Stručná definícia základných pojmov:

fanatizmus: vášnivá, slepá horlivosť za nejakú ideu, myšlienku a pod.
Samotné idey však nie sú fanatické. Fanatický je spôsob, akým ľudia zaobchádzajú s ideami, presvedčením, alebo vierou.
dogmatizmus: lipnutie na dogmách
doktrína: súhrn vyhranených názorov na určitú vec
ideológia: sústava predstáv, názorov a pojmov vyjadrená rôznymi formami spoločenského vedomia
 
Fanatizmus a dogmatizmus majú v celospoločenskom meradle význam morálny, ale aj politický (mocenský). Poznáme však aj fanatizmus náboženský, spravodlivosti, pravdy, povinnosti, zdravia, či umelecký, športový, alebo rasový. Hnacou silou fanatika je tvrdošijnosť, intenzita a dôslednosť, typická v situáciách ohrozenia života, keď je potrebné zapojiť do boja všetky svoje sily.

Jana Hajduová vo svojej práci (Svedomie fanatika) v r. 2007 napísala:

„Pre fanatických ľudí je charakteristický extrémne zúžený, výberový pohľad na svet. Pri utváraní záujmov a presvedčení sa u nich uplatňuje sila sugescie, skupinové a davové prejavy. Sú presvedčení, že stoja za veľkou vecou, posúvajú vpred ten pravý vývoj, tvoria lepšiu budúcnosť a podieľajú sa na šťastí ľudstva. Tento záväzok spolu s energetickým nábojom dokáže do krajnosti vystupňovať ich ochotu obetovať sa. Takýmto ľuďom sa zákonite stáva, že vo vyznávaní vysokých hodnôt stratia mieru, nedokážu odhadnúť hodnotu ideálu, nevidia jeho obmedzenú platnosť. Absolutizujú si danú hodnotu, identifikujú sa s ňou a fatalisticky sa domnievajú, že ideál musia naplniť v duchu hesla “všetko alebo nič”. Svedomie fanatika nehryzie, pretože on koná v súlade s vysokými ideami a etickými hodnotami typu “vernosť”, “spravodlivosť”, “láska k domovine”, “rovnosť”. Preto v tejto súvislosti profesor Hole zdôrazňuje, že dnes už nie je nebezpečné, keď ľudia konajú v rozpore so svedomím, ale naopak, v súlade s ním.“

Pre osobnosť fanatika je typický pocit strachu, ktorý sa môže vyvinúť až do psychopatickej paranoe. Uvedená autorka píše:

„Typický fanatik neakceptuje iných ľudí, ich právo na život a slobodné vyjadrovanie, iné presvedčenie, formu viery, či životný štýl. Nepozná rôznorodosť ani toleranciu. Málo sa vciťuje do pocitov druhých, nevie vnímať ľudí ako rovnoprávnych a nadviazať s nimi napriek rozdielom vzťah. Nekompromisnosť zastávaného názoru nesmie nič ohroziť. Aby vylúčil rozpor medzi vlastným presvedčením a vierou ostatných ľudí, zjednodušuje si súvislosti. Svet delí podľa modelu dobrý – zlý. Jeho potreba vyhnania, porazenia zla vyúsťuje do potreby nachádzať okolo seba nepriateľov. Ak objektívne nemá protivníkov, vytvorí si ich svojím správaním.“

Spomínané vlastnosti fanatika nadobúdajú svoj význam v situácii, ak sa uplatňujú v mocenskom systéme vlád, napr. USA, ktorá sama seba presvedčuje, že musí v medzinárodnom meradle hrať dominantnú úlohu a vytvára si vlastnú doktrínu moci, ktorou sa snaží ako dogmatickú ideológiu všetkými prostriedkami uplatňovať v medzinárodných vzťahoch.

Vieme, čo všetko spôsobila dogmatická fanatická viera v katolíckej cirkvi, keď jej inak zmýšľajúcich príslušníkov postavili mimo zákon a stíhali ich ako zvrhlíkov a obecných nepriateľov. Dnes sa toto deje v medzinárodnom meradle, kde sa štátom a národom upierajú ich prirodzené ľudské práva a vraždia ich modernými vojenskými zbraňami ako dobytok.

Ako píše W. Schmidbauer, 1980:

„Fanatizmus pramení elementárnym spôsobom v ľudskej psyché, zameranej na žiarivé ideály, napr. etické hodnoty a ciele. Religiózny imperatív dokonalosti, politické ciele, osobné záujmy sú obsahmi, ktoré môžu smerovať do extrémneho postoja, pričom tendenciu k extrému povzbudzuje „deštruktivita ideálu“. Pád týchto vysokých hodnotových identifikácií až do neľudskosti a tyranie obsahuje iracionálne elementy, napr. viditeľné zlo“.

Takéto prejavy dnes pozorujeme aj v “konfliktoch“ medzi izraelcami a palestínčanmi v pásme Gaza, ktoré už OSN označila ako vojnové zločiny.

Ako píše Schmidbauer:

„Fanatik pozná len strohé vymedzenie a postoj buď, alebo. Delí svet podľa schémy priateľ – nepriateľ, na dobrý a zlý. Má sklon k prílišnej jednoduchosti, alebo zjednodušeniu súvislostí, lebo potrebuje vylúčiť rozporuplné fakty. Má silnú nedôveru k ľuďom. Interpretuje i bezvýznamné náhody ako úmyselne namierené proti nemu. Má ťažkosti s prežívaním prirodzených medziľudských pocitov. Miluje myšlienky viac, ako ľudí. K samotnému sebe je tvrdý a to vyžaduje aj od ostatných. Má pocit vlastnej dokonalosti. Je obeťou samého seba.“

Odkazy a literatúra:
http://www.webjournal.sk/clanok/697/
http://www.slovanet.sk/integra
http://deniceksv.blogspot.sk/2011/12/gunter-hole-fanatismus.html
H. Kung/ K.J.Kutschel, 1993
Hole, Gunter: fanatizmus. Portál, Praha 1998
 

Leonard Degon, 1.8.2014