Prehliadnuté, veľké zasľúbenie v Biblii

Seslání Ducha svatého, Rabbúlův evangeliář (r. 586)

Pri objasňovaní týchto závažných faktov sa budem opierať o kapitolu s názvom „Dielo Ducha Svätého“ z Jánovho evanjelia (16,5), ktorej znenie je oným nesmiernym a žiaľ, ľuďmi vôbec neočakávaným zasľúbením. Došlo k tomu preto, lebo oficiálne cirkvi si slová tohto zasľúbenia vykladajú úplne inak.

S uvedeným textom pred sebou sa však naň teraz skúsme pozrieť nezaujato, vecne a dôsledne. Skúsme strhnúť z očí závoj, zakrývajúci pravý význam slov, dôverne síce známych, ale doteraz v správnom zmysle nepochopených.

Najskôr sa však trochu pozrime do histórie židovského povolaného národa, ktorá v sebe nesie výraznú pečať jeho cieleného usmerňovania a ovplyvňovania z Výšin smerom k čoraz väčšiemu duchovnému rastu a dozrievaniu.

Prvý bol Abrahám, ktorý mal spojenie s Najvyšším a stal sa otcom židovského národa. Potom, prostredníctvom Mojžiša prichádza k poznaniu Vôle Stvoriteľa v Desatore prikázaní. Ďalší duchovný rast národa usmerňovali proroci a tí predpovedajú príchod Mesiáša.

Ide tu teda o proces, pri ktorom je presne v určitej úrovni zrelosti národa dosadený do jeho stredu duchovný vodca, ktorý ho má vždy posunúť o niečo vyššie v jeho poznávaní a dozrievaní. Nakoniec, ako posledné ohnivko reťaze, prichádza Mesiáš a prináša povolanému národu poznanie, približujúce ho opäť viacej k Svetlu a Pravde.

Mesiáš prichádza presne v určitom období jeho zrelosti, avšak uvedomuje si, že táto zrelosť nie je ešte dostatočná na to, aby národu a ľudstvu mohla byť zvestovaná celá Pravda. Preto Kristus predniesol nasledovné slová: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli.“ A v ďalšej vete dáva ľudstvu ono veľké zasľúbenie, ktoré znie: „Keď však príde on, Duch pravdy, vyučí vás vo všetkej pravde, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť to, čo počuje a zvestuje vám aj budúce veci.“

Inými slovami nám bolo v podstate povedané toto: Ľudia, na súčasnej úrovni duchovnej zrelosti nie ste ešte schopní pochopiť úplnú Pravdu, ktorú by som vám mohol darovať. Riaďte sa však mojim učením a tým sa budete duchovne vyvíjať, až napokon dozrejete do takej miery, že budete schopní Pravdu pochopiť. Potom ku vám príde posol, prinášajúci celú a úplnú Pravdu, pretože miera vašej duchovnej zrelosti a chápavosti bude umožňovať jej plné pochopenie.

Samozrejme, ako už bolo spomenuté, oficiálny cirkevný výklad uvádza, že k splneniu týchto slov došlo zoslaním Ducha Svätého na Turíce. Áno, na Turíce bola na apoštolov zoslaná sila Ducha Svätého, aby v tejto sile zahájili svoje pôsobenie. Týmto aktom nebolo však splnené ono veľké zasľúbenie!

Uvažujme predsa! Najvyššia forma priblíženia sa Stvoriteľa k ľudstvu je jeho pozemské vtelenie. Ak teda vtelený Boh, Ježiš Kristus, počas dennodennej trojročnej osobnej prítomnosti medzi apoštolmi nedokázal výrazným spôsobom posunúť mieru ich chápavosti a porozumenia jeho vlastných slov, mohla by im byť táto úplná chápavosť Pravdy darovaná nejakým zázračným aktom zhora? A zmienky o nedostatočnej chápavosti apoštolov možno predsa nájsť na mnohých miestach evanjelií. To, čo teda nebolo možné dosiahnuť najväčším priblížením sa Tvorcu k človeku prostredníctvom pozemského vtelenia jeho Syna, bolo by zrazu možné uskutočniť iba cestou vyžiarenia sily?

