Počas Vianoc sa naša zem, v rámci svojho obehu okolo Slnka, nachádza fyzicky najbližšie k stredu našej Galaxie, a teda najbližšie k domovu ľudských duchov, keďže cesta tam ide cez tento stred. Cítime dotyk domova, ktorý nikdy nebude tu na zemi, ale v svetlých úrovniach, ktoré nazývame Rajom. Od nepamäti je obdobie Vianoc sviatkom spojenia sa práve s týmto Rajom, sviatkom precítenia Božej sily, ktorú máme pre dobro blížnych sprostredkovávať, sviatkom čistej lásky a sviatkom pripomenutia si Slova Božieho zanechaného Ježišom Kristom. Vianoce sú teda obdobím vnútorného stíšenia a precítenia svetla v sebe, kedy túžba po domove, po opravdivom človečenstve, po uskutočňovaní Kráľovstva Nebeského na zemi je viac ako po iné obdobia v roku naliehavejšia. Takto to vždy bolo, je a bude! Ľudská nedokonalosť na tom nič nezmení.
Obdarovanie darčekom blížneho je peknou, aj keď najnepodstatnejšou „čerešničkou na torte“. Práve z lásky k ľuďom vznikol tento pekný vianočný zvyk.
Kapitalizmus, ako rýdzo bezbožná ideológia, sa šikovne votrela do tohto obdobia a parazitujúc chce hromadiť zisky. Tento druh ideológie (zarobiť na všetkom) si veľmi dobre uvedomuje atmosféru sviatkov, ľudskú psychiku a slabosti v nej. Je až komické sledovať ako títo navonok seriózni „financmajstri“ berú do úst vznešený pojem „Vianoce“ s jediným cieľom „vytrieskať“ z nich čo najväčší kapitál. Nenechajme sa nalákať na ich hru, držme sa nášho cieľa, ktorým je prežiť Vianoce tak, ako sa v skutočnosti má. Teda s túžbou po Svetle, Pravde a Čistote. Toto sú naše sviatky a z reklám revúci paraziti sú len votrelci. Nemajú a nikdy nebudú mať miesta a pravú účasť na tomto vznešenom období.
Aký len úžitok môže mať dieťa z najnovšieho plazmového televízora, z najnovšieho mobilu, keď nedostalo lásku? Dieťa, ktoré by dostalo aj celý svet a lásku od rodičov, by nedostalo, v skutočnosti nedostalo nič. A dieťa, ktoré je ochudobnené o darček, lebo rodičia na to proste nemajú, ale dostalo od nich lásku, úctu, pocit spoluúčasti, dostalo všetko! Lebo láska je všetko. Človek bez lásky je ten najchudobnejší bedár pod slnkom.
Hmotné veci nie sú vôbec zlé alebo neužitočné, práve naopak, len nám nesmú vládnuť. Len nesmieme byť otrokmi hmoty. Dnes je to celé naopak. Paraziti parazitujú. Ľudia sa nechajú oklamať. Buďme silní! Práve v tomto období máme možnosť spojenia s takou ohromnou silou, ktorá nám umožní aj zázraky.
Jeden parazit sa nám pokúša vsugerovať, že Vianoce sú o tej jeho žbrnde, teda o tom sladkom nápoji. Druhý parazit sa vtiera do nášho sviatku s najnovším notebookom, tretí s najvýkonnejším mobilom a najvýhodnejšími volaniami. Ďalšia pijavica nás cez leták presviedča o najlacnejších mandarínkach, banánoch a kurčatách len a len v jej obchode. A ďalšia, aby toho nebolo málo, to začne bľačať z rádia, že človeka až strasie. Naozaj, buďme skutočnými hrdinami a choďme po ulici slobodne uvedomujúc si svoju cestu k Bohu. Buďme veľkými v tomto malom svete, v ktorom sa za vrchol považuje plné brucho. O to väčšia radosť zažiari v našom vnútri, pri uvedomení si našej túžby po Bohu, práve v tak na plné bruchá orientovanom svete. No nie je to šťastím, keď odmietneme ten zaručene dobrý šampón z reklamy, keď sa odmietneme pretekať o tie najlacnejšie pomaranče v nejakom bezvýznamnom supermarkete, keď odmietneme ten mobil za korunu s výhodným paušálom, keď prestaneme rozmýšľať len nad hmotou s uvedomením si svojej ceny ako ľudského ducha? Je to šťastím. A o to väčším, keď je svet hore nohami, lebo vtedy viem, že som silný, a že ma ani tá najprefíkanejšia „vtierka“ neodradí od túžby po Svetle.
Martin Hruštínec, 4.12.2010
