Definícia tretej základnej skutočnosti – čo sú peniaze?
V prvej časti tohto seriálu sme si ukázali dve základné skutočnosti, ktoré je potrebné pochopiť, ak chceme žiť v ekonomicky zdravej spoločnosti. Prvou je uvedomenie si veľkého množstva tovarov a služieb, ktoré sa nám vďaka technologickému pokroku ponúkajú. Druhou je zas uvedomenie si toho, že peniaze nie sú hodnotou, ale prostriedkom na výmenu hodnôt (tovarov a služieb), pričom za hodnoty nemôžeme považovať pseudohodnoty (cigarety, bulvár, profesionálny šport, hazard a pod). Pokiaľ peniaze spravodlivo vymieňame za skutočné hodnoty, tak je vidieť dobre prúdiaci peňažný tok a naopak ak peniaze vymieňame aj za pseudohodnoty, tak peňažný tok je chorý. O podrobnostiach sa čitateľ dozvie z predchádzajúcich častí.
Tretiu základnú skutočnosť je taktiež nesmierne dôležité poznať, ak sa chceme priblížiť spravodlivosti vo finančnej sfére.
Čo je to vlastne peniaz? Druhá základne skutočnosť nám hovorí, že je to spoločnosťou akceptovaný prostriedok na výmenu tovarov a služieb. Tretia nám hovorí, že peniaz je potvrdenkou za vykonanú prácu!
Na to, aby spoločnosť správne fungovala, je potrebné tvoriť hodnoty. Jeden je kaderník, druhý lekár, iný zas pekár, učiteľ, umelec, murár, záhradník, stolár. Nikto nie je úplne nezávislý a ani to tak nie je chcené. Každý potrebuje, aby niekto urobil prácu pre neho. Rozbolí vás zub, tak predsa nebudete si sami vŕtať zuby. Navštívite iného človeka, ktorý sa tomu venuje a ktorý tomu rozumie – zubára. Tento zubár zas potrebuje zemiaky, tak navštívi človeka, ktorý mu ich na jar zasadí, stará sa o ne a napokon ich v lete vyorie. Tomuto človeku môžeme hovoriť poľnohospodár, ktorý, keď potrebuje nohavice, požiada krajčíra, aby mu ich ušil. Krajčír potrebuje šijací stroj, tak požiada príslušnú firmu, aby mu ho vyrobila.
Spoločnosť treba chápať ako jednu rodinu, živý organizmus skladajúci sa z jednotlivých buniek – ľudí, v ktorom každá bunka (človek) má svoju úlohu na chode organizmu (spoločnosti). Je nesporné, že sme navzájom jeden od druhého závislí. Navzájom sa potrebujeme. Využívame najlepšie danosti druhého pre seba, pre svoj prospech a naopak, iní využívajú naše najlepšie danosti pre svoj vlastný prospech. A tak to má byť! Len musí pri tom nevyhnutne vládnuť spravodlivosť. To znamená, že je neprípustné, aby nejaký človek pracoval od rána do večera, venoval svoj celý čas a talent pre iných a druhý človek naopak nič nerobil a napriek tomu sa tešil plodom práce spolublížnych. Preto je nevyhnutné pochopiť tretiu základnú skutočnosť – peniaze sú potvrdenkou vykonanej práce.
Na to, aby bola zabezpečená spravodlivosť pri tak obrovskom množstve obchodov, boli nám dané peniaze. Lebo výmenný obchod je komplikovaný. Keď má záhradkár tonu jabĺk, ktorú poskytne susedovi krajčírovi, tak záhradkár momentálne nepotrebuje jeho služby. On potrebuje opraviť motorku. Ale krajčír nevie opravovať motorky. Tak krajčír mu dá potvrdenku o vykonaní práce – o dodaní tony jabĺk na vypálenie jablkovice formou 6000 korún. Dá mu proste peniaze. Záhradkár si za tieto peniaze pôjde opraviť svoju motorku. Automechanik dostane od záhradkára potvrdenie o vykonaní práce opäť formou peňazí. Pôjde na dovolenku a hotel vyplatí touto potvrdenkou, teda peniazmi. A tak to pokračuje v neustálom prúdení.
