Koncom roka 2016 balansoval náš svet takmer na pokraji vojenského konfliktu USA a Ruska, s tendenciou jeho eskalácie až do jadrovej konfrontácie. Atmosféra priam hmatateľného napätia, s podtextom blízkeho svetového konfliktu mocností však povolila okamžite po zvolení Trumpa za prezidenta USA a v súčasnosti je možné badať v tomto smere naozaj značné uvoľnenie.
To samozrejme neznamená, že by bolo zrazu všetko absolútne bezproblémové, ale minimálne o vojne mocností sa už ako o skoro hotovej veci prestalo hovoriť.
Zvolenie Trumpa bolo značným šokom pre mocenskú elitu, spojenú s americkými zbrojárskymi firmami. Jej prezidentskou kandidátkou bola Hillary Clintonová. Bol to šok i pre všetkých mediálnych, politických, treťosektorových a mnohých ďalších prisluhovačov tejto elity, ktorí za jej peniaze presadzujú jej agendu, bez ohľadu na záujmy vlastných národov, ktoré zrádzajú.
Elite, jej prisluhovačom, ako i malým a veľkým zradcom národov aj napriek takmer stopercentnému ovládaniu veľkých svetových médií, aj napriek obrovským finančným prostriedkom, použitým za účelom víťazstva Hillary Clintonovej, však tentokrát predsa len klapli zuby na prázdno.
Obyčajní, jednoduchí, pracujúci Američania totiž nepodľahli rozsiahlej mediálnej manipulácii, ktorá sa ich intenzívne snažila presvedčiť o tom, čo je pre nich a pre Ameriku skutočne dobré. Obyčajní a jednoduchí Američania už totiž začali mať plné zuby agresívnej mocenskej elity, ktorá sa z nadbytku peňazí nemôže už celkom spratať do kože a cielene ženie svet do konvenčnej, či dokonca až jadrovej konfrontácie mocností.
Obyčajní a jednoduchí Američania totiž pochopili, že práve oni by na to najviac doplatili, pretože práve oni by sa stali, ako sa to hovorilo v minulosti, onou „potravou pre delá“ a bezbranným cieľom prvých odvetných úderov.
Obyčajní a jednoduchí Američania pochopili, že sú len obyčajnými pešiakmi vo veľkej rozohranej šachovej partii mocných a bohatých tohto sveta. Obyčajnými pešiakmi, ktorých môže byť kvôli najrozličnejším geopolitickým a mocenským záujmom pokojne a bez najmenších výčitiek svedomia obetovaných akékoľvek množstvo.
Veď nakoniec plné právo na život má len najužšia elita najbohatších a najmocnejších, zatiaľ čo všetci ostatní a všetko ostatné je tu len na to, aby slúžilo ich zámerom. A ak sa tieto zámery podarí uskutočniť, potom aj tak bude predsa nakoniec počet všetkých týchto zbytočných ľudí zregulovaný na „zlatú miliardu“ otrokov elity, ktorá im milostivo dovolí živoriť odmenou za to, že jej môžu slúžiť.
Toto všetko stelesňovala prezidentská kandidátka Hillary Clintonová, pričom ona samotná bola iba poslušnou bábkou a poslušným nástrojom v bezohľadných rukách elity.
Donald Trump, aj napriek všetkým jeho chybám, predstavoval naopak vzburu proti snahám mocenskej elity. Predstavoval odpor obyčajných ľudí, ktorí vytvárajú skutočné hodnoty a budujú Ameriku voči elite najbohatších a najmocnejších. Tí totiž mnohokrát iba špekulatívne profitujú z ich práce a vo svojej zaslepenej chamtivosti a mocibažnosti chcú dohnať Ameriku i svet do novej veľkej vojny dúfajúc, že sa na nej zase opäť dobre nabalia tak, ako tomu bolo v podstate doteraz vždy vo všetkých posledných vojnách.
Nech už je to akokoľvek, nech si už boli bežní Američania všetkých týchto vecí plne vedomí, alebo ich vnímali a vytušili iba podvedome, každopádne sa im podarila veľká vec. Podarilo sa im aspoň dočasne zvíťaziť nad chobotnicou moci a jej propagandistickými mediálnymi lžami.
A práve týmto prehliadnutím a prebudením sa obyčajného amerického občana dostal svet šancu. Dostalo sa mu uvoľnenia napätia a priestoru pre rozvíjanie normálneho a pokojného života. Dostalo sa mu toho, o čo by s najväčšou pravdepodobnosťou prišiel po zvolení Hillary Clintonovej, ktorá by v poslušnom plnení príkazov elity iba stupňovala napätie a hnala svet k seba zničujúcemu konfliktu.
Bol nám teda všetkým darovaný čas. Tento čas, ako sa vraví v ekonomike, však „nesmie byť bez úžitku prejedený“, to jest premrhaný. Tento čas musí byť správne využitý, pretože deštruktívna temnota, skrývajúca sa za zámermi najbohatších a najmocnejších nášho sveta, sa so stopercentnou istotou nevzdala svojich zámerov.
