Otupenosť más!

Úvodom si prečítajte názor herca Martina Hubu na výšku duševnej úrovne našej spoločnosti, ktorý je úryvkom jedného jeho mediálne zverejneného rozhovoru:

Otázka: Žijeme v dobe, keď sú hodnoty utláčané do úzadia. Žijeme rýchlo a povrchne. Stíhate vnímať aj tento reálny život?

Odpoveď: Ak ma v poslednom čase niečo desí, tak je to presne toto, čo sa na nás valí. Dnešné pomery znižujú kvalitu spoločenského povedomia a ľudia hlúpnu. Oveľa menej kvalitne uvažujú. Zaoberajú sa len hĺbkou bezduchých seriálov, kde je jediný problém kto s kým. V týchto súradniciach dnes ľudia uvažujú masívne. Seriálov je veľa a ľudia sa stali od nich závislí. Je len malé percento, čo túto malosť „prekuklo“ a odmieta ju. Považujem to za zvrhlosť od ľudí, čo na to majú dosah. Je to totiž o tom, že s neuvažujúcimi ľuďmi sa ľahšie manipuluje. Takého človeka ľahšie nahovoríte na pôžičku, presvedčíte ho, čo všetko si môže dovoliť. Táto manipulácia je nebezpečná, pretože raz narazíme na stenu a ľudia budú nepripravení na ťažký život. Nehovorím, že teraz sa žije ľahko. Len chcem poukázať na to, že dnes mnohí žijú vo virtuálnej skutočnosti a desí ma, že toto ohlupovanie toľkí tak radi prijali.

Otázka: Ale našťastie sú tu ešte tvorcovia, ktorým ide o skutočné umenie s hodnotným posolstvom…

Odpoveď: …ktorí sú na smiech. Uvažovanie spoločnosti vás „odstredí“. Väčšine je dobre tak, ako je, nepotrebujú viac. Každého, kto im chce ponúknuť niečo náročnejšie, vyhodia.

Toľko teda Martin Huba. Áno, žiaľ presne takáto je situácia a my sa na ňu skúsme pozrieť ešte detailnejšie a hlbšie. Celkom otvorene a bez toho, že by sme mali potrebu dávať si servítku pred ústa.

Masy, čiže väčšina populácie nikdy nemala potrebu po niečom hlbšom a hodnotnejšom. Väčšine úplne postačuje tá najnižšia prízemnosť bytia, nie príliš odlišujúca sa zvieraťa. Spokojne si žijú vo svojom malom svete všedných, banálnych, ale pre nich tak veľmi dôležitých starostí a radostí bez toho, že by v sebe pocítili túžbu po niečom hodnotnejšom, vyššom, vznešenejšom a ušľachtilejšom.

Výšku hodnoty každého človeka však určuje výška hodnôt, o ktoré sa usiluje! Hodnôt, po ktorých túži a za ktorými ide! To, aký má človek hodnotový systém hovorí o výške jeho vlastnej hodnoty!

No a posvätnou povinnosťou každej ľudskej bytosti je mať pred sebou iba tie najvyššie hodnoty, aké vôbec jestvujú. Lebo len úsilie o dosiahnutie takýchto hodnôt má schopnosť dať životu človeka skutočnú hodnotu! Má schopnosť učiniť ho skutočne plnohodnotným!

Spravodlivosť, čestnosť, čistota, ušľachtilosť, dobro, ľudskosť, túžba po poznaní pravdy o zákonitostiach života a túžba po pochopení zmyslu vlastného bytia – toto sú tie vysoké hodnoty, ku ktorým by malo byť zamerané úsilie každého človeka.

Ak by tomu tak bolo, svet by bol už dávno plný hodnotných ľudí. Na základe svojho úsilia o spravodlivosť, čestnosť, čistotu, ušľachtilosť, dobro a ľudskosť by dosahovali vysokej morálnej úrovne a ich túžba po poznaní pravdy o zákonitostiach života a po pochopení zmyslu vlastného bytia by v nich prebudila, stimulovala a plne rozvinula schopnosť samostatného myslenia. Toho dôsledkom by bola vysoko morálne a mravne stojaca ľudská osobnosť, schopná samostatne myslieť a uvažovať.