Z tohto hľadiska je omnoho logickejším tvrdenie, že k potrebnej zrelosti k pochopeniu úplnej Pravdy možno dospieť iba prežívaním a postupným dozrievaním celého ľudstva v určitom väčšom časovom horizonte. V časovom horizonte, v ktorom z hľadiska na začiatku spomenutého historického kontextu je darované ľudstvu vždy presne v istom období jeho duchovnej zrelosti, tejto úrovni zodpovedajúce zjavenie zo Svetla, ktoré ho má posunúť ďalej a vyššie.

Nakoniec i samotný apoštol Pavol vo svojom hymne na lásku hovorí: „Lebo poznávame len z časti a len z časti prorokujeme. Ale keď príde, čo je dokonalé, prestane čo je len čiastočné. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať, ako som ja poznaný.“ Slová, napísané Pavlom mnoho rokov po uplynutí zoslania sily Ducha Svätého na Turíce, svedčia predsa jasne o skutočnosti, že sám Pavol nepovažoval tento, už dávno minulý akt, za splnenie príchodu zasľúbeného Ducha Pravdy, ktorý nás má uviesť do poznania plnej Pravdy.

Áno, ak sa úprimne a bez predpojatosti zahĺbime do uvedených faktov, stojí pred nami obrovské a v nesmiernej láske Stvoriteľa priam nepochopiteľne zasľúbenie. Veľké zjavenia nie sú teda ešte ukončené! Lebo práve zvýšená miera súčasnej chápavosti, vzdelanosti a vývojovej zrelosti, v dostatočnom časovom, takmer dvetisícročnom odstupe, má priniesť národom zeme ich zavŕšenie darovaním hlbokej, ucelenej a komplexnej Pravdy o bytí človeka a fungovaní stvorenia. Presne tak, ako nám to zasľubujú slová Mesiášove!

Položme si však otázku: Ak nastane čas a naozaj príde niekto prinášajúci splnenie slov Ježiša Krista, budeme ho schopní spoznať a prijať? A príde snáď ku nám prostredníctvom štruktúr nejakej z kresťanských cirkví, alebo mimo nich, ako takzvaný „laik“?

Chtiac nechtiac sa tu mimovoľne natíska porovnanie s príchodom Mesiáša. Táto historická skúsenosť nám môže poslúžiť ako istá modelová ukážka spôsobu príchodu Vyslanca zo Svetla na Zem a jeho prijatia ľuďmi.

Povolaný národ už stáročia očakával svojho Mesiáša. Vo vtedajšej židovskej „cirkvi“ bolo toto očakávanie silné a živé. Žiaľ, veľkou chybou duchovného vedenia povolaného židovského národa bolo vytvorenie si vlastnej predstavy o osobe i učení očakávaného Mesiáša. Z ich strany bolo podvedome očakávané, že tento Vyslanec Pravdy podporí jestvujúcu cirkevnú štruktúru a schváli jej základné smerovanie, určované duchovnou elitou národa. Len vtedy by boli ochotní uznať jeho pravosť.

Všetci však poznáme Ježišov život a dobre vieme, že neprišiel k ľuďom zvnútra vtedajšej cirkevnej organizácie, ale zvonka. V súčasnej terminológii by sa dalo povedať – ako laik. Vieme tiež, že nesplnil očakávané, falošné kritériá vtedajších čelných predstaviteľov cirkvi, ale práve naopak, stal sa prísnym kritikom a reformátorom všetkého nesprávneho, čo sa nachádzalo v cirkevnej praxi vtedajšej doby. Treba však povedať, že v zásade nebol proti židovskej „cirkvi“ ako takej, ale iba proti všetkému zlému, falošnému a nesprávnemu, čo sa v nej nahromadilo počas stáročí a čo bránilo jej skutočnému duchovnému rozmachu a napredovaniu.

