S rozvojom digitálnych technológii sa vo svete rozšírili aj rôzne počítačové hry, lebo darmo – človek je od prírody hravý tvor. Tieto hry boli spočiatku veľmi jednoduché, ale ako stúpaly nároky spotrebiteľa, bolo treba vymýšľať stále nové a dokonalejšie hry v ktorých by sa uplatnily všetky ľudské prirodzenosti a schopnosti. A tak sa napokon vyvinuly hry s označením RPG (z anglického výrazu Role playing games), čo sa prekladá ako „hra na hrdinov“, ktoré simulujú skutočný reálny svet človeka. Tieto hry sa stali veľmi obľúbenými nielen u mladých, ale aj starších, lebo sa v nich uplatňuje ľudská tvorivosť a dovoľuje hru rozvíjať do fantastických rozmerov, podľa schopností hráča. Tvorca hry RPG vytvorí iba základné prostredie (kulisu) a do nej vloží postavičky, aké sú aj v reálnom živote, ktoré sú schopné sa ako človek učiť, mať svoje „životné“ potreby, nálady a pocity a majú schopnosť s inými postavami komunikovať a tvoriť tak spoločenstvá, ako je tomu aj v reálnom živote.
Divadelné hry a filmy vytvárajú ilúziu reality iba v určitom obmedzenom priestore a čase a stvárňujú iba určité životné situácie, ale RPG hry si tieto situácie a prostredie vytvárajú samy a rozvíjajú ich do netušených rozmerov. Preto sa ani nedá vopred odhadnúť, ako celá táto hra skončí. Presne ako v skutočnom živote. Hráči takto v hre vytvárajú fiktívne herné situácie, ktoré sú veľmi podobné skutočnému reálnemu životu. Postavy môžu vytvárať manželstvá, mať deti a môžu aj starnúť a umierať, ako v reálnom živote. V RPG hre „Shadowrun“ sa uplatňuje aj mágia, fantasy a technológie budúcnosti.
Preto sa u tvorcov takýchto hier vynorila otázka, či aj tento náš „reálny svet“ nie je jednou takouto veľkou RPG hrou, ktorú vytvoril Boh a keď stvoril základnú kulisnú scénu prírody, osadil ju živou prírodou, flórou, živočíchmi a napokon aj ľuďmi, pričom každému z nich dal určité predpoklady a schopnosti, ktoré môže uplatňovat a rozvíjať v styku s inými? Takéto teórie o neskutočnosti (fiktívnosti) nášho sveta sa v rôznych civilizáciách a náboženských systémoch objavovaly od nepamäti a veda sa k takýmto teóriám nielen že prikláňa, ale ich aj sama tvorí. Vytvára rôzne matematické modely rôznych paralelných a iných svetov, ktoré si nezadajú s tvorcami sci-fy.
Myslím, že skutočne nastal čas, aby sme sa vážne zamysleli aj nad takouto možnosťou „reality“ sveta, ktorá je reálna iba v našom vedomí. Aj postavy v RPG hrách môžu mať „pocit“ reality toho ich sveta, lebo žiadny iný svet pre nich nejestvuje. Nedokážu prehliadnúť obmedzenosť svojho herného prostredia, práve tak ako ľudia nedokážu vidieť za náš priestoročas, ktorý nás takto determinuje.
Boh je od nás vzdialený presne tak, ako tvorca hry RPG od svojej hry. Všetko je ponechané na hráčov, ako budú hru rozvíjať a utvárať. Boh nám poskytol materiálne telá, dal nám určitú zásobu „kreditov“ života, dal nám naše schopnosti a rozum a nechal nás, aby sme s tým naložili podľa našej ľubovôle. Všetko sleduje z diaľky, neviditeľný a nepozorovateľný. Ak si počíname dobre, tak sa možno aj usmieva a dobre baví, ale, ak spôsobíme vojny a pohromy, tak si robí starosti. Občas nám pošle dajakého svojho proroka alebo génia, aby nám pomohol z problémov, ale inak nás necháva ako v dobrej hre na nás samotných.
Bolo by to od Boha egoistické a zlé nechať nás túto hru života a sveta, hrať samotných? Vôbec nie, veď aj my podobne konáme. Rodičia dajú svojim deťom všetko potrebné k životu a potom ich nechajú žiť ich život, ako samy dokážu. A deti to s vďakou berú ako samozrejmosť a budú konať podobne. Boh nás však nenecháva celkom osamotených, lebo do nás vložil našu dušu, ktorá je iná, ako naše materiálne prostredie. Ona je súčasťou samotného Boha, z Boha vyšla a k Bohu sa opäť vráti. Nemožno tu dobre hovoriť o „súčasti“ Boha, lebo Boh nemá „časti“, je plnosť všetkého a stojí nad všetkých časopriestorovým stvorením.
Keď sa duša smrťou tela vráti ku svojmu Pôvodcovi, ten jej ukáže „premietne film“ jeho života a ukáže chyby a nedostatky, ktorých sa dopustila. Podľa všetkého môže ešte dostať šancu sa vrátiť do života (hry) a pokúsiť sa chyby napraviť. Ak sa správala dobre, má možnosť sa s Otcom radovať a žiť už v dokonalosti jeho večnej existencie.
Čo na to tvorcovia a hráči RPG hier?
Leonard Degon