Aká však je a žiaľ vždy v doterajšej histórii bola na tejto zemi realita? Tou realitou boli ľudia, boli široké masy ľudí, na míle vzdialené od ideálu spomínaného vyššie. Boli to ľudia, ktorí nie sú a nikdy neboli ľuďmi vysokých morálnych a mravných hodnôt. Ľudia, ktorí nikdy netúžili po poznaní pravdy o zákonitostiach života, či po pochopení zmyslu vlastného bytia. Ľudia, ktorí o týchto veciach nikdy vážne neuvažovali a vnútorne sa nimi nikdy vážne nezaoberali. Preto je ich myseľ lenivá a plytká. Mľandravá a neschopná námahy. Pohybujúca sa vždy iba v plytkých vodách banálnosti života, bez túžby vyplávať už raz konečne na šíre, otvorené, voľné more.

Jesť, piť, užívať si a čo najmenej myslieť! Toto bolo vždy cieľom väčšiny ľudí na zemi. Všetko, čo človek robí a to i vrátane človeka súčasného má buď priamy, alebo nepriamy vzťah k týmto štyrom základným kategóriám ľudskej činnosti. Oni predstavujú absolútne celý ich duševný obor. Len jesť, piť, užívať si a čo najmenej myslieť.

Túto skutočnosť si ale všimli mnohí takzvaní šikovní, ctižiadostiví a podnikaví. Pochopili, že ak sa bude týmto elementárnym tendenciám ľudí vychádzať v ústrety, dá sa na tom dobre zarobiť a výborne z toho profitovať. A ako sa patrí to aj využili a stále využívajú. Tak vznikli celé odvetvia priemyslu a kultúry, profitujúce z nadbiehania duševnej malosti a nízkosti ľudí, pričom tajomstvo úspechu spočíva v tom, že sa nízka hranica duševného rozsahu väčšiny nikdy neprekračuje. Smerom nadol od tejto hranice to môže ísť akokoľvek hlboko. Hĺbka a nízkosť nikdy nevadila a nevadí.

Vadí a na prekážku je iba to, čo onú nízku hranicou duševného obzoru väčšiny nejako prekračuje. To sa stáva neprijateľným a neakceptovateľným.

V poznaní tejto zákonitosti spočíva úspech! Úspech kníh, filmov, piesní, internetových stránok, novín, časopisov, počítačových hier, krčiem, herní, zábav a ešte mnohých iných vecí.

Úspech spočíva v nízkosti! Úspech je v rešpektovaní nízkosti a malosti! Je v nadbiehaní nízkosti a malosti! Tak to ľudia chcú a tak je im to preto dávané. Ponuka zodpovedá dopytu! Ľudstvo sa topí vo vlastnej nízkosti! Blažene sa v nej prevaľuje ako prasa v bahne. Väčšine to vyhovuje a sú spokojní. Majú čo chcú. Že takéto niečo je pod úrovňou človeka ich netrápi.

A preto tí nemnohí, ktorých to trápi a ktorí vyčnievajú z radu pretože túžia po niečom hodnotnejšom sú väčšinou nepochopení. Tí, ktorí chcú svojim úsilím o vysoké hodnoty naplniť pravú veľkosť svojho človečenstva sú tomuto svetu cudzorodými. Ba mnohokrát sú dokonca považovaní za rušiteľov všeobecnej harmónie a zhody. Väčšina ich jednoducho nedokáže pochopiť.

Preto sa nečítajú skutočne dobré knihy a nepočúva skutočne dobrá hudba. Preto naozaj dobré filmy nikdy nezaznamenávajú masový úspech, ale možno ich vidieť iba vo filmových kluboch. Preto sú hodnotné stránky na internete omnoho menej navštevované ako tie bez hodnoty a tak ďalej a tak ďalej.

Na zemi je to jednoducho takto! A o tom, že je to práve takto hovoril už Kristus vo svojom podobenstve o dvoch cestách. O ceste širokej, po ktorej kráča väčšina, avšak práve táto široká cesta je cestou do záhuby a o ceste úzkej, ktorú nachádzajú iba nemnohí, avšak jedine ona je cestou do života. Do skutočného života plnohodnotnej ľudskej bytosti, ktorá dokázala dať vlastnému životu pravú hodnotu prostredníctvom svojho úsilia o pravé a skutočné hodnoty. Prostredníctvom svojho úsilia o spravodlivosť, čestnosť, čistotu, ušľachtilosť, dobro a ľudskosť, prostredníctvom svojej túžby po poznaní pravdy o zákonitostiach života, ako i svojou túžbou po pochopení zmyslu vlastného bytia.

Ak človek chce byť človekom, musí sa k tomu schopiť! Ak to nedokáže a pohodlne sa prispôsobí len oným nízkym, živočíšnym cieľom, len onému nízkemu, plytkému, nenáročnému a lenivému štandardu myslenia, vzdiali sa od toho, čo ešte možno považovať za človeka. Stane sa iba živočíchom, navonok sa na človeka podobajúcim. Živočíchom, sebaisto kráčajúcim po širokej, vydláždenej ceste úpadku ľudskosti. Po širokej a vydláždenej ceste, smerujúcej k absolútnej deštrukcii jeho osobnosti. To je ono zatratenie, o ktorom hovoril Kristus. Je to záhuba bytosti, ktorej existencia nemá už nijaký zmysel, pretože sa vzdialila do napĺňania veľkosti svojej podstaty. Pretože sa spreneverila veľkosti vlastného človečenstva.

Čo napríklad vy samotní urobíte s vecami, ktoré už nepotrebujete? Vyhodíte ich! Zbavíte sa ich! A tak isto sa i toto stvorenie nakoniec zbaví takýchto živočíchov, podobajúcich sa na človeka. Zbaví sa bytostí, ktorým bolo vždy zaťažko schopiť sa k realizovaniu a naplneniu svojej vlastnej ľudskej veľkosti.

Široká cesta más s ich pseudokultúrou, názormi, spôsobom myslenia a trávenia voľného času, s ich duševným obzorom, plytkými a nízkymi hodnotami je cestou do zatratenia.

Je len prejavom pohodlnosti myslenia, ak niekto dúfa, že má pravdu a musí ísť správne, keď tak ako on ide väčšina a keď tomu, čomu verí on verí väčšina. To je ale zásadný omyl, pretože len nemnohí, čiže tí, ktorí dokážu prekročiť hranicu všeobecnej duševnej malosti sú tými, ktorí môžu nájsť onú úzku cestu do života.

Ku ktorým z nich chceš človeče patriť ty?
 

Milan Šupa
 

hodnocení: 4.6
hlasů: 11

14 komentářů

Přidat komentář
  1. p. Šupa píše :
    Široká cesta más s ich pseudokultúrou, názormi, spôsobom myslenia a trávenia voľného času, s ich duševným obzorom, plytkými a nízkymi hodnotami je cestou do zatratenia.

    Ja si ešte z PŠM pamätám, že ,,najkrajší“ človek je človek zrodený v komunizme, v srdci ktorého horí plameň komunizmu. Tam bol ten náš ciel, ktorý bol totožný s cirkevným , t.j Královstvom nebeským. Cirkev však hlásala 2000 rokov bludy , pretože u nich bolo Královstvo nebeské dosiahnutelné až po konci sveta , po spasení. Nemýliť si to so spásaním, napr. trávy. Ja som za komunistický spôsob, lebo je rýchlejší a vo svojej podstate aj jednoduchší. Netreba ani ,,čakať“ na koniec sveta. Komunistické Královstvo nebeské už bolo na dosah ruky, už len rok, dva a bol by som TAM….. Teraz mám v tom zmätok, čakať na koniec sveta, alebo červenú zástavu komunizmu niekto zdvihne a pobeží sa do predu ? Ak ano, tak HURÁ, hoci vôbec sa na ,,nekonečný“ život neteším. ČO budem do prdele, robiť tak dlho? Ešte zostarnem, zošedediviem, ošpatiem a potom ma nebudú chcieť ani nebeské ,,šlapky“. Čo ja len počas dlhých večerov budem robiť, nešťastný ja zemepán, nešťastný ja ,,spasený“ jednotlivec, však ma čakajú ,,neludské“ podmienky, asi si dám Žiadosť, že nechcem byť spasený a žiť večný život. Bože môj, Bože môj, prečo aj JA?…