Žiaľ jeho Slovo nebolo pochopené ako impulz k reforme, ale ako útok na podstatu židovskej náuky a na vedúce postavenie kňazskej duchovnej elity. Z tohto nepochopenia poslania Mesiáša a v nezanedbateľnej miere i z vlastnej ješitnosti bolo duchovným vedením vtedajšej židovskej cirkevnej organizácie od samého začiatku usilované o odstránenie nepohodlného, čo sa ako vieme, nakoniec aj podarilo.

Pokúsme sa teda s troškou predstavivosti urobiť paralelu medzi príchodom Mesiáša v minulosti a očakávaným príchodom Ducha Pravdy. Položme si spoločne zopár otázok, na ktoré by si mal nájsť odpoveď každý sám za seba:

Dokázala by súčasná katolícka, alebo hocijaká iná kresťanská cirkev rozpoznať príchod a akceptovať poznanie, prinesené zasľúbeným Duchom Pravdy? Jestvuje na zemi, v súčasnej neprebernej spleti rozličných duchovných prúdov a smerov, poznanie, ktoré by svojou komplexnosťou spĺňalo vysoké kritérium uvedenia ľudstva do plnej Pravdy, alebo máme niečo podobného iba očakávať? Sme skutočne otvorení a pripravení prijať bez predpojatosti a s vďakou zavŕšenie poznania zasľúbeného Mesiášom? Neznemožňovali by nám jeho identifikáciu naše vlastné predstavy o Pravde? Predstavy poznačené ješitnosťou, pohodlnosťou, domýšľavosťou a skostnatenosťou? A sme vôbec ochotní hlbšie sa zamyslieť a podrobiť naozaj vecnému skúmaniu všetko, o čom tu bolo hovorené?

Lebo práve v tomto prípade platí dvojnásobne, že iba ten, kto naozaj hľadá, môže nájsť, iba ten, kto úprimne prosí, môže dostať a iba tomu, kto klope, môže byť otvorené!
 

Milan Šupa
http://kusvetlu.blog.cz/
 

Poslední články autora:


hodnocení: 4
hlasů: 8

86 komentářů

Přidat komentář
  1. dudulko, píšeš:

    ….Ale, hledat Boha, to bych Ti už doporučil – detektíve Noho. Ani si nedovedeš představit, jak by Ti to prospělo…

    Beriem, keď pochopím…

    Skús mi jednoducho vysvetliť, v čom a ako by mi prospelo hladať Boha, lebo podľa tejto vety dedukujem, že aj Ty si ešte stále v pozícii hľadača, teda povedané pravdivo, ešte si ho ani Ty nenašiel.

    Nie , už nehľadaj Nebeského Taťuldu , toho vymysleli na ,,svoj obraz“ Protožidia, aby sa mohli vystatovať, že majú super kámoša. Ale ver tomu, že ani oni ,,HO“ nemajú, i keď o ňom napísali bludy a kecy na viac ako 1000 strán…

    Takže , nechajme hľadanie profesionálnym hľadačom a darmožráčom, oni sú za to aj platení a počkáme si na reakcie ďalších, ktorí možno už aj našli…

    1. Noho, ty se asi řídíš tím pověstným „podle sebe soudím tebe“. Já Boha nehledám, našel jsem Ho už dávno. Tady na zemi ho nenajdeš, v tom máš pravdu. Tady jsou jenom falešní bohové. Kdo má čisté srdce, tomu se otevře duchovní zrak a uzříš věci nevídané. Nečekej až na poslední chvíli…

  2. dudulík,

    už som chcel skončiť, aby sme ,,TU“ nevyzerali ako ,,buzíci“ na snehu, ked sa len my dvaja vykecávame a ostatní čušia, ale nedá mi, keď si napísal…

    …Kdo má čisté srdce, tomu se otevře duchovní zrak a uzříš věci nevídané. Nečekej až na poslední chvíli…

    Zaujala ma téma, ,,čisté srdce“, ktoré z môjho uhla pohľadu znamená ,,náboženský blud“, lebo srdce je len zakrvavený sval , ktorý ako ,,blbec“ maká a hovno z toho ,,má“…

    A to druhé, ,,duchovný zrak“, das ist was?

    To je zase blbý náboženský blud, ktorý sa Ti z detstva hlboko vryl do ,,pigmaliónov“ a s tým operuješ ako s faktušom.

    …. Teda, keď to zoberieme objektívne, máš aj ,,duchovné oko“ ? Kde ho máš umiestnené . Hádam nemáš virtuálne tikadlá a na ich koncoch sú tie ,,duchovné očá“, ktoré nevidia nič hmotné, len samé náboženské bludy“..

    Hovorím, Ti musí to byť hrozné, keď vidíš okolo seba aj to, čo reálne neexistuje. Ozaj nemáš niekedy také oné , ako že vidíš aj ,,ružové myšky“ ??

    Ozaj, majú aj ,,veriaci prvého levelu “ gény, alebo sa im vysušili, ako nepotrebný ,,vercajg“ ?…

    Takže bai, bai, už sa aj vytrácam, ako vo vesmíre odhodený širák na pozadí s Lunochodom …

    1. Pre Gilnôžku, ale aj iných:
      Po dlhšej odmlke som opäť navštívil tieto stránky a zaujalo ma na nich to, ako veľmi sa mení ľudská mentalita pod vplyvom vonkajšieho prostredia. Rozpomenul som sa na svoju staršiu úvahu, ktorú si dovolím tu publikovať:

      Keď som bol na základnej vojenskej službe, tak som tam spoznal jedného bystrého muža, ktorému sa natoľko hnusila tá vojenská služba, že začal zo seba robiť blázna, lebo dúfal, že ho potom uznajú ako neschopného a pošlú ho domov. Preto ho poslali na pozorovanie a posúdenie jeho stavu na psychiatriu.
      Raz som ho tam bol navštíviť a celá tá atmosféra tam na mňa zanechala zvláštny a hlboký dojem. Súčasný svet a myslenie, ako aj správanie ľudí mi niekedy túto atmosféru tam pripomínajú. Akoby všetci vôkol mňa zámerne zo seba robili bláznov v nádeji, že ich niekto z toho vyslobodí…
      Ale, niekedy sa sám seba pýtam, čo ak to títo ľudia nehrajú? Čo, ak im skutočná realita sveta naozaj uniká? Lekári na psychiatrii sa domnievajú, že blázni sú tí ich pacienti, kým oni že sú tí normálni. Ale, po čase sa v dôsledku známej „profesnej choroby“ začnú na psychiatrii cítiť „ako doma“ a keď si takto zvyknú, začnú považovať ten svet „vonku“, za zvláštny a nenormálny a tento ich „vnútorný“ a „domáci“ za bežný a teda normálny.
      Je to ako vo väzení, kde väzňov a dozorcov oddeľujú mreže, ale inak väznicu zdieľajú spoločne. Pohľad z jednej strany mreží je podobný, ako pohľad z tej druhej strany. Tak aj lev v klietke môže časom považovať tých na druhej strane mreže za izolovaných, kým on sám sa môže cítiť slobodný.
      Všetko je relatívne, dokonca aj pohľad na to, čo je pravda, realita, alebo sloboda. Máme potom právo niekoho súdiť za to, že má iný názor?

      Túto problematiku svojsky rozvíja vo svojich úvahách a myšlienkách N.D.Walsh tuto: https://cestaduse.wordpress.com/2015/03/12/vsetko-je-iluzia-zivot-je-len-predstava/ a následne tuto: http://rozhovory.sk/.

      Myslím, že tento fenomém sa v súčasnosti stáva veľmi aktuálny, lebo v spoločnosti rýchlo dochádza k zásadným zmenám ľudského myslenia a správania, ktoré môže mať veľmi nepriaznivé dôsledky pre celú spoločnosť. Možno by to stálo za úvahu a malé zamyslenie aj na týchto diskusných stránkach.

      1. Z článku:
        Stránka má nadpis: Cesta lásky
        Závěr zní: Máme právo na radosť a tak hľadajme radosť.

        Trochu mi to připomíná Pardalova slova, že člověk si stvořil Boha, aby si ulehčil životní trápení. Vždyť kdo by mohl protestovat proti Cestě lásky? Kde se v autorovi bere to přesvědčení, že má právo na radost?
        Pardal i Freud tvrdí, že člověk si stvořil Boha ve svých myšlenkách. Já bych to doplnil „Člověk si stvořil MILUJÍCÍHO Boha ve svých myšlenkách!“ Kdo by stál o nějakého nevědomého Boha, pro kterého jste jen pokusný králík?

