Tajomstvo nepretržitej modlitby

Hodnota človeka sa odvíja od miery jeho spojenia so Svetlom. Bez tohto spojenia sme totiž iba živočíchmi. Živočíchmi, vzdialenými od Svetla a jeho hodnôt. Až týmto spojením, alebo prinajmenšom úsilím oň, sa stávame ľuďmi a približujeme sa k veľkosti vlastného človečenstva.

No a práve modlitba je jednou z ciest, ako spojenie nadviazať, udržovať a rozvíjať.

andelNa hodinách náboženstva sme sa svojho času učili, že anjeli v nebi neustále chvália Stvoriteľa. Že mu dňom i nocou spievajú jasavú pieseň chvály.

Priznám sa, že vtedy sa mi to zdalo ako čosi nudné. Dnes však už viem, alebo aspoň tuším, že je to tá najnádhernejšia vec, ktorú môže akákoľvek bytosť vo stvorení vykonávať a že dokonca i človek tu na zemi je schopný dosiahnuť toho, čo anjeli v nebi. Že je schopný chváliť, velebiť a uctievať Pána takpovediac dňom i nocou.

Ako je to možné a čo vlastne bolo myslené onými anjelskými chorálmi, znejúcimi nepretržite ku cti Pána?

Tou piesňou a tým chorálom nie je nič iného, ako radostný čin! Tvorivé budovanie, naplnené radosťou, ktorá nasmerovaná k Stvoriteľovi úplne spontánne prerastá v akúsi pieseň chvály.

Anjeli v nebi teda chvália, vzývajú a uctievajú Stvoriteľa svojou tvorivou aktivitou! Svojimi radosťou naplnenými činmi! Svojou radostnou tvorivou prácou, podporujúcou celé stvorenie! A tejto nádhernej méty môže dosiahnuť i človek.

Akým spôsobom?

Kľúčom je radosť! Naša radosť z nejakej činnosti. Z činnosti, ktorú radi robíme.

Každý z nás určite prežíva počas dňa mnoho radostí. Vôbec nemusí ísť o radosti nejako extrémne a výnimočné. K nášmu účelu celkom dobre postačia i tie drobné, jednoduché a obyčajné. Môže to byť trebárs radosť z toho, že sa zobudíme do krásneho slnečného dňa. Radosť z prechádzky v prírode, radosť zo stretnutia s priateľom, radosť z možnosti dobre si odpočinúť po celodennej námahe, a tak ďalej, a tak ďalej.

No a vo chvíli, keď budeme prežívať podobnú radosť, pokúsme sa ju nasmerovať k Výšinám. Pokúsme sa ju pretaviť do vďačnosti. Pokúsme sa ju pretvoriť v spontánne vzývanie, uctievanie a velebenie Stvoriteľa.

Mnohí veriaci sa napríklad zvyknú modliť pred jedlom. Modliť sa buď slovami, alebo vo svojom vnútri. Môžeme však vyskúšať aj iný, vyššie popísaný spôsob modlitby. Môžeme sa pokúsiť povýšiť na modlitbu samotný proces jedenia. Môžeme totiž pretvoriť v modlitbu chvály a vďaky náš pôžitok, ktorý pociťujeme pri dobrom jedle. Ak to dokážeme, môžeme sa potom takýmto spôsobom modliť už tým, že jeme, pretože sme boli schopní pretaviť v živú modlitbu ten najprirodzenejší úkon, ktorý nám spôsobuje pôžitok a radosť.

Alebo iný príklad: kedysi bolo u našich predkov dobrým zvykom pomodliť sa pred zahájením nejakej činnosti. Sedliaci sa modlili pred tým, ako začali kosiť lúku, alebo pred žatvou. My však, na základe spomínaného príkladu s jedlom skúsme vytvoriť modlitbu chvály a uctievania Pána z práce samotnej. A skúsme to s takou prácou, ktorá je pre nás pôžitkom a robí nám radosť.

Kristus kedysi povedal: Dvaja budú ležať na jednej posteli. Jeden však bude vzatý a druhý sa ponechá. Dvaja budú pracovať vedľa seba na poli. Jeden však bude vzatý a druhý sa ponechá.

Navonok sa teda môže zdať, že dvaja ľudia vykonávajú úplne rovnakú činnosť. Z duchovného hľadiska ale záleží na tom, kam až a do akej výšky sú schopní posunúť vo vlastnom vedomí svoj vzťah ku všetkému, čo činia. Lebo práve tento vnútorný posun vo vedomí je činiteľom, ktorý dáva zdanlivo navonok rovnako vykonávanej činnosti vnútorne úplne iný rozmer. V našom prípade rozmer modlitby. Toto je tá najvyššia hodnota, ktorú je človek vôbec schopný prepožičať svojmu jednaniu.

Ide teda naozaj relatívne o jednoduchý spôsob, akým môžeme takmer zo všetkého, čo robíme, sformovať modlitbu a takto vytvoriť z celého svojho bytia jedinú veľkú a nepretržitú bohoslužbu. Lebo žiaľ, pre ľudí všetkých vierovyznaní a náboženstiev spravidla časom pomaly, ale isto zovšednieva to, čo nazývajú bohoslužbou, zatiaľ čo všetci duchovne usilujúci bez výnimky sú v skutočnosti povolaní k tomu, aby naopak práve zo všednosti vytvorili bohoslužbu. Aby zo všetkého, aj z toho najjednoduchšieho a najvšednejšieho, čo činia, vytvorili prirodzenú modlitbu, stúpajúcu ako chvála k Stvoriteľovi. Aby každým svojim pohybom, každým svojim nadýchnutím a celým svojim bytím uctievali Pána. Aby sa jednoducho naozaj stali takými, ako anjeli v nebi. Aby dňom i nocou chválili Boha celým svojim bytím a všetkými svojimi radosťou naplnenými činmi. Lebo v skutočnosti modlitba nemá byť iba nejakým úkonom, pre ktorý si počas dňa vyhradíme čas. V skutočnosti je modlitba životom a bytím samotným!

A kľúčom k nej je radosť! Pre materialistu je samotná radosť najvyšším ideálom. Hľadá v nej iba svoje vlastné uspokojenie. Je to teda niečo samoúčelné a v konečnom dôsledku egoistické.

Pre duchovne založeného človeka sa však radosť nemá stať cieľom, ale prostriedkom. Prostriedkom, alebo impulzom k symfónii chvály, oslavujúcej Stvoriteľa. Má sa mu stáť podnetom k  velebeniu, vzývaniu a uctievaniu Najvyššieho.

Z tohto dôvodu zostávajú materialisti, i ostatní nevedomí ľudia vo všetkých svojich radostiach nesmierne chudobní, zatiaľ čo radosť, vedome pretvorená v modlitbu chvály a vďaky Najvyššiemu, môže učiniť človeka v istom zmysle rovného anjelom v nebi. Anjelom na nebesách, ktorých práve pre ich život v ustavičnej modlitbe smerovanej k Pánovi všetkých svetov zaplavuje v nevyhnutnom spätnom prúdení blažené šťastie vedomia blízkosti Božieho majestátu. Svojim posväteným bytím, pretvoreným v modlitbu, sú požehnaním pre celé stvorenie a preto sa nad nimi ustavične vznáša požehnanie ich Pána a Boha. A túto vznešenú métu môžu a majú dosiahnuť i ľudia na zemi, aby konečne aj na nej bolo tak, ako v nebi.

A ešte jedna dôležitá vec na záver pre všetkých tých, ktorí sa pokúsia pretvoriť vlastné bytie v trvalú modlitbu. Tak, ako nie je správne a neviedlo by k ničomu dobrému vynucovať si čistotu svojho vnútorného života rozumovým úsilím, tak isto by nebolo dobré usilovať sa o trvalú modlitbu čisto rozumovou sebakontrolou. Nie je teda na to potrebné vôbec ustavične vedome myslieť pri každej našej činnosti a pri pociťovaní každej radosti. To by bolo čisto rozumové a spútavajúce.

Naozaj postačí jedno vážne a silné vnútorné rozhodnutie! Rozhodnutie ducha, prostredníctvom ktorého sa od tejto chvíle zmení každý náš radostný čin v modlitbu chvály a uctievania Najvyššieho. Týmto spôsobom sa potom bude náš duch modliť aj bez toho, že by sme si toho museli byť neustále vedomí.

Celkom teda postačí, keď si iba z času na čas, ak ku tomu pocítime vnútorný popud, povieme: Nech každá radosť, ktorú dnes prežijem, každý radostný čin, ktorý dnes vykonám, nech sa každé moje dnešné nadýchnutie a každý môj pohyb stanú živou modlitbou vďaky a chvály Najvyššiemu. Modlitbou velebenia, uctievania a vzývania Pána, ktorý mi toto všetko dovoľuje prežívať prostredníctvom daru vedomého bytia v jeho nádhernom stvorení.

A potom sa nám bude čoraz častejšie stávať, že si čisto spontánne, nechtiac a sami od seba uvedomíme, že sa modlíme. Že sa modlíme, avšak inak, ako doposiaľ! Uvedomíme si totiž, že sa modlíme samotnou činnosťou, ktorú vykonávame.

A potom prídu chvíle, náhle a neočakávané, kedy pocítime blažené šťastie. Kedy nás zdanlivo bezdôvodne zaplaví radosť a hlboký mier. A práve táto radosť, tieto chvíľky neočakávaného, tichého šťastia sú pozemským odleskom tej radosti a toho šťastia, ktoré pociťujú anjeli v nebi, nad ktorých hlavami sa priam hmatateľne vznáša požehnanie veľkého Boha. A toto požehnanie dobrotivého a vševládneho Boha sa môže vznášať i nad nami! I nad celým ľudstvom! I na celou Zemou! Nech je požehnaný ten čas!
 

Milan Šupa
http://kusvetlu.blog.cz/
 

Poslední články autora:


20 komentářů

Přidat komentář
  1. ad/
    „Ak to dokážeme, môžeme sa potom takýmto spôsobom modliť už tým, že jeme, pretože sme boli schopní pretaviť v živú modlitbu ten najprirodzenejší úkon, ktorý nám spôsobuje pôžitok a radosť.“

    Ano, včera jsem nechtěně pozoroval jednoho jedlíka. S požitkem jedl svůj asi 40ti dekový steak. Přetavil svůj požitek v radost, konzumoval zabité zvíře možná i s modlitbou.

    ad/ „kedysi bolo u našich predkov dobrým zvykom pomodliť sa pred zahájením nejakej činnosti.“
    Ano, vojáci v armádě před útokem se pomodlili k Bohu. Ke stejnému Bohu se pomodlili i ti druzí. A pak se do sebe pustili.

    Zjistil jsem, že pan Šupa nediskutuje a tak dále raděj nic.

      1. Vysvětlení,
        kdysi jsem se podepisoval jako Aleš, pak Anonym, ale protože Anonymů tu bylo moc, dodal jsem k tomu „Anonym u Vendy“. Jsem kamarád pana Žáčka /Vendy/ a 2 až 3 x týdně jej navštěvuji doma – nemám PC, internet.

        Ten Pat a Mat, to si vyberte sám, jestli to považujete za nutné.

        A teď jsem u Vendy na biatlonu a držím palec Gábině.