    1. Ach Ty nešťastný neobrezaný zemepán, staroba je dobrá vec, pretože sa máš čas už venovať svojej duši. Nemaj obavy, „veľa je povolaných ale málo vyvolených“, spasenie si treba zaslúžiť tým že budeš na sebe makať, ale kto nechce nemusí. Môže okúsiť materskú škôlku znovu a znovu…:-)

  2. To vypadá, že pan Šupa má deprese z vývoje světa a lidí. Dá se to pochopit, stačí, když člověk zapne televizi nebo internet. Ale zrovna pan Šupa by si měl uvědomovat, že jde jen o takový vývoj lidstva, který má svůj účel. O jaký účel jde, záleží na každé individualitě jednotlivce a jeho úkolu v tomto životě.
    Tento článek bohužel neosloví ty, kteří by měli změnit svůj žebříček hodnot. Čtením se totiž málokdo změní. Ani nevím, jak pan Šupa v praktickém životě ukazuje lidem ve svém okolí, co se dá změnit, zlepšit, přetvořit ať už se jedná o vztahy, práci, myšlení….
    Na internetu se vyskytuje mnoho poučovacích autorů, možná dříve měli nějaký úspěch, ale já pořád myslím, že chlapa dělají činy, ne kecy. Žen se to týká samozřejmě také.
    Já se řídím tímto – nemůžu změnit celý svět, ale místo, kde zrovna jsem a lidi, s kterými tam žiji.

    1. Přesně, paní Emo, pan Šupa vidí jen jednu stranu mince.

      Ovšem, lidstvo je tu v naprosto jiné dimenzi – regionu – úrovni – než je ten duchovní, čistý, láskyplný…..atd. . Tady je často boj o holé přežití. Tam je něco naprosto jiného. A především, tady je to pomíjející a kdo si tu uvědomí -rozliší – pozná -směřuje svůj život, i když v těchto často nepříznivých okolnostech, zcela jinak.

      Venda

    2. Ema napsala, že nemůže změnit celý svět, ale místo, kde zrovna je a lidi, s kterými tam žije.
      Změnit můžete především sebe, od toho se odvíjí ostatní. Pokoušet se měnit druhé je manipulace, oni by také měli změnit sebe sami, ale Vy jim k tomu můžete být vzorem a inspirovat je.

      1. Buď jsem to špatně napsala, nebo jste to špatně pochopil. Samozřejmě nemůžu nikoho násilím měnit, ale svými činy ukázat, že to jde i jinak.
        Jeden takový malinký příklad – jeden člověk přišel o práci a najednou měl spoustu volného času. Před panelákem, ve kterém žil, byla velmi zanedbaná předzahrádka. Tak ten člověk šel a postupně ji začal předělávat v krásnou rozkvetlou plochu. Během těch prací se více seznamoval se sousedy, mluvil s nimi nejen o kytkách, měl radost, že se jim jeho práce líbí. A on měl radost, že se vztah jeho sousedů k bydlišti mění, protože jejich předzahrádku všichni kolemjdoucí obdivovali. Začali se i více zajímat a mluvit i mezi sebou. Samozřejmě se našlo i pár takových, kteří tajně ukradli pár sazeniček na svou zahrádku. Ale to je problém jejich svědomí.
        Ten člověk prostě svým činem změnil své okolí k lepšímu.
        Tady na tom příkladě se nedá mluvit o manipulaci, ne?

        1. Paní Emo, v mém příspěvku bylo upozorněno na to, že snaha přímo někoho druhého měnit je manipulací. Tato připomínka nebyla míněna jako nějaký útok na Vás. Přišlo mi jen dobré připomenout to, že změny je třeba uskutečňovat nejprve od sebe samotného (viz. Vámi uvedený konkrétní příklad), je to obecně známo.

