Dnes sa vo svete v nebývalej sile šíri nepokoj, ktorý prerastá do teroru, alebo terorizmu a to u ľudí vyvoláva obavy z kolapsu spoločnosti a ľudskej civilizácie. Svet akoby sa zmietal k kŕči, ktorý mnohí prirovnávajú k predsmrtnej agónii. V nemalej miere sa tu uplatňuje aj podvedomý strach z blížiaceho sa roku 2012, o ktorom mnohí zvestovatelia predpovedajú, že to bude rok apokalyptického konca sveta. Toto všetko mnohých vedie k otázkam po príčine, lebo ako vieme, bez vetru sa nepohne ani len lístok na strome. Všetko musí mať svoje logické príčiny, ako nás o tom poučuje zákon kauzality.
Strach: Je všeobecne známe, že ľudskú spoločnosť, práve tak ako celú živočíšnu ríšu v rozhodujúcej miere ovplyvňoval strach. Strach u dravca rozhoduje, či na svoju obeť zaútočí, alebo sa dá na útek. U človeka je možno strach psychicky vyvolať, posilniť, ale aj celkom potlačiť. Vojak ide do útoku bez strachu, lebo podvedome dúfa a verí, že strela netrafí jeho, ale niekoho iného. Je to iba ilúzia, ktorá môže prerásť až do neopodstatnenej viery, že jeho pre jeho náboženské vyznanie Boh ochráni a nepriateľa zničí. To je prípad stredovekých križiackych vojen, najmä tej poslednej vojne detí.
Ilúzie a viera: Človek si rád vytvára rôzne ilúzie, ktorým napriek realite verí a to mu pomáha oklamať rozum, že život a svet nie je k nemu až taký nepriateľský, ako sa zdá. Preto ľudia v minulosti verili v rôzne ochranné božstvá a sily, ktoré si snažil nakloniť, aby ho od každého zla ochránili a zahnali jeho strach. To zvyšovalo jeho sebavedomie a dodávalo mu silu správať sa v rozpore s jeho rozumom a strachom.
Zmocnenie a moc: Keďže bohovia často neboli po ruke, lebo mali svoje sídlo na nebesiach, ustanovili si ich ľudských zástupcov, ako svojich predstavených a panovníkov, aby pomocou zákona a strachu nad nimi vládli. Poddaní si už nemuseli lámať hlavu nad tým, či je niečo dobré, alebo zlé, správne, alebo nesprávne, lebo túto starosť prenechali na svojho panovníka a stačilo sa mu iba podriaďovať.
Zneužívanie a využívanie moci: Panovníci si čoskoro uvedomili, že ak chcú ovládať iných, musia sa od iných odlišovať, aby mali potrebnú autoritu. Museli u ľudí vyvolať dojem, že disponujú božskými a nadprirodzenými schopnosťami, ktoré ich predurčujú k vládnutiu a preto sa vyhlasovali za pozemských bohov, alebo ich pozemských zástupcov. Sústreďovali v sebe svetskú, aj duchovnú moc nad poddanými. Ale, keď pre svoj nezriadený a pohoršujúci život stratili duchovný vplyv, museli sa ho vzdať a inštalovali samostatnú duchovnú moc do cirkvi, ktorej prenechali časť svojich mocenských právomocí. Tak sa zrodila napr. štátna duchovná moc Rímskej katolíckej cirkvi.
Fanatizmus viery a pravdy: Každá moc korumpuje! – O tom sa mohli prakticky presvedčiť celé generácie ľudí nielen v stredoveku, ale aj v novoveku, keď sa moc využívala pre egoistické záujmy panovníkov a postihovala poddaných. Odporcovia, ktorí hlásali inú pravdu ako bola tých mocných, boli prenasledovaní a popravovaní, viedli sa nespravodlivé dobyvačné a koloniálne vojny, keď celé národy a dokonca aj kontinenty uvádzali vojenskou mocou a klamstvom do otroctva, aby kolonisti mohli žiť v bohatstve a prepychu. Po vojsku prichádzali misionári, ktorí hlásali lásku, pokoru a sľubovali po smrti nebeskú blaženosť. Moc, sláva a bohatstvo mnohým natoľko zachutila, že sa vytvorila zvláštna logika a filozofia moci, ktorá bola vyučovaná a hlásaná mnohými filozofickými školami, ako napr. známa Frankfurtská škola, ktorá otvorene hlásala zlo ako vyšší filozofický a božský princíp, ktorý vychádza z dejinných skúseností starého Egypta v učení boha Hermesa a jeho mystérií. Tým sa zlo povýšilo na štátnu doktrínu svetových mocenských štruktúr a veľmocí.
Teror moci a psychopati: Táto filozofia zla, moci a strachu, ktorá sa preniesla do politiky a praxe svetových mocností má svoje katastrofické globálne dôsledky. Ich nositelia sa považujú za novú elitu nadľudí, alebo novú vývojovú formu ľudstva osudovo predurčenú k tomu, aby nahradili doterajšie staré ľudstvo charakteristické svojou poddajnosťou, slabosťou a hlúposťou. Odvolávajú sa na odveké princípy prírody, kde predátori vládnu nad nižšou formou bylinožravcov. Podľa nich je potrebné túto nižšiu formu tiež-ľudí zredukovať na únosnú mieru a nedovoliť ich premnoženie. A nakoľko sa riadia heslom, že „účel svätí prostriedky“, využívajú k tomu účelu súčasnú modernú vojenskú techniku a vedecké poznanie vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti.
Čo potom? Táto posadnutosť zlom a ničením bola už mnohými označená ako nebezpečná forma psychopatie, ktorá môže spôsobiť celosvetovú pohromu a skazu. Tí, ktorí si tieto skutočnosti uvedomujú a chcú proti tomu niečo podnikať, zvolili podobnú formu terorizmu, lebo veria, že „klin sa klinom vyráža“. A tak rebélie, teror a terorizmus sa stal našou každodennou skutočnosťou a nikto nevie, alebo nechce vedieť, kam a k čomu to až dospeje. Vieme iba to, že „zlo plodí zasa iba zlo“ a nemá konca, kým „neostane kameň na kameni“. Toto je vývoj od ilúzie až po zánik, podľa toho známeho zákona kauzality…
Leonard Degon