        1. Lojzo, Tá záverečná veta „Máme právo na radosť a tak hľadajme radosť“ môže znieť dosť zavádzajúco, skôr by tam malo byť slovo „šťastie“, ale aj to je možno vykladať rôzne. Či mnohí nehľadajú svoje „šťastie“ napr. v drogách, alkohole, sexu, alebo v sláve a v spoločenskom postavení?
          Naše výrazové prostriedky – slová, je možno vykladať rôzne. Tak napr. kto verí v Boha je podľa neveriacich v Boha veriacim, kým seba považuje za neveriaceho. Ale je tomu skutočne tak? Aj ten, kto neverí v Boha je vlastne rovnakým veriacim, lebo verí, že Boh nejestvuje. O tom, či Boh skutočne existuje, nie sú a ani nemôžu byť nijaké relevantné dôkazy, takže všetko je tu len otázka našej viery.
          Myslím, že práve o tom je ten analytický rozbor N.D.Walsha, že všetko je vlastne založené na viere a dokonca aj tento tzv. „materiálny svet“, ktorý vo svojej podstate vôbec nie je niečo fundamentálne pevného. Sú to opäť iba určité kvantá energie zoskupené do určitých zákonom daných zoskupení. Zdá sa, že jediná reálna entita sú tu práve tie „zákony prírody“, ktoré formujú celý tento svet v ktorom sa nachádzame.
          A tak najväčšia záhada môže znieť: Kde sa tu tie „Zákony prírody“ vzali? Ako vieme, každý zákon niekto ustanovil ako zákon a kto ustanovil tie prírodné zákony ak popierame Boha, ako Stvoriteľa sveta a všetkého, čo jestvuje? Pýtať sa na pôvod Boha je už nezmyslom, lebo prvotný Pôvodca už nemá nijakého ďalšieho pôvodcu, lebo je jediným a prvotným! Všetko povstalo, trvá a končí iba touto prvotnou príčinou. Je alfou, aj omegou.
          Pekný deň!

          1. ad.: skôr by tam malo byť slovo „šťastie“

            Degone,
            kde se ve Vás bere přesvědčení, že máme právo na štěstí?

            ad.: O tom, či Boh skutočne existuje, nie sú a ani nemôžu byť nijaké relevantné dôkazy, takže všetko je tu len otázka našej viery.

            To, že ty důkazy neznáme my, neznamená, že ty důkazy se nemohou třeba někdy v budoucnosti objevit. Věřit znamená houby vědět.

  3. Lunochod na měsíci tiše kráčí,
    prý odhodil širák v dál.
    Však jen vyjeté koleje
    narušují povrch luny,
    které tam zanechal.
    Dále jen pěvci a básníci
    o luně sní, zpívají a píší,
    ač ji nikdy nikdo z nich
    z blízka, jak Lunochod,
    nespatřil.
    Existuje vůbec luna?
    Příliv, odliv,,,,,

  4. No jo, je to tady bez toho objasňovače Vendy pěkná nuda. Doufejme, že se v lázních spotí anebo vypotí 6. díl Slabikáře. Cítím se už 13 dní takový jakýsi neobjasněný.

  5. Lojzo,

    a už neplatí staré komunistické heslo : Vstanú noví bojovníci, keď umrú tí starí??

    Ak ano, kdeže terazky sú a prečo sa neprejavujú ???

    Bože môj, to sú mi ale pomery !!

    1. Z videa:
      Jste svobodní, jste celiství, jste nekoneční.
      Není tu pro Vás žádné dno, žádná mez.

      Takže Lojza, když je sprostý jak dlaždič, tak je vlastně svobodný a celistvý a nekonečný.:-))

Napsat komentář: Degon Zrušit odpověď na komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.

Gnosis.cz - Hledání Světla a Moudrosti, příspěvky čtenářů / provozovatel: Libor Kukliš, 2004 - 2017