Na internete v rôznych fórach sa často pretriasa otázka, čia vôľa sa uplatňuje vo svete? Mnoho veriacich je presvedčených, že ak svet stvoril Boh, tak je prirodzené, že sa vo stvorení uplatňuje iba jeho vôľa, ako najvyššieho pána a vládcu. Ateisti, ktorí zavrhli vieru v Boha tvrdia, že svet sa riadi prírodnými zákonmi a vôľou ľudí. Kde je pravda?

Veriaci, ktorí veria, že Boh, ktorý stvoril svet je múdry, dobrý a všemohúci, prenášajú potom jeho vlastnosti aj na svet a tvrdia, že všetko, čo sa vo svete deje, je v konečnom dôsledku dobré a správne, lebo sa nemôžu zmieriť s myšlienkou, že by Boh, tam kde vládne, mohol pripustiť dajaké zlo.

Ateisti, ako dobrí oponenti, im však namietajú, že vo svete je toľko zla, biedy a utrpenia, že to svedčí o skutočnosti, že ten Boh, ktorý tu vládne nie je dobrý, alebo platí druhá možnosť, že nevládne vôbec, alebo, že dokonca ani nejestvuje. Lebo keby jestvoval a bol všemohúci (ako tvrdia veriaci), nemohol by sa na to zlo a utrpenie vo svete pozerať. A táto skutočnosť napokon vedie aj k ich ateistickým postojom.

Oba tábory sú o svojich pravdách natoľko presvedčení, že to vedie až k nepriateľstvu a vzájomnému osočovaniu. Ale, kde je skutočná pravda? Obe strany majú pre svoje tvrdenia veľmi silné argumenty, takže sa zdá, že tu musí jestvovať ešte dajaká tretia možnosť, niekde medzi tými dvoma. Ale aká?

V minulosti vo svete jestvovali kráľovstvá s absolutistickým panovníkom na čele. V celom kráľovstve platila jeho vôľa a jeho vôľa bola zákonom. Ale pre množstvo problémov nemohol o všetkom rozhodovať sám a tak časť svojich právomocí musel prenechať svojím najvernejším podriadeným z ktorých sa vytvorila šľachta s vlastnými právomocami, územím a majetkom. Oni boli podriadení panovníkovi, ale inak spravovali svoje územia, na ktorých boli oni pánmi. V kráľovstve stále platí ako najvyšší zákon vôľa panovníka, ale inak tam platila aj vôľa šľachty. Došlo k hierarchickému členeniu moci a vplyvu. Toto potom pokračovalo aj nižšie, na menšie útvary, až do najnižšej organizačnej zložky, ktorou je rodina.

Aj v rodinách vládne poriadok, ktorý museli zaviesť tí, ktorí boli na jej čele, teda rodičia a starí rodičia. Ale aj v rodinách vznikali rozpory, lebo iný názor mohol mať otec a iný matka. Preto sa zaviedol princíp vlády na základe matriarchátu, alebo patriarchátu. Jeden z nich musel prenechať hlavné slovo tomu druhému. To sa potom prirodzene muselo prejaviť aj na charaktere celej rodiny.

Takéto členenie moci a vplyvu pozorujeme aj v ríši zvierat. Inštitút rodiny je tu však často nahradený právom silnejšieho a spoločenstvo sa organizuje v tlupách, kde vládnu silné a nemenné pravidlá. Takéto spoločenstvá môžu mať niekoľko členov, ale môžu byť aj mnohopočetné, ako je tomu napr. u mravcov, termitov a pod. Ich organizačné schopnosti sú aj pre nás ľudí často prekvapivé a nepochopiteľné.

Jedno však majú všetky spoločenstvá, či už sa jedná o ľudí, zvieratá, alebo mravce spoločné. Sú to ich teritóriá. Všetci si žiarlivo strážia svoje územia a svoj životný priestor. On im poskytuje obživu a bezpečie pre svoje rozmnožovanie a tak si ho prísne strážia. Pre životný priestor sa vedú nemilosrdné vojny a prelieva sa krv, ako nepriateľov, tak aj vlastných. V ríši zvierat a hmyzu sa takéto teritoriálne konflikty rýchlo zacelia, ale u ľudí spomienky na ne prežívajú často veľmi dlho.

Dnes vo svete prevláda snaha o globalizáciu územných, politických a spoločenských teritórií, aby nedochádzalo k rozporom a vojnám, ktoré môžu byť v súčasnosti veľmi ničivé, ba priam katastrofické pre celý svet. Zdá sa to byť rozumná a nutná snaha pre ďalšiu existenciu ľudstva na zemi, ale je tu nebezpečenstvo zneužitia tejto moci v neprospech niektorých skupín obyvateľstva. Takáto svetová vláda by mala priveľkú moc na to, aby ju mohla aj zneužiť pre svoje osobné, alebo úzko zamerané skupinové záujmy. Všetky totalitné vlády sa v minulosti previnili proti všeobecnej morálke, ktorá prikazuje rešpektovanie záujmu všetkých bez rozdielu, pohlavia, rasy, vyznania a sociálneho postavenia.

Je zrejmé, že tu technický pokrok predbehol morálny vývoj ľudstva a tak tu hrozí reálne nebezpečenstvo sebazničenia. V ľudských rukách sa nachádzajú také technické prostriedky, zbrane a vedomosti, ktoré sú toho schopné a tak sa mnohí pýtajú, či práve snaha o globalizáciu nepovedie k celosvetovému zničeniu ľudstva a života na zemi? Dokáže ľudstvo prežiť aj napriek týmto hrozbám?

V úvode tohto článku stála otázka, aká vôľa sa uplatňuje vo svete, či vôľa Božia, alebo vôľa ľudí? Tá vôľa ľudí nás priviedla tam, kde sme dnes a zdá sa, že nevieme uspokojivo odpovedať, ako ďalej? Stojíme na pokraji priepasti a pýtame sa, kto nám pomôže? Kto nás zachráni pred nami samotnými? Podľa Fridricha Nietzscheho sme Boha, ktorý by nám mohol pomôcť, zabili a nemáme nikoho iného! Zobrali sme moc Bohu a dali ho Nadčlovekovi, ktorý, ako sa zdá, nemá potrebné morálne predpoklady, aby viedol ľudstvo k našej spáse. Kto nás potom naučí, ako možno prežiť? Kto tento svet, spoločne s nami spasí?
 

Leonard Degon