Zaobchádzanie so slovom v médiách! A nie len tam!

slovoJe až zarážajúce, ako ľudia nie sú schopní rozpoznávať a doceňovať obrovský význam malých vecí. Vecí obyčajných, všedných a každodenných, v ktorých prostej samozrejmosti skutočnú veľkosť nikto nehľadá. Avšak ak človek nie je schopný, nerozpoznáva, nedoceňuje a nevyužíva veľkosť malých vecí, potom nikdy nevykoná nič skutočne veľkého. Potom napokon aj on sám zostane navždy malým a na jeho konaní, ale aj na jeho myslení spočinie pečať malosti. Pečať ľudskej malosti, prameniaca z neschopnosti poznávať veci skutočne veľké a tým byť neschopným naozaj veľké veci uskutočňovať.

Jedným takýchto z ukážkových príkladov je vzťah ľudí k slovu. K vlastnej, prirodzenej schopnosti hovoriť a používať slová, či už v ich verbálnej, alebo písanej podobe.

Bude znieť možno trochu frázovito ak povieme, že ľudské slovo má obrovskú moc a silu. Nie je to však fráza a ani nijaký rečnícky zvrat, ale pravda! Ľudské slovo má naozaj veľkú silu a moc. Veľmi však záleží na tom, akým spôsobom jeho silu využijeme. Lebo slovom možno zušľachťovať, dvíhať, dávať nádej, povznášať, stavať mosty a budovať, ale žiaľ tiež strhávať nadol, vnášať nesváry, ubližovať, ohovárať, či zdevalvovať ho a znehodnotiť povrchnosťou a bezobsažnosťou.

Na každom jednotlivom človeku záleží, ktorým z týchto dvoch spôsobov bude svoju prácu so slovom orientovať a akým spôsobom využije jeho moc a silu. Každý v tom rozhoduje sám za seba!

Avšak jeho slobodné rozhodovanie prináša dôsledky a tieto dôsledky sú prejavom zodpovednosti, ktorú každý človek nesie. Zodpovednosti v tom zmysle, že každý z nás sa raz bude musieť zodpovedať za to, akým spôsobom využíval moc a silu slova. Či spôsobom budujúcim alebo deštrukčným.

Z fyziky bude určite každému dobre známy zákon akcie a reakcie. Je rovnako platný nie len v úrovni najhrubšej hmoty, ale i v jemnejšej úrovni slov a myšlienok. V  modifikácii pre tieto jemnejšie úrovne ho možno nazvať zákonom spätného účinku, na základe ktorého každá akcia prináša zodpovedajúcu reakciu!

Dobro, tvorené akýmkoľvek spôsobom, či už činom, slovom, alebo myšlienkou, putuje teda po dráhach univerza rozsievajúc požehnanie, aby sa napokon vo svojom kolobehu vrátilo nazad k svojmu východisku, čiže k pôvodcovi. A to je oná zodpovednosť, ktorej sa pri všetkom čo činíme nemožno vyhnúť!

Ak sa totiž vydáme na cestu zla a budeme ho prostredníctvom svojich slov rozsievať všade vôkol seba, toto zlo sa presa len nakoniec, v neomylnom pôsobení zákona spätného účinku, vráti k svojmu východisku a ublíži aj nám samotným.

A teraz, po tomto malom, ale dôležitom odbočení sa vráťme k našej téme o využívaní pôsobenia slova a to najmä v médiách. Či už printových, alebo elektronických.

Slovo je v nich omnoho viacej používané na šírenie zla a špiny všetkého druhu, ako na šírenie dobra a pozitivity. Zo zištných dôvodov sa vychádza v ústrety ľudským chybám a slabostiam, ľudskej malosti, zlobe, neznášanlivosti, povrchnosti, nečistote, plytkosti myslenia a mnohému inému až sa zdá, akoby ľuďom dneška robilo mimoriadne potešenie hrabať sa iba v  nízkosti.

Zaiste, dá sa na tom celkom dobre zarábať a dobre z toho profitovať, ale nikto nemyslí na nevyhnutné dôsledky. Avšak oni sa zaručene skôr či neskôr prejavia! Prejavia sa tak, že zlo, negativita a až zarážajúco úbohá plytkosť, ktoré sú prostredníctvom slova medzi ľudí šírené nakoniec dopadnú aj na tých, ktorí boli ich pôvodcami. Na ľudí, pracujúcich so slovom v médiách!

Snahou všetkých, ktorí si uvedomujú silu pôsobenia slova, by preto malo byť predovšetkým povznášanie, zušľachťovanie a pozdvihovanie. Toto by malo byť vždy prvoradé, pretože jedine takýmto spôsobom môže byť v spoločnosti šírené prostredníctvom slova dobro a toto požehnanie dobra nakoniec spočinie aj na tých, ktorí boli jeho pôvodcami, čiže na ľudí, profesionálne pracujúcich so slovom.

Možnosť pôsobenia prostredníctvom slova v médiách či inak na verejnosti je obrovskou príležitosťou! Obrovskou príležitosťou využiť jeho sily k pozdvihnutiu spoločnosti! Kto túto príležitosť správnym spôsobom využije, pomôže mnohým a ani jeho samotného dobro neminie.

Možnosť pôsobenia v médiách je však zároveň obrovskou zodpovednosťou! Zodpovednosťou za dosah, ktorý má slovo na spoločnosť. Ak je totiž toto slovo zlé, negatívne a plytké, každý, kto ho takýmto spôsobom formuje, nesie zodpovednosť za negatívne dianie v spoločnosti, za ktoré bude voči nemu samotnému vyvodená osobná zodpovednosť prostredníctvom zákona spätného účinku.

Týchto závažných skutočností by si preto mali byť vedomí všetci, ktorí profesionálne pracujú so slovom. A nie len oni! Mal by si toho byť vedomý každý človek, ktorý používa ľudské slovo v bežnom hovorovom styku.

Lebo pamätajme, že na základe našich vlastných slov budeme alebo ospravedlnení, alebo odsúdení!
 

Milan Šupa
http://kusvetlu.blog.cz/
 

Poslední články autora:


hodnocení: 3
hlasů: 2

23 komentářů

Přidat komentář
  1. Autor píšeš:

    …..Dobro, tvorené akýmkoľvek spôsobom, či už činom, slovom, alebo myšlienkou, putuje teda po dráhach univerza rozsievajúc požehnanie, aby sa napokon vo svojom kolobehu vrátilo nazad k svojmu východisku, čiže k pôvodcovi. A to je oná zodpovednosť, ktorej sa pri všetkom čo činíme nemožno vyhnúť!…..

    Ojekektívne povedané, Dobro je len čisto Ľudské ponímanie reality , tak isto ako ZLO.

    Neexistuje v Univerze samostatná esencia Dobra, ani esencia ZLA . Dobro, či Zlo, je vyjadrením len okamžitého stavu vecí .

    Dobro či Zlo je len subjektívny stav, podliehajúci neustálej obmene. Nie nadarmo sa hovorí , že každé Zlo je na niečo dobré.

    Vyznavači ,,žltých“ mystérií poznajú Jing a Jang a ich vzájonmé miešanie a prelínanie. Tak je to aj s pojmami D+Z . Keď v určitom priestore , v reálnom čase , je nedostatok Dobra, prejavuje sa tento stav ako Zlo,ale len pre určitých jedincov, pretože v tom istom okamihu majú INÍ jedinci presne opačný pocit…

    Takže D.,alebo Z., je len dočasný stav reality a neustále sa mení. Stav D.,alebo Z., nie je ani vymodlitebný , alebo inak nárokovateľný..

    Takže o DaZ nemá vôbec význam sa podrobnejšie baviť, lebo prevaha jednej esencie nad druhou je ,,realita“ len v ludskej mysli , ale inak nie je ,,zachytiteľná“ v Univerze, ako ,,častica“, či ,,jav“ , ktorý nezanechá vo vývoji Vesmíru žiadne stopy. Podobne ako ,,vietor“ vznikajúci pri mávaní motýlieho krídla.

    Je to ako s tým už viackrát TU spomínaným PRDOM. Zrazu sa objaví, citiť smrad a potom tento prejav fyzikálneho stavu veci postupne mizne, až sa stratí v Univerze.

    Len u inteligentnejších bytostí je tento stav zaznamenaný v ,,MODZGU“ a prenosom z génu na gén sa šíri potomstvom ako ,,spomienka“, na okamih blaženosti dotyčného jedinca , ktorý v okamihu ,,výtrysku“ zažil DOBRO. A tu je ten zázrak, pominutelnosti Z+D ,lebo iní jedinci v priestore pocítili ,,ZLO“ v priamom nádychu…

    Že fuj? No dovol, čo je ludské, to je božské…

    1. Áno, dobro a zlo sú relatívne pojmy o ktorých sa radi bavia najmä politici, ale je to častý problém aj v mnohých rodinách, keď sa partneri nedokážu zhodnúť na tom, čo je dobré a čo zlé. Z toho sú potom často nedorozumenia a spory, ktoré v medzinárodnom meradle niekedy prerastajú do konfliktov a vojen. Je to celospoločenský problém, ktorý si každý rieši po svojom. Ani náboženstvá nie sú od toho ušetrené a dokonca ani naša slávna „veda“, ktorá si nárokuje „patent na pravdu a rozum“…

      1. ad. …..„patent na pravdu a rozum“……Ů
        Snad jde jen o ego, neochotné se vzdát patentu. Neboť lidé milují tyto berličky, hračky, které jim ovšem zaclání ve výhledu. Jenže mnozí to neví a tak si tyto patenty – berličky, hračky, dokonce i masky ponechávají, rozvíjejí je,…. Aj, centrifugu nesnadné odložit.
        Hezký den přeji :-)

        1. .. ano matičko, pro člověka je nesnadné odložit centrifugu, ovšem opačně to jde mnohem, mnohem snadněji :) Ale člověk by si měl pořídit centrifugu, užitečné udělátko pro všechny ty berličky, kterých by se měl zbavit ..

          1. Teda také se občas zamyslím, ale stává se mi:
            teorie jasná,
            praxe jiná
            výsledky pochybné

    2. ad. …Že fuj? No dovol, čo je ludské, to je božské…….
      :-)))))
      Co čin to zázrak. Co čin, to „zázrak“.

    1. Vo stvorení je všetko relatívne. Jediná dokonalosť jestvuje u Tvorcu, ale aj tá sa vymyká nášmu chápaniu, lebo sme tiež ako stvorenie nedokonalí. Veda, ktorá uznáva ako jedinú realitu stvorený svet, nemôže nikdy dospieť k pravdivému poznaniu a popisu reality, aj keď sa tvári, že už je k tomu blízko…

        1. Honzo, nechcem sa kriticky vyjadrovať k uvedenému odkazu, lebo by sa to mohlo niekoho nepríjemne dotknúť. Problematikou pravdy, alebo reality v dialógoch sa už zaoberali prví grécky filozofi (Platón, Sokrates), ktorí sa pokúsili objasniť úskalia takýchto postupov a tým založili niečo ako školu správneho dialógu a uvažovania (metodiku), ktorá napokon viedla k vytvoreniu vedeckých postupov pri odhaľovaní „pravdy“ a reality, ale dnes sa ukazuje, že tieto pojmy sú v tom našom stvorenom svete nepresvedčivé a preto tiež relativistické. Mnohí myslitelia si toto úskalie pravdy a reality uvedomujú, ale verejne to nepriznávajú, lebo darmo – ľudstvo sa bez nich nezaobíde – niečomu je len potrebné – ako pre záchranu veriť…

          1. „Veškeré vědění oddělené od spravedlnosti není moudrost, ale lest.“ (Platón)

          2. Honzo, pojem spravodlivosti skutočne stojí za preskúmanie, lebo je dôležitý nielen z celospoločenského hľadiska, ale je dôležitý aj vo vzťahu k Bohu. Ježiš mu venoval veľa pozornosti a snažil sa tento pojem ozrejmiť a vysvetliť. Spravodlivosť nemá byť daná iba pozemskými zákonmi, ale hlavne milosrdenstvom, čo ľudia často neuznávajú. Dokonca ani KC túto Ježišovu požiadavku milosrdenstva nezahrnula do svojho katechizmu a vysvetľuje ju iba okrajovo, ako dať Bohu, čo je božie a ľuďom, čo im podľa (ľudského) zákona prináleží…

      1. Myslíte „relátivne“ v zmysle, že všetko je jedno? Nech urobím čokoľvek, môžem to ospravedlniť relatívnosťou? Niekoho okradnem a zabijem, tak to otočím na stranu, že som vlastne urobil dobrý skutok? Napr. že dotyčný zavraždený si odpykal karmu, že teraz je už v nebi, a že vlastne je dobre že odtiaľto odišiel tak skoro…čo ak by ho svet zvábil na nejakú zlú cestu. Náš mozog je veľký akrobat.

  2. Súdruhovia veriaci prvého levelu,

    nový objav kresťanskej Univerzity tepelného zdravia cirkevných hodnostárov z Dolného Vatikánu je ten, že pravdu je konečne možné už merať, vážiť a ututlávať. Teda konečne je každá myšlienka odvážiteľná, zaškatuľkovatelná , uskladniteľná, anihilovateľná a deletovateľná…

    Hovoríme o etalóne pravdy s hodnotoou Jeden Hospodilión.

    1 Hospodilón je stav, keď Horiaci ker , prehovorí na lúčke k nič netušiacemu veriacemu už nielen rečou vtáka Kubububa , ale aj farbou plameňa, ktorá je jasne
    nazelenalá, ale s podmienkou , že sa v koncoch najvyšších okrajov objavujú disharmonické prvky molekulárnych odtieňov sivej .

    Pozor žiadnych 50 odtieňov sivej , ale len tej jednej, tej 43 z ľava , od okraja modrej…

    Takže na základe tejto vety podrobíme rozboru napr.vetu : Na počiatku bolo Slovo..

    Hodnota tejto myšlienky je na ,,paličke“ medzi – 127 – 127,006 Hospodiliónov , čiže v ľudskej reči to znamená , že je hlboko pod 1 etalónom, čiže táto skúmaná veta je Blud…

    Hodíme do placu vetu : Celý Vesmír vznikol zo singulárneho bodu. Hodnota tejto vety je presne – 192 Hospodiliónov, čiže aj tu sa jedné o BLUD…

    Ďalšia veta : A predsa sa točí. Ručička ukazuje +0,0012 Hospodiliónov…

    Výsledok? Prvé dve vety sú hovadiny, tretia ide do karantény..

    Tento prístroj je zatiaľ utajovaný, a dostal som sa k nemu cez opitého františkána , meno nepoviem a už som ho musel aj vrátiť, takže ďalšie výsledky odo mňa už nečakajte. Nepomôžu ani ,,mastné“ úplatky, či vrúcne modlitbičky…

    1. Degon pre Honzu: Domnieval som sa, že s pojmom „relatívnosť“ nie sú medzi ľuďmi žiadne problémy a že každému je jasné o čo tu ide. Ale niektoré reakcie a otázky diskutérov naznačujú, že tomu tak nemusí vždy byť, preto požiadavku na ozrejmenie tohoto pojmu prijímam, ako opodstatnenú.
      Pokúsim sa to vysvetliť na pojmu „dobro“ a „zlo“. Nie sú to univerzálne pojmy, ale relatívne, čo znamená, že pre niekoho môže byť niečo dobré, ale pre iného to isté zasa zlé. Napr. taký jed u jedovatého hada. Pre mnohé živočíchy je to zlo, lebo im to môže zobrať život, ale pre kobru je to dobro, lebo pomocou jedu si môže ľahko zaobstarať svoju potravu a tak prežiť. Preto „dobro“, a „zlo“ posudzujeme podľa svojich subjektívnych požiadaviek a nie podľa objektívnych meradiel. Čo je dobré pre jedného, nemusí byť dobré pre iného. Je to dané našou individualitou a odlišnosťou, ktorá je však v prírode charakteristická a bežná. Aj ľudstvo je dané mnohými jednotlivcami, ktorých záujem je mnohokrát odlišný, alebo celkom protichodný. Prejavuje sa to rozdielnymi požiadavkami v rodinách, obciach, štátoch alebo v kulturách (náboženstvách), ale aj v politike. Čo je dobré u moslimoch, to nemusí byť dobré pre kresťanov. Ich pojem boha je odlišný od pojmu boha u nás. My uznávame desatoro božích prikázaní, ale oni majú iné „desatorá“, ktoré vyhovujú ich historickému poznaniu a tak „nezabiješ“ je pre nich neprijateľný. Ani kresťania sa ním neriadia, ako ide o zabitie zvierat pre potravu. Domnieval som sa, že tento relativizmus nemožno prekonať, ale posledné udalosti s ustanovením vlády po parlamentných voľbách na Slovensku ma poučili, že ľudia sú vo vyššom záujmu schopní sebareflexie a dokážu sa vzdať svojich egoistických požiadaviek v záujme celku. A to je dobré znamenie pre ľudskú spoločnosť…

  3. Degone, skoro súhlas.

    Relativnosť, alebo ako by som to nazval ja, ,,Uhol pohľadu“..

    Pretože človek je tvor, ktorý sa odtrhol z reťaze a vznáša sa ako ten bájny letec. Ano, aj ja myslým toho Gagarina , na ktorého aj Ty…

    Ale to nie je TEN bájny letec, z ktorého by plynulo poučenie. Jediný bájny letec, z ktorého sa dá ,,vyžmýkať“ poučenie z krízového vývoja ,je ten Ikarus..

    Počkajme, stop , ten Ikarus , to bol predsa typ autobusu, ktorý pri zdolávaní väčšieho kopčeka hneď začal čmudieť, či dokonca sa zneho vyrútil kúdol dymu ,a niekedy aj zahorel..

    Bol to ten, no pomôžte , no predsa ten …, ano ten Ikaros , ktorému taťuldo vyrobil prvý lietajúci stroj na vlastný pohon a ktorý nedodržal NÁVOD na použitie a zdrbal sa do mora, lebo…

    A viete prečo nečítal ten Návod? Lebo aj ten bol len v ,,čínčine“…

    Nech mu je bájnemu letcovi tá zem ľahká…

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.

Gnosis.cz - Hledání Světla a Moudrosti, příspěvky čtenářů / provozovatel: Libor Kukliš, 2004 - 2016