Peniaze sú potvrdenkou za vykonanú prácu. Peniaze garantujú, že ich nositeľ je užitočný (tak by to ideálne malo byť), lebo niečo, adekvátne držanej sume, vykonal pre druhých. Nie pre seba, lebo tie peniaze mu dali iní. Čím viac peňazí človek drží v ruke, tým viac hodnôt vykonal. Ak drží v ruke 20 korún, tak mohol predať susedovi 1 kilo sliviek. Ak drží v ruke 20 000 korún, tak to už hovorí o tom, že vykonal viac práce. Mohol predať tisícke ľudí každému po 1 kile sliviek.
Je tu ešte možnosť, že človek daroval peniaze. Či už ako vreckové svojim deťom, alebo niekomu inému dal peniaz. Keďže vieme, že peniaze sú potvrdenkou o vykonanej práci, tak tento dar je vlastne určitou obetou darujúceho, lebo on svoju potvrdenku dáva inému, ktorý za ňu zoberie to, čo by mohlo patriť darujúcemu (resp. možnosť za tieto peniaze si niečo kúpiť). Ale darujúci sa tejto možnosti vzdal. Aj tu platí, že peniaz v rukách obdarovaného je potvrdenkou o vykonaní práce, aj keď v takomto prípade nie jeho držiteľa. Dieťa si kúpi cukríky za 20 korún a zaplatí potvrdenkou o vykonanej práci svojich rodičov. Ak by rodičia nepracovali, nemohli by mať predsa peniaze, tak ani dieťa by ich nemalo. Ale keďže ich má, znamená to, že rodič alebo niekto iný, možno aj samotné dieťa, nejakú prácu vykonať musel.
Dane
V súčasnom systéme existujú dane. Čo sú to vlastne dane? Dane sú časť našich peňazí – časť našich potvrdeniek za našu vykonanú prácu, ktoré si vezme štát na svoje fungovanie. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že mi máme za našu prácu požadovať protihodnotu, tou sú potvrdenky za vykonanie tejto našej práce (peniaze) a za tieto potvrdenky máme právo si zaobstarať plody iných ľudí. Keď dáme štátu tieto naše potvrdenky, je našim právom brať zo štátu to, čo garantuje. Žiaľ realita je taká, že mnoho našich potvrdeniek sa proste ukradne (aj keď v súlade s pozemskými paragrafmi) a plody, ktoré mali užívať ich majitelia – platci daní, užíva nejaký jednotlivec.
Ľudia by sa teda mali zaujímať, na aké účely štátna moc použije ich potvrdenky (peniaze).
Sociálne dávky a iné príspevky v nezamestnanosti
Treba prehodnotiť kedy sociálnu dávku poskytnúť a kedy nie. Môžu byť prípady kedy dočasne treba podržať človeka, ktorý sa dostal do ťažšej životnej situácie a vtedy by sme mali pomôcť. Treba si však uvedomiť, že pomoc má sledovať cieľ, aby dotyčný prijímateľ pomoci sa postavil na vlastné nohy a bol od týchto dávok neskôr nezávislý. Lebo ak si niekto vytvoril z tohto poberania životný štýl, previňuje sa voči ostatným, keďže on dostáva potvrdenky o vykonaní práce iných, užíva to, čo mohlo patriť inému. A platí aj opak, previňuje sa voči takémuto zneužívateľovi spoločnosť, keďže týmto sa podporuje lenivosť prijímateľa dávky.
Výroba peňazí a ich distribúcia do spoločnosti
Teraz nebudeme hovoriť o daniach, ale o prvotných, štátom vyrobených peniazoch, ktoré treba dostať medzi ľudí. Tieto teda najprv vyrobí štát. Nemôže ich byť veľa ani málo. Ak pripodobníme peniaze krvnému systému v organizme, tak krvi nie je veľa ale ani príliš málo, inak by vznikli problémy. A teraz otázka: Ako má štát zabezpečiť ich distribúciu do spoločnosti? Keďže vieme, že peniaze sú potvrdenkou o vykonanej práci, tak ich dá tomu človeku, ktorý nejakú prácu vytvoril. Či už sa rozhodneme stavať diaľnice, školy, mosty, fabriky, čistiť Slovensko od odpadkov, budovať rôzne spoločensky prospešné projekty, všetko toto sú hodnoty, práca človeka, za ktorú má dostať od štátu protihodnotu – teda potvrdenku (peniaz). To znamená, že takýmto spôsobom majú prúdiť peniaze do obehu.
Martin Hruštínec
www.jupitera.sk
Poslední články autora:
