Bol svet stvorený ako dobrý, alebo ako zlý? Biblia v knihe Genezis (Pôvodu) nám hovorí, že pôvodný stvorený svet bol pre prvých ľudí rajom, ale hriechom sa stal nevľúdnym, nebezpečným a zlým, v ktorom nič nie je zdarma a konečným zavŕšením je smrť.
Aj keď je toto rozprávanie iba mýtom, vyjadruje určitú pravdu o nás a o svete. Svet nie je ani dobrý, ani zlý, také je iba naše vnímanie sveta, podľa ducha, ktorého v sebe nosíme a ktorého sme si osvojili.
Svet je iba našou duchovnou imagináciou, alebo modernejšie – našou duchovnou projekciou a preto nejestvuje na svet jednotný pohľad, lebo niekto ho môže vnímať ako rajskú záhradu a iný, ako stelesnené peklo z ktorého je iba jediný únik – vlastná samovražda.
Učenci túto pravdu poznali už v dávnoveku, ale moderná veda nám túto pravdu ozrejmila až v súčasnosti tým, že skutočnú podstatu matérie označili iba za určité bližšie nedefinovateľné energetické kvantá, ktoré sa spájajú podľa určitých „duchovných“ zákonitostí a vytvárajú v našich predstavách ilúziu reálneho sveta a to iba preto, že aj naša vlastná duchovná podstata je tiež takou istou ilúziou.
Moderná veda (astrofyzika) nás neprestáva prekvapovať svojimi poznatkami a teóriami, akými sú napr. „zjavná a skrytá hmota a energia“, podľa ktorej vnímame iba asi 4,5 % všetkej hmoty vesmíru a celý ten zostatok je pre nás neviditeľný a teda nevnímateľný. Môžeme sa iba domnievať akú má podobu a čo všetko sa v nej ukrýva. Náboženská viera ju označuje ako duchovný (neviditeľný) svet v ktorej žijú iné a vyššie inteligencie, ktoré o nás vedia a snažia sa nás duchovne formovať, lebo všetok život má rovnakú nehmotnú podstatu a preto sme si vzájomne blízky, iba že o tom nevieme, lebo žijeme v duchovnej temnote z ktorej sa prebúdzame opustením svojho materiálneho tela.
Náš každodenný život je zameraný na starosti o naše existenčné a materiálne potreby a svet posudzujeme podľa toho, ako tieto naše potreby dokáže uspokojovať. Zvykli sme si na dosť vysoký životný štandard a ak sa nám nedostáva, tak svet odsudzujeme a kritizujeme jeho nedostatky. Neuvedomujeme si, že svet je taký, aký si ho robíme samy a že jediné existujúce zlo nie je to vo svete, ale to v nás samotných. Hovorí sa, že „čistému je všetko čisté“ a ako to obrátime, tak platí aj opak, že „nečistému je všetko nečisté“.
Zo starého Egypta sa nám zachovala poviedka o hľadaní kvetu šťastia. Hovorí sa v nej o tom, že istý muž sa ju snažil nájsť a pochodil celý svet, aby ju našiel. Každý o nej počul, ale nikto nevedel, kde ju treba hľadať. Keď sa po mnohých rokoch vrátil unavený domov, našiel ju kvitnúť pod svojím oknom vo vlastnej záhradke.
Nech je to poučením pre každého z nás!
Leonard Degon