Ako ale má svet správne využiť darovaný čas?
Ľudia by mali v prvom rade pochopiť, že tam, kam sme sa dostali na sklonku roku 2016, to jest na prah novej svetovej vojny, sme sa dostali práve prostredníctvom hodnôt, ktoré preferujeme a ktoré vo všeobecnosti považujeme za dôležité a prioritné.
Aké sú to „hodnoty“?
Peniaze, majetky, kariéra, moc, postavenie, sláva, užívanie si a konzumný spôsob života. Absolútne a bezvýhradné podriadenie sa týmto „hodnotám“ však so sebou nevyhnutne prináša bezohľadnosť, chamtivosť, podvod, klamstvo, nečestnosť, nespravodlivosť, nemravnosť a mnoho iného. Lebo absolútna a bezvýhradná orientácia na hodnoty nižšieho druhu nemôže so sebou prinášať nič iného, ako iba nízkosť a zlo. Zlo, ktoré sa nabaľuje ako lavína, aby nakoniec dopadlo na svet v jeho najhroznejšej podobe, vo forme vojnového šialenstva.
Nikto samozrejme netvrdí, že mať peniaze, majetok, určité postavenie, atď je zlé. Nikto netvrdí, že je zlé užívať si radostí tohto sveta. Zlé však je, ak sú v hierarchii ľudstva tieto hodnoty na prvom mieste. Ak už nad nimi, alebo aspoň popri nich nič nie je a jedine oni sú tým najdôležitejším, o čo ľudia usilujú.
Ak totiž nepostavíme vysoko nad peniaze, majetky, kariéru, moc, slávu, či užívanie si česť, spravodlivosť, ľudskosť, dobro, mravnosť a ušľachtilosť, stratíme to najpodstatnejšie, čo z nás robí ľudí a prostredníctvom čoho by sme mohli poľudštiť svoj prístup k peniazom, majetkom, moci, k užívaniu si radostí života, či k čomukoľvek inému.
Jednoducho povedané, iba prostredníctvom cností sa človek stáva človekom. Človekom, schopným pristupovať ku všetkému v živote správne.
Naopak, absencia cností berie ľuďom potrebný nadhľad nad vecami a oni sa stávajú ich otrokmi. Otrokmi peňazí, majetkov, moci, kariéry, slávy, či užívania si. Tým pádom sa im však tieto veci stávajú prekliatím namiesto požehnania, pretože k ich nadobudnutiu neváhajú použiť akýchkoľvek menších, či väčších nemorálností. Neváhajú sa stať jedni druhým vlkmi.
Ľudstvo bez cností je ľudstvom kráčajúcim cestami zla. A toto zlo postupne prerastá celou spoločnosťou a silnie až do takej miery, že napokon vyústi do podoby zničujúceho vojenského konfliktu, ako do akéhosi vrcholného bodu koncentrácie všetkého zla.
Ak náš svet dokázal prostredníctvom zvolenia Donalda Trumpa odvrátiť toto zlo, pretože ľudia konečne vedome, alebo aspoň podvedome pochopili, že „hodnoty“, ktorými žijú a ktorými nás ustavične masírujú médiá poplatné záujmom elity, nebudú asi správne, ak sme prehliadnutím aspoň určitej časti obyvateľstva získali ešte šancu, musí byť táto šanca využitá. Bezpodmienečne využitá k nadobudnutiu vyššie spomínaných cností, ktoré postavíme vysoko nad všetky ostatné hodnoty, pretože jedine tak budme stáť správne, čiže v princípoch dobra a našim údelom nemôže byť potom nič iného, ako dobro.
Ak ale ľudia opäť premeškajú darovaný čas a nevyužijú ho k nadobudnutiu cností, ak budú aj naďalej bezvýhradne slúžiť iba peniazom, majetkom, moci, kariére, sláve, užívaniu si, konzumu, či iným podobným „hodnotám“ ignorujúc a prehliadajúc cnosti, zlo takýmto spôsobom nimi samými živené a podporované napokon zhustne natoľko, že sa znovu po nejakej dobe nevyhnutne dostaneme na pokraj toho, o čo zlu vždy v konečnom dôsledku ide. Na pokraj skazy a pustošenia ako vrcholného ideálu zla, zhmotneného do podoby seba zničujúceho vojenského konfliktu.
Až sa teda prostredníctvom nášho vlastného života bez cností opäť dostaneme k podobnému zlomovému momentu, ako koncom roka 2016, môže sa nám stať, že zlo, stelesnené snahami svetovej elity, bude schopné prevážiť misky váh na svoju stranu a náš svet nedostane žiadnu podobnú šancu, akú dostal v súčasnosti zvolením Donalda Trumpa. Potom totiž nakoniec, v nevyhnutnom reťazení udalostí, môže dôjsť k tomu, že zhubné dôsledky našej vlastnej nemorálnosti a nášho vlastného ignorovania cností nás všetkých, alebo aspoň prevažnú časť jednoducho vymažú z povrchu zemského.
Milan Šupa
http://kusvetlu.blog.cz/
Poslední články autora:
