Palestínou, prípadne v Ukrajine. Všetci chceme „dobro“ a niekedy sme schopní pre neho vykántriť prírodu a svojich spolubratov…
    Pekný deň!

  3. ad: Pán Šupa si neuvedomuje, že všetky tieto vymenované veci, ako „dobro, spravodlivosť, atď.“ sú relatívne záležitosti a u každého môžu byť iné.

    Degone,toto Vaše tvrzení je také relativní, nebo absolutní?…-) Víte, a neberte to prosím ve zlém, ale platí-li, že „1 + 1 = 2“, pak pro žádnou „relativitu“, ani „relatizování“, není ani důvod, ani nejmenší skulinka a prostor.

    „Svět je všechno, co se má tak a tak.“ (L. Wittgenstein)

    http://filosofia.cz/mjs-mvedy-7witt.html

    1. Pane Honzo:
      Ja Vás chápem, že chceme mať dajaké pevné a nemenné hodnoty a istoty na ktoré by sme sa mohli spoľahmúť a nie relativizmus, ktorý sa nám raz ukazuje tak a inokedy opačne. Ale svet je bohužiaľ relatívny a vo svojej podstate rozdelený a duálny. Jedine Boh (Stvoriteľ sveta) je vo svojej podstate JEDNOTA, ale už naše vnímanie Boha je rôzne. Vykladáme si Ho priveľmi „svetsky“ a často mu prisudzujeme aj naše ľudské vlastnosti. To sa týka najmä nášho vnímania dobra a lásky. To, čo vnímame my ako „láska“ je u Boha niečo celkom iného. Veď každý človek si pod týmto pojmom „láska“ predstavuje niečo iné (od sexu, ať po egoistické osobovanie). Božia Láska nie je osobná, alebo prospechárska. Ježiš to vyjadril slovami: „Keď dávate, nech vaša pravá ruka nevie, čo robí tá ľavá“ (voľne parafrázované).
      Áno, matematika je jediná objektívna veda schopná vystihnúť a popísať realitu. Na tom sa zhodneme. Ale, každá rovnica má dve strany. Tú vstupnú (ľavú) a tú výstupnú (pravú). Ak zadáme do tej ľavej nezmyseľ, aj na výstupe sa nám zjaví nezmyseľ. Aj to je matematika! A ľudia nie sú matematické stroje, ale veľmi a veľmi chybujúci tvorovia…
      Pekný deň!

      1. Pane Degone,
        matematika není objektivní věda (jak jsem napsal níže, často si pomáhá malými podfuky). Je to jen nedokonalá snaha vyměřit nezměřitelné. A to je právě omyl a pýcha člověka.

        Jinak s Vámi souhlasím. Již delší dobu sleduji články p. Šupy, a nevycházím z údivu. Vždy mám nutkání na jedinou otázku, kterou by měl být počastován každý dogmatik:

        A JAK TO VÍTE? :-)

        P.S.: Nic ve zlém pane Šupo…

        1. Pane Supmane:
          Uznávam, že s tou matematikou asi máte pravdu! (Tiež relatívne). Už sa s tým asi budeme musieť zmieriť. Ešte šťastie, že sa vždy nájdu takí, ktorí už tú skutočnú (nerelatívnu) pravdu odhalili a čudujú sa, že ju ostatní nechápu… Ale uznávam, že možno má pravdu aj pan Lubko, ktorý o matematike tvrdí niečo celkom iné…
          Ešte šťastie, že tu máme pána Vendu, ktorý sa tú pravdu naučil u východných majstrov…
          Ách, čo by sme si len počali bez všetkých týchto (múdrych) ľudí, ktorí už všetko vedia…
          Želám pekný (pravdivý) deň!

    2. Dobrý den, nebo večer,

      jen tak na okraj – 1+1 se nerovná 2. 1+1=2+-P, kdy P je rozdíl mezi sčítanými objekty, neboť v reálném světě dvě totožné věci neexistují. Algebra tento rozdíl zjednodušuje na 0, což vyvolává logické paradoxy (viz. Zenon)

      Nebo jinak – přestože je obsah kruhu evidentní, nelze jej přesně spočítat (změřit).

      Zde pod některým článkem je zajímavá debata o relativitě vzhledem k realitě GPS družic a jejich měření…

      Takže naopak, vše je relativní…

      V tom je právě ta genialita stvoření. ;-)

      1. Dobrá upozornění.

        K té relativitě.

        Vše není relativní. Něco je Absolutní. To velké písmeno napovídá.
        Ale tomu Vy rozumíte.

        Venda

      2. Matematika je čistě abstraktní věda takže pro její systém skutečně 1+1 s rovná přesně 2. Bez jakékoliv relativizace. Její aplikace na reálný svět je pak něco jiného. Právě nesprávnou aplikací do reálného světa mohly vzniknout Zenónovy paradoxy, které jsou jen zdánlivé.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.

Gnosis.cz - Hledání Světla a Moudrosti, příspěvky čtenářů / provozovatel: Libor Kukliš, 2004 - 2016