Lievik je predmet, postavený na princípe postupného zužovania. Jeho najužšiu časť je možné vložiť napríklad do fľaše a pohodlne tak do nej naliať vodu. A rovnaký princíp bude fungovať aj v nadchádzajúcej, prorokmi predpovedanej dobe veľkej očisty. Doteraz ničím nelimitovaný, široký priestor celkového seba uvedomia ľudí sa bude pomaličky zužovať a obmedzovať takým spôsobom, že nakoniec dospeje k najužšej časti pomyselného lievika, predstavujúceho striktné a bezpodmienečné zachvievanie sa myslenia a konania ľudí jedine v súlade s Vôľou Stvoriteľa. Slová: „Buď Vôľa Tvoja, ako v nebi tak i na zemi“, sa teda skutočne naplnia a stanú realitou.
Tieto slová, prednesené Kristom pred dvetisíc rokmi predstavovali cieľ, ku ktorému sme mali smerovať. Ako jednotlivci, tak i celá civilizácia. A Ježiš prišiel na zem preto, aby nám svojim Slovom ukázal, aká je Vôľa Stvoriteľa a ako ju máme správne naplňovať. To všetko bolo zhora učinené preto, aby sme postupne a plynule sami smerovali k tomu, že nakoniec, keď nadíde zrelosť času, budeme schopní prejsť bez problémov najužšou časťou lievika, predstavujúceho bezvýhradné rešpektovanie Vôle Pána. Mali sme stáročia, aby sme k tomu dospeli a v dnešnej dobe sme už mali byť zrelí. Naše myšlienky, naše city, naše vedomie, naše pohnútky, náš život, naše slová i naše viditeľné jednanie, to všetko sa už malo v maximálnej miere približovať ku kritériám, pomenovaným a ukázaným Ježišom Kristom v jeho učení.
Svet ľudí mal v dnešnej dobe i navonok vyzerať úplne inak, než vyzerá. Mal sa približovať slovám: „Buď Vôľa Tvoja, ako v nebi tak i na zemi!“ Aj na zemi sme teda už v dnešnej dobe mali žiť podobne, ako je tomu v nebi. Aj na zemi sa už mali ľudia riadiť vo veľkej miere Pánovou Vôľou podľa vzoru toho, ako sa ňou absolútne a bezvýhradne riadia všetky bytosti v nebi.
Kristova výzva k plneniu Vôle Pána na zemi, tak ako v nebi, nám bola daná preto, lebo naše univerzum sa postupne vyvíja a dianie v ňom pomaly speje k tomuto cieľu. Speje k cieľu, k dobe a k času, kedy už budú musieť byť ľudia schopní prejsť najužšou časťou lievika Vôle Najvyššieho, a týmto spôsobom sa kvalifikovať k životu v novej dobe po očiste a súde. Naše univerzum prechádza na vyšší level, alebo na vyšší stupeň, a ľudia musia splniť podmienky prechodu na tento stupeň.
Takýto je prirodzený vývoj a my žijeme v dobe, kedy je všetko myslenie, všetko vedomie a sebauvedomenie, i všetko konanie ľudí prirodzeným spôsobom hnané do najužšej časti lievika, predstavujúceho podmienku striktného zachovávania Vôle Stvoriteľa. Čas dozrel, dianie dospelo až k tomuto bodu, avšak ľudia stoja nepripravení a nevedomí, pretože ignorovali Ježišove slová a riadili sa len svojou vlastnou vôľou. Vôľa Stvoriteľa nebola pre nich nikdy určujúca, ale vždy vsádzali iba na svoju vlastnú vôľu a na svoje vlastné chcenie. Ľudstvo žilo počas stáročí len podľa vlastného uváženia a podľa vlastných predstáv. A presne tomu aj zodpovedala a zodpovedá realita na zemi. Vojny, vraždenie, bezohľadnosť, utrpenie, chamtivosť, nevraživosť, neľudskosť, bieda, nešťastie, vnútorná prázdnota a nenaplnenie utápané v alkohole, v drogách, alebo v nemravnosti, takáto bola a žiaľ stále je realita našej zeme. To všetko je nevyhnutným vysvedčením ľudí, odtrhnutých od Vôle Stvoriteľa.
Ale čas a dianie vo stvorení nie je možné zastaviť, a preto a ľudstvo tejto kvality ocitlo náhle v očiste a v súde. Ocitlo sa nepripravené pred realitou prechodu najužšou časťou lievika Pánovej Vôle. Steny lievika sa začínajú zrazu prudko zužovať a všetko vo stvorení je zrýchlene smerované k jeho najužšej časti.
Čo to bude pre nás znamenať?
Aby to čitateľ pochopil, použijem názorný príklad. Počas povinnej dvojročnej vojenskej služby sa muselo chodiť na takzvanú „škrabku“. Čiže na škrabanie zemiakov. Vojaci, na ktorých vyšla služba, alebo ktorí to dostali za trest, museli stávať o štvrtej ráno a museli pre všetkých naškrabať dostatok zemiakov.
Mali ale našťastie pomocníka. Bol ním prístroj v podobe valca. Vnútorný plášť valca tvorili drobné ostne. Do vnútra sa nasypali zemiaky, prístroj sa zapol a valec plný ostňov začal rýchlo rotovať. Zemiaky sa vo vnútri začali presýpať a ostne z nich pritom pomaly zodierali šupku. Až nakoniec, už takmer očistené zemiaky vybrali vojaci von a už ich len trochu ručne dočistili nožom.
A presne toto isté sa bude diať s ľuďmi v nadchádzajúcej očiste pri prechode lievikom Pánovej Vôle. Vnútorný plášť tohto lievika bude taktiež v istom zmysle pokrytý železnými ostňami a bude intenzívne rotovať. A všetko doterajšie, iba čisto ľudské myslenie a jednanie, postavené iba na vlastnej vôli, bude rotujúcim plášťom lievika zbrúsené do súladu s Vôľou Najvyššieho. Hrubý nános vlastného chcenia, vlastnej vôle, vlastných prianí, vlastných pohnútok, vlastného vedomia i vlastného jednania bude nemilosrdne strhnutý ostňami rotujúceho lievika. Človek bude očistený a jeho rúcho vybielené, aby ako čistá osobnosť, rešpektujúca Vôľu Stvoriteľa, mohol prejsť najužšou časťou lievika na druhú stranu. A potom sa jeho vedomie začne opäť rozširovať a jeho mozog začne pracovať na plnú kapacitu, nie ako doposiaľ. Potom sa ľuďom otvoria nové, obrovské, nevídané a zázračné možnosti, ktoré môže poskytnúť len plné zachvievanie sa osobnosti človeka s Vôľou Najvyššieho.
„Buď Vôľa Tvoja, ako v nebi tak i na zemi!“ Kto rešpektoval tieto Ježišove slová, ten by mal byť v dobe nadchádzajúcej očisty už natoľko čistý, že jeho dotyk s rotujúcim plášťom lievika očisty bude len minimálny, a on rýchlo a pomerne bezbolestne prepadne jeho najužšou časťou do novej kvality bytia.
Úplne iné to však žiaľ bude s tými, ktorí nerešpektovali Ježišove slová a nepochopili, že to neboli iba prázdne slová, že to nebola dokonca ani modlitba, ale že to bolo určenie! K tomuto určeniu sme mali samostatne dobrovoľne smerovať, a toto určenie sa v súčasnosti začína napĺňať. A pretože sa začína napĺňať, každý človek, ktorý má na sebe hrubý obal vlastnej vôle a vlastného chcenia, vzdialeného od Vôle Stvoriteľa, bude vystavený bolestivému dotyku rotujúceho lievika, ktorý bude obrusovať jeho osobnosť do súladu s Vôľou Najvyššieho.
Čo budú takýto ľudia asi cítiť? Čo budú vnútorne prežívať? Pravdepodobne asi to, čo by sme prežívali, keby nás niekto namiesto zemiakov vhodil do škrabky a ona by bola uvedená do chodu.
Realita je taká, že čím viac je osobnosť človeka vzdialená od Vôle Stvoriteľa, tým intenzívnejšiemu druhu obrusovania bude vystavená. A to ako vnútorne, tak i navonok. A žiaľ, pri najväčšej vzdialenosti osobnosti človeka od Vôle Stvoriteľa, čiže pri enormne hrubom nánose vlastného nesprávneho chcenia, môže byť dokonca celá osobnosť rozomletá úplne, pretože už nebola schopná očistenia.
Takéto dianie a takýto proces nás všetkých očakáva, pretože Vôli Pána už nebude bezvýhradne podriadené len to, čo je v nebi, ale aj to, čo je na zemi tak, ako to zasľúbil Kristus. A jeho slová sa začínajú napĺňať!
A predsa nie je až tak ťažké prejsť najužšou časťou lievika Pánovej Vôle. Dokonca mnohí ňou budú môcť prejsť bez toho, že by si to všimli. Že by si to všimli vo svojej snahe a vo svojom úsilí pomáhať iným a podporovať ich.
Elementárne ľudské dobro, úcta, ohľaduplnosť voči iným a snaha pomáhať, to všetko je zahrnuté do Ježišových slov: láska k blížnemu. A k tomu ešte treba pridať úctu a lásku k Stvoriteľovi, prejavujúcu sa snahou o poznanie a naplňovanie jeho Vôle. Tieto prosté veci a tieto jednoduché hodnoty umožnia človeku prejsť bez problémov najužšou časťou lievika blížiacej sa očisty.
Toto nás čaká a toto nás neminie, a preto by sa mal podľa toho každý zariadiť. Lebo tak, ako je dnes naplňovaná Pánova Vôľa v nebi, bude musieť byť o nejaký čas nami všetkými naplňovaná i na zemi.
PS. Sú aj takí, ktorí si myslia, že všetko o čom sa píše v článku, sú len duchovné nezmysly, bez akéhokoľvek dosahu na reálny život. Čas takéhoto uvažovania však skončil! Vari nevidíte a na vlastnej koži neprežívate, ako je ľudstvo prostredníctvom pandémie doposiaľ nevídaných a priam apokalyptických rozmerov vhodené do rotujúceho lievika očisty, a ako je v ňom bolestivo zraňované? Z ľudí je ostňami očisty zodieraná ich pýcha, ktorá sa musí zmeniť v pokoru, je silne atakovaná ich bezbožnosť, ktorá sa musí zmeniť na upnutie duše k Stvoriteľovi, a tak ďalej.
Milan Šupa
http://vaznost-doby.bloger.cz/
Poslední články autora:
