mapa stránek || vyhledávání

O tajomstve systému vyžarovania univerza

Žijeme vo svete preniknutom najrozličnejšími druhmi žiarení. Spomeňme napríklad tie škodlivé, ako je žiarenie mobilných telefónov, wifi žiarenie, alebo žiarenie v mikrovlnkách. Vzhľadom k mnohým jadrovým elektrárňam žijeme v permanentnom riziku vzniku rádioaktívneho žiarenia. Ďalej môžeme spomenúť žiarenia rozhlasových a televíznych vĺn a mnohé ďalšie.

My však budeme hovoriť o najelementárnejšom druhu žiarenia, ktoré vo svojej prirodzenosti preniká celým univerzom a udržuje ho. Je to žiarenie prúdiace od Stvoriteľa ku všetkému, čo jestvuje. Preniká absolútne všetkým, nech už je to kameň, rastlina, zviera, človek, alebo planéta. Všetko jestvujúce do seba absorbuje tento, pre existenciu nevyhnutný, základný typ žiarenia a odovzdáva ho ďalej, avšak už sebou samým špecificky pozmenené.

A preto celé univerzum žiari najrozličnejšími farbami. Je podobné obrovskému vianočnému stromčeku. Svoje špecifické vyžarovanie majú horniny, svoje špecifické vyžarovanie majú rastliny, zvieratá, ľudia, planéty a všetko, čo jestvuje, od najmenšieho až po najväčšie.

Ak sa bližšie zameriame na ľudí, treba vedieť, že celkové vyžarovanie každého z nás v sebe zahŕňa jednak špecifické žiarenie ľudského druhu, ktoré máme všetci rovnaké, a jednak špecifické vyžarovanie našej vlastnej osobnosti, ktoré nás od seba individuálne odlišuje.

V najútlejšom veku a v detstve prijíma každý jedinec z obrovskej škály vyžarovaní univerza automaticky iba tie, ktoré najviac prospievajú jeho celkovému vývoju. Tak sa deje až do rannej mladosti, čiže do obdobia prebudenia pohlavnej sily. Jej prebudením však dochádza k zlomovému momentu, pretože človek začína byť plne zodpovedný sám za seba.

To znamená, že jeho osobnosť sa špecifickým spôsobom individualizuje a táto samostatná, individuálna osobnosť začína vyžarovať do stvorenia svoj osobitý, výsostne špecifický druh žiarenia. No a na základe svojho vlastného, osobného typu žiarenia, vysielaného do univerza, ktoré predstavuje jeho osobité spracovanie základnej sily Stvoriteľa, nadväzuje rovnorodé spojenie s podobnými druhmi žiarení, ktoré k nemu začnú okamžite prúdiť. A začínajú k nemu prúdiť preto, aby posilnili jeho vlastné, prvotné žiarenie, vysielané jeho konkrétnou individualitou do stvorenia.

Celé si je to možné pripodobniť k internetovému vyhľadávaniu Google. Ak v ňom zadáte jedno slovo, alebo zopár slov, okamžite získate tisíce informácií, ktoré budú nejakým spôsobom súvisieť s vašim prvotným zadaním.

No a teraz sa dostávame k zásadnej veci, a síce k poznaniu toho, čo tvorí podstatu vyžarovania vysielaného každým človekom do univerza. Túto podstatu tvorí náš spôsob myslenia, náš pohľad na život a náš rebríček hodnôt. Toto všetko vytvára okolo nás určitú špecifickú farebnosť nášho osobného vyžarovania, a na základe nej k sebe priťahujem zo studnice vyžarovaní univerza presne rovnaký druh žiarení. A tie nás posilňujú v tom, čo sme vyslali.

Treba ale vedieť, že ide o dvojsečný meč. V prípade nášho pozitívneho spôsobu myslenia, pozitívneho pohľadu na život a pozitívneho rebríčka hodnôt totiž vysielame do univerza žiarenie, ktoré je pozitívne, a ktoré sa preto spojí s rovnako pozitívnym druhom žiarení. Tým vznikne spojenie a na základe neho začne ku nám samotným prúdiť z hlbín univerza rovnaký druh žiarenia.

