Aj keď sa vraví, že pravda je iba jediná, predsa môžu byť pohľady na tú biblickú celkom odlišné. Tento článok je mienený ako oponentúra webovej stránky „ONN“ na www.onasnejde.sk, ktorá obhajuje to, čo podľa pravdy obhájiť nemožno.
Každý živý tvor na tomto svete prišiel sem procesom zrodenia a procesom smrti z neho odchádza. Narodenie a smrť teda charakterizujú každý život, aj ten náš ľudský o ktorom si často myslíme, že je niečím výnimočný a že človek sa týmto zákonitostiam určitým spôsobom vymyká. K takémuto zmýšľaniu nás často vedie katolícka vierouka, ktorá nás učí, že človek má na rozdiel od zvierat nesmrteľnú dušu a práve tá v nás vytvára celkom novú duchovnú bytosť, ktorá je už nesmrteľné a teda večná. Preto sa každá individuálna duša snaží tú svoju výnimočnosť vo svojom prostredí uplatniť a presadiť, aj na úkor iných o ktorých si myslíme, že nemajú také kvality ako máme my a že splývajú s okolitým prostredím, ktoré je tu na to, aby sme ho svojou vôľou a činnosťou formovali.
Treba dodať, že niečo podobné učia aj iné vieroučné systémy, ktoré majú svojich stúpencov po celom svete. Im oponujú materialisticky založení ľudia, ktorí existenciu duše a tým aj večný život popierajú. Táto skutočnosť vedie k tomu, že vo svete jestvuje viacero si vzájomne odporujúcich filozofických a morálnych systémov, čo sa veľmi negatívne prejavuje vo vzájomnom súžití jednotlivcov, ale aj celých ľudských spoločenstiev.
Ale, aj iné skutočnosti ľudí rozdeľujú na protichodné tábory, hoci si to mnohí ani neuvedomujú, alebo si to jednoducho nechcú uvedomiť a si to pripustiť. Ľudstvo je rozdelené na menšinu tých, ktorí spoločnosti dominujú ako vládna elita a na väčšinu tých, ktorí sa podriaďujú vôli tej vládnej menšine. Zdôvodňuje sa to zákonmi prírody, kde tiež silnejší ovládajú slabších a schopnejší tých menej schopných. Údajne práve tomu vďačíme za to, že sme sa vyvinuli z čisto živočíšnych foriem do vyššieho druhu nazývaného homo sapiens.
Na tomto systéme spoločenských vzťahov by nebolo nič závadného, keby tu nevznikali konfliktné spoločenské vzťahy, ktoré nie sú poznačené iba intelektuálnou úrovňou, ale aj celkom odlišnými spoločensko-politickými a morálnymi faktormi. Tí ľudia, ktorí sú ako elita na špici svetového spoločenského diania sa vyznačujú odlišnými vlastnosťami ako tí ovládaní, čoho si povšimli niektorí filozofi, ako sú napr. Arthur Schopenhauer a Fridrich Nietzsche, ktorí sa pokúsili túto odlišnosť aj špecifikovať. Viedlo ich to k zaujímavému a celkovo odlišnému výkladu sveta a následne tým aj ľudstva.
Táto odlišnosť vládnych elít a „tých druhých“ napokon viedla až k takému odcudzeniu, že sa tá vládnuca skupina začala považovať za „nadľudí“, ktorá vraj geneticky pokročila k celkom novému a odlišnému typu ľudských bytostí a tých druhých potom zaradila k nižšiemu druhu určenému k náhlemu, alebo postupnému vymretiu. Tí dole však toto nadradené postavenie elít neuznáva a vyhlasuje ich za psychopatickú úchylku od normálu a tým ich postavenie a konanie spochybňuje s argumentáciou, že by mali byť liečení, ako psychopatickí pacienti.
Ak sa pozrieme bližšie na rozdiely, ktoré tieto dve skupiny charakterizujú, tak musíme uznať, že sú skutočne enormné a otvárajú sa tu mnohé otázniky o budúcnosti ľudstva, lebo v rukách tých elít je sústredená nesmierna politická, ekonomická a vojenská moc, ktorú ľudstvo vytvorilo za aktívnej spolupráce vedy. Tieto „elity“ sa skutočne netaja svojimi plánmi na mocenskom ovládnutí sveta a značnej redukcie ľudskej populácie.
Známym popularizátorom takéhoto vývoja je David Icke, ktorý o takomto vývoji verejne hovorí vo svojich knihách a verejných prednáškach. O vládnej „elite“ hovorí ako o odlišnom druhu ľudí označovaných ako „reptiliáni“, ktorí sú napojení na kozmický druh bytostí „Anunnaki“. Takéto delenie ľudí, už nie podľa farby pleti, vyznania, politického presvedčenia a sociálneho postavenia, ale dokonca aj údajného genetického kódu je veľmi nebezpečné, lebo sa tu vytvára priestor na zneužitie ich priveľkej moci.
Heslo „rozdeľ a panuj!“ sa stále využíva v politickom a mocenskom zápase na kolbišti sveta. Je celkom dobre možné si predstaviť, že svetová elita spôsobí vo svete nepokoje podobné aké v súčasnosti pozorujeme aj v arabských krajinách a zodpovednosť za ne prisúdi zásahu kozmických bytostí, ktorí sa pokúsili ovládnuť náš svet a zneužili k tomu našich reptiliánov. Takéto umelo vytvorené „nebezpečné a nepriateľské skupiny“ ako napr. nám dobre známe „strašidielko“ Al-Kajdy už boli zneužité v medzinárodných konfliktoch vo svete. A keď už ako strašidlo prestanú byť účinné, tak ich jednoducho nechajú zaniknúť.
Na svetovej politickej a mocenskej scéne prebieha veľmi nechutná hra podobná známemu šachu, kde však nepadajú drevené figúrky, ale skutoční ľudia a to často v miliónových počtoch a hrá sa o osude celých generácií ľudských pokolení. A bohužiaľ musíme konštatovať, že sa na tejto nepeknej hre zúčastňuje či už aktívne, alebo pasívne aj časť našej inteligencie a duchovenstva, ktorá si tiež chce pre seba uloviť dajakú korisť. Veď vždy boli na strane tých mocných, ktorých podľa zavádzajúcej vierouky „dajte cisárovi, čo je cisárovo a bohu, čo je božie“ ochraňuje aj boh (všetka moc je daná zhora). Veriaci sú takto pripravovaní na sebaobetovanie, keď sa ozvú „osudové trúby apokalypsy“. Veď sme iba poddajné a poslušné ovečky určené k zabitiu k Veľkonočnej hostine našich „vyvolených“, nie?
Túto skutočnosť výstižne popisuje kniha Genezis, kde sa hovorí, ako Ábel s Kainom dávali Bohu na oltár obetné dary. Obetný dar spočíval z časti ich majetku (dobytok, úroda). Obaja dávali to najlepšie, čo mali. Ábel obetoval prvotiny z úrody, no Kain obetoval svojho brata Ábela. Židia vždy obetovali Bohu obetné zápaly a to neskôr už za celý národ v chráme. Tento obetný zápal vždy predstavoval smrť ktorú spôsobuje hriech človeka. Tieto krvavé obete za národ sa vydávali za bohumilé a vieme, že aj Mojžíš takto obetoval svojich súkmeňovcov v počte 3000 mužov (II.M.32,27-28). A to sa nezmenilo ani v novozmluvnej dobe a teda aj v našej prítomnosti, kde stále platí, že „odplata za hriech je smrť“. Za každý hriech je smrť. Môžeme sa našej „elite“ čudovať, keď dnes za všetko zlo vo svete chcú svojmu bohu priniesť tú najvyššiu obetu v podobe dvoch tretín celej ľudskej populácie?
Leonard Degon