        1. http://zvedavec.org/zvirata/2017/01/7151-hysterie-zrudneho-vybijeni-nevinnych-neskodnych-tvoru-se-stupnuje.htm

          „Současná forma viru je podle Majera vysoce patogenní pro ptáky, nicméně přenos na člověka nebyl doposud zaznamenán. Jde o ptačí formu chřipkových virů, ke kterým není člověk příliš vnímavý. Rizikem je ale možná mutace viru, která by následně mohla zdraví lidí ohrozit. Proto se provádí utracení ptáků v ohnisku,“ byly nuceny přiznat i Babišovky, jinak noviny, které si na lží, mlžení, polopravdách vystavili svou pozici hlavního mluvčího globalistů.

  2. Autor, píšeš:

    ……A toto požehnanie dobrotivého a vševládneho Boha sa môže vznášať i nad nami! I nad celým ľudstvom! I na celou Zemou! Nech je požehnaný ten čas!

    V tejto myšlienke Ti musím protirečiť, lebo zo skutkov Hospodinových, teda toho literárneho hrdinu, ktorého si vymysleli Protožidia na odrbávanie svojich blíčnych vyplýva, že bol masovým vrahom, nadŕžal len utočným a podlým Protožidom za kus žvanca, ktorý mu v podobe ,,spáleného mäsa“ obetovali a za to, že si dali ,,odrezať“ kúsok z genitáliuma…

    Tak sa mu vtieraš a vnucuješ autorko, až som presvedčený o tamtom , že aj Ty si ,,pobrezkávaný“…

    S takým bohom ja osobne nechcem mať nič spoločné a keby som bol Pannou,ani by som mu ,,nedala“…

    1. Milá exhumovaná noho,
      problém tkví v tom, že prasárny nedělal nikdy Pán Bůh, ale vždy lidé. Ti to pak ve své tuposti na něho svedli.

        1. U č i ň m e
          člověka k obrazu svému…

          Bůh nemohl dát člověku satanské vlastnosti, protože je nemá.
          Ecce homo – člověk byl vytvořen ve spolupráci se Satanem.
          Takže jde-li někdo cestou k Bohu, odnáší s sebou i kousek Satana.
          Proto Satan, dohodnutý vládce tohoto světa, dělá všechno možné,
          (ponouká politiky, kapitalisty, vědce, kněze, filosofy i diskutující zde) aby lidem pravdivou cestu k Bohu zatarasil.

          1. @ U č i ň m e
            člověka k obrazu svému…
            Bůh nemohl dát člověku satanské vlastnosti, protože je nemá.

            To je fakt jak kulatej čtvereček. A kdo ty vlastnosti dal tomu satanovi?

          2. ad.: Proto Satan, dohodnutý vládce tohoto světa, dělá všechno možné,
            (ponouká politiky, kapitalisty, vědce, kněze, filosofy i diskutující zde) aby lidem pravdivou cestu k Bohu zatarasil.

            No to je teda pěkně milující Otec, když nás dal do výchovy takovému spratkovi satanovi. A když se satanovi podaří ty lidi zmást, tak shoří v ohni pekelném. Děkuji, nechci.

          3. A kdo ty vlastnosti dal tomu satanovi?

            Satan, původně Lucifer (Světlonoš) je vynálezce zpupnosti.
            Když jakoukoli božskou vlastnost přeškvaříte zpupností,
            láskou počínaje,
            dostanete vlastnost satanskou:
            láska přechází v sobectví, a už to všechno jede.

            Připomínám, že člověk má v sobě i Ducha z Boha a má svobodnou vůli
            v tom, kterého z těch dvou při svém konání upřednostní.

            (A propó, co třeba mluví z Lojzy nasraného?)

          4. Lojza je nasraný, protože nemá svobodnou vůli. Jakou má Lojza svobodnou vůli? Že se může vysmrkat do kapesníku modrého nebo zeleného? Ano, může si svobodně vybrat. Ale co kdyby se Lojza svobodně rozhodl nemít rýmu? Má tu možnost? A co když Lojza dostane rakovinu. Má možnost se svobodně rozhodnout, že rakovinu nechce. Neboli ta nasranost Lojzy je v tom, že nemá na výběr, je svázán zákony ve Stvoření. A všechny kecy o svobodě ho hrozně serou.

            ad.: Satan, původně Lucifer (Světlonoš) je vynálezce zpupnosti.
            Bůh teda stvořil všechno, kromě zpupnosti? Zase kulatej čtvereček.

          5. Svobodná vůle je velké téma. Lze vytušit v 1.Mojžíšově, v 3.kapitole – vyhnání ze zahrady. Kdysi jsem ho zpracoval podle mého poznání tady :
            zdroj:
            http://hledani.gnosis.cz/mystika-5-cast-souvislosti-svobodna-vule/

            Úryvek z článku….., ale není v něm vše z článku !

            „Má tedy či nemá člověk „Svobodnou vůli“? Pokud si myslím, že má, může mít pak na výběr mezi více možnostmi. A opět se zdá být logické, že pokud je výběr otevřen, je jeho volba nerozhodnutá, nestanovená či i nestvořená. Volba tak může svobodně padnout na cokoliv z možných alternativ a není rozhodnuto pro kterou. Mohu tvrdit, že mi není předem známo, pro kterou možnost se rozhodnu? A co Bůh, tomu to je známo? Kdyby Bůh předem věděl, co si z daných možností zvolím, znamenalo by to přece, že „volba“ byla již nějak předem určena a skutečná svoboda volby tam tedy nebyla. Pokud je tedy Bůh vševědoucí, tak se tato jeho (pochopitelná) vlastnost a lidská svobodná vůle zdají být neslučitelné. Stvoření, které On stvořil a jehož jsme jen nepatrnou součástí, pak především On zná důvěrně; zná minulost, přítomnost i budoucnost všeho a všech. Ale namítnu-li, abych porozuměl a zjednodušil celou situaci, že Bůh se nevměšuje do lidské činnosti, vše se pak jeví v jiném světle. Někdy sám člověk předvídá svoji budoucnost a jeho domněnky se mohou ukázat i jako správné a tak si potvrzuje i svoji svobodnou vůli. Zrovna tak může ale znát budoucnost i Bůh. Tady je však dobré si uvědomit, že zatímco člověk je naprosto omylný a nepatrný tvor, je Bohu přisuzována kvalita nejdokonalejší bytosti a tak i jeho domněnky musí být vždy správné. Bůh však ví, kdyby nevěděl, nebyl by Bohem, a tak Jeho domněnka přestává být domněnkou. Zatímco u člověka se připouští určitá míra pochybnosti, u Boha tomu tak není a jde tedy v tomto případě o jasné vědění, Bůh tedy ani nepředpokládá, ani nepředvídá. Můžeme tedy tvrdit, že Bůh budoucí činnost člověka zná, ale neurčuje ji. A z toho vycházeje, mohlo by se říci, ANO, člověk má svobodnou vůli.“

          6. Lojza je nasraný, protože nemá svobodnou vůli…

            To je protimluv. Lojza je ve skutečnosti nasraný z vlastní svobodné vůle. A Lojza by si měl uvědomit, že podle zákona „svůj k svému“ nasranost k sobě přitahuje síly negativní, zatímco radost síly pozitivní.
            Jestli bude Lojza pozitivní tak, že pro něho bude platit: čistému je vše čisté (což ovšem bez láskyplného vztahu s Bohem nepůjde), nikdy nedostane ani rýmu, natož rakovinu. A naopak: kdo slouží peklu, peklem bude odměněn.

            Bůh teda stvořil všechno, kromě zpupnosti?…

            Jistě. A muselo to tak být.
            Ovšem je v tom obsažena diamantová logika a hory příběhů i v předbiblických časech. Na správné pochopení byste musel hodně studovat.
            Zatím řeknu jen toto: teprve ve srovnání s tmou můžete plně pochopit, co je světlo. Takže teprve v porovnání se Satanem lze pochopit velikost Boha. (Zvrácení kladných vlastností do mínusových, to je obrovský přínos Satana do Boží tvorby.)

          7. ad.: A Lojza by si měl uvědomit, že podle zákona „svůj k svému“
            Vždyť ani nevidíš, co píšeš! Nebo si to po sobě neumíš přečíst? Když je nějaký zákon „svůj ke svému“, tak už jsem přece nesvobodný!

          8. Klidně nadávej na všechny přírodní a duchovní zákony.
            Ze svobodné vůle.
            Anebo je pochop.
            Taky ze svobodné vůle.

          1. Aida, píšeš o Slobodnej vôli, ako o fakte, ale cituj mi Bibliu, Katechizmus, z ktorého si ,,TO“ čerpala…

            Ak mi to ,,dáš“, idem sa dať znovu pokrstiť, ako ,,osvetlený“ dedu-
            la…

            Keby Cirkev uznala ,,slobodnú vôlu“, načo by upalovala bosorky, bosorákov a vytvárala ,,domčeky viery“ v každej aj v tej najzapadlejšej cigánskej osade a prečo by tých, čo mali námietky aj voči oficialnej viere v bludy a kecy mučila a ozbíjala o to jedené, čo mali – teda o Život, ktorý im vraj ten Nebeský Taťulda dal, len tak, lebo sa nudil….

            Keby farníci zisatili, že majú Slobodnú vôlu, rozutekali by sa tade – kade…

            Amen Ti nedám, lebo Ti chýba to ,,doosvetlenie“…

  3. http://www.hlavnespravy.sk/putin-humanisticke-hodnoty-islamu-ucia-ludi-spravodlivosti-a-milosrdenstvu/881840
    *
    Korán hlási: Predháňajte sa navzájom v konaní dobra. Rusko vždy bolo mnohonárodnou krajinou a krajinou mnohých vyznaní. Toto vzájomné obohacovanie rôznych kultúr, tradícií a náboženstiev bolo vždy charakteristickým rysom a silou našej krajiny, Ruska,” začal svoj prejav ruský prezident Vladimir Putin.
    “Napríklad existencia moskovskej moslimskej komunity siaha hlboko do stredoveku. príkladom toho sú tatárske korene mnohých názvov ulíc našich miest.

    „Vidíme, čo sa deje na Blízkom východe a čo k tomu bolo povedané, kde teroristi z Islamského štátu kompromitujú veľké mierové náboženstvo, kompromitujú islam, rozsievajú nenávisť, zabíjajú ľudí a to vrátane duchovných, barbarsky ničia pamiatky svetovej kultúry. Ich ideológia je založená na lži, na totálnom prekrútený islamu. Snažia sa verbovať stúpencov aj v našej krajine.“

  4. Anonym,

    si naozaj troll, alebo nevidíš, že každá cirkev tu bola založená na nenávisti k iným cirkvám a naodrbanie tých, čo naleteli?..

    Všetky cirkvi sa pýšia tým, že sú kamarátmi boha a že z toho dôvodu môžu všetko aj vraždy, lúpeže, či aj tých ostatných návodov v Desatore..

    Ja Ti dám aj kontakty na tieto medzi glejom veriacich ešte neznáme cirkvi:

    Evnjelistická polocirkev druhého pohľadu na Hospodna, Cirkev Hospodinových svedkov, Cirkev pravých Hospodinových svedkov, Cirkev milostivých bratov komôrky kostolnej,Cirkev súhlasiaca s Potopou sveta, Cirkev padlých anjelov a pod…

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.

Gnosis.cz - Hledání Světla a Moudrosti, příspěvky čtenářů / provozovatel: Libor Kukliš, 2004 - 2016