  3. Toto je záznam časti prvého koncertu Lary Fabian po smrti milovaného človeka, Gregorija Lemorshala. Vyšla na javisko no nemohla spievať. Vtedy začal spievať celý sál … celý sál v Nime jej spontánne zaspieval túto pieseň so zmenenými slovami. Slová „Je t ´aime – Ľúbim Ťa“ sál zmenil na „On t´aime – Ľúbime Ťa“. Vtedy jej producent Rick Alisson, ktorý ju doprevádzal na piano podišiel k nej a povedal jej: „Vidíš povedala si, že nemáš kvôli čomu žiť. Ži pre nich, pre ľudí …“

    P.S.: Muražki po kóže – zimomriavky po tele

    (voľný preklad textu pod klipom):
    http://www.youtube.com/watch?v=Vf-uChZXptw

    Lara Fabian – Je t’aime (Мурашки по коже)

  4. Len trochu humoru, tie ,,maražky“ ma donútili pousmiať sa a preto:

    ma napadla taká hovadina: Maražky na predkožke, aké biblické, aká to hovadina…

  5. http://www.poznanie.sk/prakticke/styri-dohody.php
    ČLÁNKY: PRAKTICKÉ
    Štyri dohody

    Nehreš slovom
    Slovo predstavuje tvorivú silu. Je to dar. Všetka vaša magická moc sa opiera o slovo. Vždy, keď vyslovíte svoj názor, akoby ste prednášali magické formule. Slovom môžete druhého človeka zakliať, alebo ho zo zakliatia vyslobodiť.
    Slovo môže stvoriť ten najkrajší sen, alebo všetko okolo zničiť. Ak nehrešíte slovom, šírite okolo seba krásu a lásku, vytvárate nebo na zemi.

    Neber si veci osobne
    Ten, kto je upnutý na dôležitosti vlastnej osoby alebo si vzťahuje veci na seba, prejavuje najvyšší stupeň sebectva, pretože vlastne počíta s tým, že všetko sa točí okolo neho.
    Nech už si ľudia myslia čokoľvek, čokoľvek robia alebo hovoria, neberte si to osobne. Názory druhých zodpovedajú tomu, čomu títo ľudia veria, a preto nech si o vás myslia čokoľvek, v skutočnosti sa vás to netýka. Vždy to vypovedá iba a len o nich.

    Nevytváraj si domnienky
    Akonáhle ste o niečom presvedčení, domnievate sa, že máte pravdu. A ste dokonca ochotný zničiť svoje vzťahy s ostatnými, iba aby ste obhájili vlastné stanovisko. Vzdajte sa potreby obhajovať svoj postoj.
    Vždy je lepšie sa opýtať než si vytvárať domnienky. Pozbierajte svoju odvahu a pýtajte sa tak dlho, dokiaľ sa vám veci čo najviac neujasnia. Akonáhle na svoju otázku dostanete odpoveď, nebudete si už musieť vytvárať žiadne domnienky, pretože budete poznať pravdu.

    Rob všetko čo najlepšie
    Vždy si počínajte, ako najlepšie dokážete, ale neprepínajte sa! Keď sa prepínate, vaše fyzické sily sa vyčerpávajú, pracujete sami proti sebe a cesta k naplneniu cieľa sa tým iba predlžuje.
    Ak budete znovu a znovu robiť všetko čo najlepšie, stanete sa majstrami osobnej transformácie. Vaše návyky hrešiť slovom, brať si veci osobne a vytvárať si stále nejaké domnienky sa budú prejavovať čím ďalej tým vzácnejšie, až nad vami úplne stratia svoju moc.
    Don Miguel Ruiz: Čtyři dohody, vyd. Pragma

  6. Kdyby se autor článku narodil před 2 – 2,5 tisíci lety, byl by dneska uváděný mezi proroky. Že však žije v 20. (21.) století, tak na něj tady každý plive kritiku. Holt divná doba, divné mravy…

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.

Gnosis.cz - Hledání Světla a Moudrosti, příspěvky čtenářů / provozovatel: Libor Kukliš, 2004 - 2017