To prakticky znamená, že nášmu pozitívnemu spôsobu myslenia, nášmu pozitívnemu pohľadu na svet a pozitívnemu rebríčku hodnôt sa dostane obrovského posilnenia pozitívnych vyžarovaní, prichádzajúcich ku nám z hlbín univerza, čoho dôsledkom je prežívanie šťastia, radosti a harmónie.

Tento mechanizmus však platí aj v opačnom prípade, čiže v prípade negatívneho a povrchného spôsobu myslenia, v prípade negatívneho pohľadu na svet a v prípade negatívneho rebríčka hodnôt, kedy nám takýto druh nášho vlastného vyžarovania prinesie naspäť vyžarovania negatívne. A to nás uvrhne do nešťastia a skazy.

Za tejto situácie je teda absolútne zásadnou otázka, aký je to vlastne ten pozitívny spôsob myslenia? Aký je pozitívny pohľad na svet a aký je pozitívny rebríček hodnôt? A aký je ich odvrátený protipól?

Pozitívny spôsob myslenia je myslenie čisté, čestné, spravodlivé a ušľachtilé, na ktorého ušľachtilosť človek vedome dbá. Negatívny spôsobom myslenia je myslenie nečisté, nečestné, nespravodlivé a neušľachtilé, na ktorého ušľachtilosť človek vôbec nedbá.

Pozitívny pohľad na svet spočíva v rešpektovaní princípu všeobecného dobra. V rešpektovaní dobra vždy, v každej situácií a pre všetkých rovnako a bez rozdielu. Negatívny pohľad na svet spočíva v podvoľovaní sa princípu zla. Zlo je klamstvo, zlo je podvod, zlo je sebectvo, zlo je bezohľadnosť, zlo je chamtivosť, zlo je egoistické dobro len mňa samého a pre mojich najbližších, a to aj na úkor iných, zlo je ošiaľ zmyslovej vášne, zlo je povrchnosť a plytkosť, a tak ďalej, a tak ďalej.

Pozitívny rebríček hodnôt je taký, na ktorého vrchole sú hodnoty ducha. Hodnoty lásky k Bohu a lásky k ľuďom. Hodnoty vznešených a ušľachtilých cností. Negatívny rebríček hodnôt je taký, na ktorého vrchole sú hodnoty matérie a konzumu. Hodnoty peňazí, majetkov, moci, slávy, kariéry a podobne.

Akým spôsobom teda človek myslí, pozerá na svet a aký má rebríček hodnôt, presne takým spôsobom vyžaruje jeho osobnosť do univerza. Tým nadväzuje spojenie s rovnakými vyžarovaniami, ktoré ho spätne veľmi výrazne ovplyvňujú a posilňujú. To sa človeku pri jeho dobrom vyžarovaní môže stať obrovským požehnaním, ktoré ho vysoko povznesie. Avšak pri jeho zlom vyžarovaní sa mu to môže stať nešťastím a skazou, ktorá ho napokon zničí. Zničí ho, pretože nakoniec podľahne obrovskej presile negatívnych vyžarovaní, s ktorými nadviazal spojenie a pritiahol ich k sebe.

Vezmime si trebárs taký vznik psychických chorôb, ktorými v súčasnosti trpí veľké množstvo populácie. Na samom začiatku psychickej poruchy môžeme nájsť vo vnútri človeka vždy niečo negatívneho, neharmonického a nevysporiadaného. Trebárs krivdu, úzkosť, menejcennosť, alebo niečo podobného. Tým však, aj keď ide spočiatku naozaj o niečo veľmi nepatrného, človek okamžite niečo vyžaruje do sústavy žiarení univerza. Jeho žiarenie okamžite nadväzuje spojenie s príslušnými miestami, odkiaľ sa mu začne ihneď dostávať zosilnej miery zodpovedajúceho druhu žiarenia. To následne znásobí ono pôvodné a nepatrné, čo hlodalo vo vnútri človeka, až to postupne, ak dotyčný neustane vo svojom vlastnom negatívnom vyžarovaní, časom prekročí určitú únosnú mieru a stane sa patologickým. To znamená, že človeka nakoniec doslova zhltne a celkom ovládne žiarenie, s ktorým on sám na začiatku nadviazal zdanlivo nevinné spojenie, prostredníctvom svojho prvotného vyžarovania.

Alebo si trebárs vezmime agresívne sebectvo v nadobúdaní osobného prospechu. Takýto druh negatívneho vyžarovania, obrovským spôsobom posilneného zodpovedajúcim druhom žiarenia, prichádzajúcim z hlbín univerza, môže nakoniec dotlačiť jednotlivcov až k zločinu a celé národy do vražedných výbojných vojen.

Ale tieto zákonitosti sa dajú využiť aj pozitívne. Existujú totiž mnohé ušľachtilé vlastnosti a cnosti, ktoré môžeme v sebe pestovať a ich vyžarovaním do vesmíru môžeme prijímať podobný druh žiarení, ktoré z nás budú formovať čoraz ušľachtilejšie a cnostnejšie osobnosti.

O najvznešenejšom využití princípu vyžarovaní univerza hovoril Kristus, ktorý nás nabádal, aby sme sa v sebe snažili prebudiť lásku k Stvoriteľovi. Nabádal nás, aby sme ho milovali celým svojim srdcom, celou svojou mysľou a celou svojou osobnosťou. Takýmto spôsobom budeme totiž vytvárať tomu zodpovedajúci druh osobného vyžarovania, ktoré vyššie popísaným spôsobom nadviaže spojenie s vyžarovaním Stvoriteľa. No a sila najvznešenejšieho vyžarovania Pána, ktorá k nám začne prúdiť, neobyčajným spôsobom pretvorí a požehná celé naše bytie. Pozemsky i duchovne. A po našej fyzickej smrti nám otvorí brány kráľovstva nebeského, nachádzajúceho sa v blízkosti Božej.

V súčasnosti stoja ľudia v realite mnohých vyžarovaní univerza úplne nevedome. Absolútne nič o tom nevedia a spôsobom svojho myslenia, svojim pohľadom na život a svojim rebríčkom hodnôt k ním prúdia iba nízke druhy žiarení, ktoré ich zrážajú do čoraz väčšej nízkosti.

Už dávno je tu však čas, aby sme sa stali v tomto smere plne vedomými. Aby sme vedome čerpali zo pokladnice žiarení nášho univerza takým spôsobom, aby nás to poznášalo po všetkých stránkach.

PS. Krásnym príkladom reálnej existencie všetkého, o čom sme hovorili, sú staré obrazy takzvaných svätcov. Zobrazujú viditeľné žiarenie okolo hlavy ľudí, ktorí sa intenzívne usilovali o dosiahnutie ľudskej a duchovnej ušľachtilosti, na základe čoho potom prijímali rovnaký druh žiarenia z výšin univerza, až z nich takto znásobená ušľachtilosť ich osobnosti doslova svietila a vytvárala známu svätožiaru.
 

Milan Šupa
http://kusvetlu.blog.cz/
 

Poslední články autora:


hodnocení: 2.1
hlasů: 7
Tisk Tisk
Všechny komentáře jsou schvalovány administrátorem. Z tohoto důvodu mohou být zveřejněny se zpožděním od několika minut do několika hodin. Odstraňovány jsou komentáře obsahující vulgarismy, spam, invektivy, apod.

7 komentářů

Přidat komentář
  1. Článek vytvořil vyzařování universa. Když už se neví, co s tím, tak to hovoril Kristus.
    „O najvznešenejšom využití princípu vyžarovaní univerza hovoril Kristus, ktorý nás nabádal, aby sme sa v sebe snažili prebudiť lásku k Stvoriteľovi.“
    V Bibli žádné vyzařování ani část slova vyzař není. Mnohokrát se opakuje slovo záře, zář, září..Ale nejde o záření universa.
    Dobře. Máme se chovat řádně a slušně, okolí nám to snad možná bude vracet. Z universa určitě ne.

  2. K těm světcům (nebo svatým patronům): nejenže neuměli pořádně hospodařit se svěřenými prostředky, které kolem sebe rozdávali „chudákům“, ale navíc šli proti přírodě a přírodním silám. Mnozí z nich zaklínali bytosti přírodních živlů, aby takzvaně nepřekáželi člověku, který se začal mylně považovat za pána všeho tvorstva. Dále podporovali kácení ochranářsky významných stromů a mýcení pohanských hájů (například svatý Vojtěch brojil proti dubovým hájům pohanů). To vše pod vlivem technicko-náboženského ega, které když se pořádně nakrmí energií, to se pak dějí věci… Daná osoba se považuje za nejchytřejší na světě, že je něco víc než ti ostatní, přírodní národy považuje za primitivní divochy, činí mravokárná přikázání, kde může, tam stále někoho poučuje a šteluje k „Bohu“ = do světů holografické virtuální reality. Bůh a Duch svatý je technický program stvořený k manipulaci lidského vědomí, přičemž k jeho projekci jsou používány luciferánské mentální zářiče a zesilovače skryté v záhrobí. Ty zlaté aury kolem hlav světců jsou také holografická projekce „na efekt“. Aby lidé uvěřili, že mají mezi sebou boží vyslance a slepě plnili jejich vůli. Naštěstí se to všechno začíná pěkně provalovat a přírodní bytosti násilím vykázané a vyhoštěné všemi těmi svatými světci do různých meziprostorů a světů nelásky se sem začínají vracet a obnovovat své aktivity pro podporu přírody. Mám z toho samozřejmě velkou radost, vždyť spousta z nich jsou mí přátelé, ať už sečtělí Drakohadi nebo vznešení Zlatí serafíni či královská dynastie Ametystových plazovců, rovněž i pohotová zdravotní policie Drakonů radikálně likvidující zmutované struktury, také chlupatí Sněžní plazovci, také Král ryb se svou Velkou rybí říší, je tu zpět i království Prehistorických vážek a další a další význačné skupiny bytostí, z nichž mnohé se již dávno vypracovaly na Velké mistry evoluce. A naopak se vymaňují z pout náboženských programů celé skupiny jemnějších přírodních bytostí, které do nich kdysi byly zaangažovány, ať už dobrovolně či násilím. Jedná se především o evolučně silné skupiny kočkovitých bytostí souhrnně označované jako CAT, které byly různými způsoby zapojovány do rozvoje katolicismu (CAT – catholic). Nyní se tyto bytosti uvolňují a vracejí se zpátky na své domovské planety, ležící zejména kolem Siria A. Spolu s tím slábne astrální informační síť katolicismu. Tomu říkám bezva práce a návrat zpět ke kořenům Divoké Přírody:-) Nejlepší na tom je, že naše planeta se nyní nachází na jiných souřadnicích, takže už není možné žádnou přírodní bytost jen tak někam zapikolovat, aby „jako neexistovala“. Je tu doba Velké obnovy Evolučních světů a přírodních sil probíhající pod taktovkou Přirozené inteligence života a Strážců karmy.

  3. ad/
    „No a teraz sa dostávame k zásadnej veci, a síce k poznaniu toho, čo tvorí podstatu vyžarovania vysielaného každým človekom do univerza. Túto podstatu tvorí náš spôsob myslenia, náš pohľad na život a náš rebríček hodnôt. Toto všetko vytvára okolo nás určitú špecifickú farebnosť nášho osobného vyžarovania, a na základe nej k sebe priťahujem zo studnice vyžarovaní univerza presne rovnaký druh žiarení. A tie nás posilňujú v tom, čo sme vyslali. “

    Rovný rovného si hledá, vrána k vráně sedá.
    Vlastně, je to jeden ze Zákonů Tvůrce stvoření.

    Na závěr píše autor – cituji:“……až z nich takto znásobená ušľachtilosť ich osobnosti doslova svietila a vytvárala známu svätožiaru.“

    Autor je katolík, křesťan. Kdyby sem chodil diskutovat, rád bych se ho optal. Již jste viděl takovou svatozář někdy u někoho ve svém životě?

    1. Luboši, zdravím Vás po čase opět zde v diskuzním fóru.

      Já pod články pana Šupy nechodím diskutovat, protože tento autor sem také nechodí, ač myšlenek má neurekom. Ale čtu je, to ano.

      Pobavilo mne dnes to jeho PS:
      „Krásnym príkladom reálnej existencie všetkého, o čom sme hovorili, sú staré obrazy takzvaných svätcov. “

      Tož reálnou existencí všeho jsou staré obrazy. Směšné, ale nicméně jeho svobodné vyjádření. A to je to nejdůležitější. Svobodná vůle se vyjadřovat.

      Jinak díky za příspěvek pod článkem spisovatele Degona. Asi Vám neodpoví, protože od Vás zaznívá něco, co Vám není jasné a ptáte se. A to, jak jsem získal zkušenost, se nesmí. Proč? No buď to nechápe a nebo to asi nemá rád.

      Ale máte pravdu. Tak se mějte dobře a zase někdy.
      Václav Žáček

      P.S.
      Ale abych pana Šupu jen nekritizoval. V článku napsal : „Alebo si trebárs vezmime agresívne sebectvo v nadobúdaní osobného prospechu. Takýto druh negatívneho vyžarovania, obrovským spôsobom posilneného zodpovedajúcim druhom žiarenia, prichádzajúcim z hlbín univerza, môže nakoniec dotlačiť jednotlivcov až k zločinu a celé národy do vražedných výbojných vojen.“

      A to jo, to tu je. O tom budu něco psát v posledním díle k satanovi. I když to záření nepřichází z hlubin vesmíru, ale od nás lidí samotných.

  4. „O najvznešenejšom využití princípu vyžarovaní univerza hovoril Kristus, ktorý nás nabádal, aby sme sa v sebe snažili prebudiť lásku k Stvoriteľovi. Nabádal nás, aby sme ho milovali celým svojim srdcom, celou svojou mysľou a celou svojou osobnosťou.“

    Co se myslí láskou ke Stvořiteli? Někdo je přesvědčen, že je to touha navázat s Ním mystické spojení (prostřednictvím meditace). Křesťané naproti tomu tvrdí, že milovat Boha znamená plnit jeho vůli. Jaká tedy je boží vůle? Ježíš Kristus to formuloval naprosto explicitně: Miluj bližního svého jako sám sebe. Milovat bližního neznamená nasadit si masku laskavého (milého) člověka. Láskou je míněn soucit. Bližním je člověk v nouzi. Milovat Boha tedy není totéž jako pracovat na své vlastní bezúhonnosti. Bezúhonnost (bezhříšnost – dobrá karma) Bohu vcelku nevadí, ale nic pro něj neznamená. V Novém zákoně je o tom zmínka (Lukáš 18,9-14):

    „O těch, kteří si na sobě zakládali, že jsou spravedliví, a ostatními pohrdali, řekl toto podobenství:„Dva muži vstoupili do chrámu, aby se modlili; jeden byl farizeus, druhý celník. Farizeus se postavil a takto se sám u sebe modlil: ‚Bože, děkuji ti, že nejsem jako ostatní lidé, vyděrači, nepoctivci, cizoložníci, nebo i jako tento celník. Postím se dvakrát za týden a dávám desátky ze všeho, co získám.‘ Avšak celník stál docela vzadu a neodvážil se ani oči k nebi pozdvihnout; bil se do prsou a říkal: ‚Bože, slituj se nade mnou hříšným.‘Pravím vám, že ten celník se vrátil ospravedlněn do svého domu, a ne farizeus. Neboť každý, kdo se povyšuje, bude ponížen, a kdo se ponižuje, bude povýšen.“

    Láska ke Stvořiteli se uskutečňuje jen prostřednictvím bližního.

    1. ad/ „Nabádal nás, aby sme ho milovali celým svojim srdcom, celou svojou mysľou a celou svojou osobnosťou.“

      Takto nejvyšší přikázání Ježíše Krista není. / Matouš 22-37 / Možná je to drobnost; duše nebo osobnost. Jak se říká, byla v něm malá osobnost; nebo na mou osobnost.

Napsat komentář: Šárí Zrušit odpověď na komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.

Magazín Gnosis - Hledání Světla a Moudrosti, příspěvky čtenářů - provozovatel: Libor Kukliš, 2004 - 2019

Máte-li zájem o publikování svého článku, pište na e-mail info@gnosis.cz.

Odkazy:

Slunovrat Záhady-Zdraví.cz slunecnikvet-anna.blog.cz Bylinkové království PERSONÁLNÍ BIODYNAMIKA AOD - průvodce transformací Rahunta Společnost pro mezioborová studia, z.s. Česká Konference