Mnohé z vážnych spoločenských problémov súčasnosti sa pretriasajú na verejnosti cielene, polarizujú a mravne ubíjajú spoločnosť. Takým je napr. problém homosexuality. Kým si ho priblížime je potrebné udať smer mysleniu.
Ľudstvo morálne i spoločensky upadá. Svojvoľne ničí prírodu, svoj dočasný domov. A lavína zúčtovania sa valí, nedá sa zastaviť… Blížiaci sa čas veľkých zmien zmenšuje vyhliadky na šance prežiť. Nie je to pesimistický výhľad, ale do očí bijúca realita. Následok pokriveného vývoja.
Veda odkryla a správne spoznala prírodné, fyzikálne zákony. Človek ich rešpektuje iba tam kde chce, na vlastnú škodu. Teoreticky pripúšťame, že každá akcia vyvoláva reakciu. Ale koľkí pochopili, že zákonitosť platí aj na ľudské myslenie, reč, cítenie, konanie viditeľné napr. v správaní sa k ľuďom? Prírodné zákony neorganizujú len prírodu, ale aj ľudské chcenie, myšlienky, city, reč a skutky.
Odpovedzme si na otázku: Čo sa stalo s toľkým pokriveným chcením, cítením, myslením, rečami a skutkami, ktoré ľudstvo od čias svojej existencie vytvorilo? Hrôza pomyslieť! Ľudia nechápu, že toto všetko sa valí na nás späť, v obrovskej znásobenej sile, stále viditeľnejšie sa prejavujúcej v ľudských osudoch, v prírode. Presne a spravodlivo riadené univerzálnymi zákonmi. Aká bola sejba, taká bude žatva.
Prečo by daný princíp mal výnimočme platiť a fungovať len v technike, či v prírode? Je logické, že platí aj pre energie, ktoré tvorí človek. Zákon o zachovaní energie platí pre všetky druhy energií bez výnimiek. Energie chcenia, cítenia, myslenia, reči sú očiam neviditeľné, rukami nepolapiteľné, ale nestrácajú sa. Pod vplyvom prírodných zákonov dozrievajú a vracajú ľuďom k rozuzleniu následky príčin, ktoré vytvorili. Sú to nekončiace metamorfózy sejby, rastu, dozrievania, rozkladu, znovuzrodenia. Platné nielen v ríši fauny a flóry, vede a technike, ako to chcú vidieť ľudia.
Homo-sapiens, človek múdry sa v praktickom živote neosvedčil. Zlyháva pre tvrdohlavosť a pýchu na vlastné vedomosti. Zameraný na konzum, pôžitky a hmotné statky s klapkami na očiach kráča do záhuby. Žije tak, akoby univerzálne platné zákony pre neho neplatili, neexistovali. Je jedno ako ich ľudskou rečou nazveme. Prírodné, fyzikálne, vesmírne, univerzálne alebo Božie, stále ide o rovnaké, večne platné zákony. Súčasť nemeniteľnej Pravdy. Pravda je jednoduchá, prirodzená a jasná, len človek ju rád komplikuje.
V súčasnosti sa veľa píše a hovorí o globálnom otepľovaní, prírodných i ekologických katastrofách, mravnom úpadku. O ich odvrátení už menej. Prečo? Lebo veda ducha nepozná, preto neráta s tým, že ku globálnej katastrofe ľudstvo významne prispieva negatívnymi energiami pokriveného cítenia, sebeckého a neprajného myslenia, prázdnymi rečami, ublížujúcimi skutkami. Ide o nepredstaviteľné množstvo vytvorenej energie, ktorá sa nestratila.
Každý človek je individualita, jedinečný. Ťažko by sme našli dvoch rovnakých, hoci sa v mnohom podobáme. No od Stvoriteľa sme bez rozdielu dostali do vienka slobodnú možnosť voľby, a nesieme zaň osobnú zodpovednosť. Nad vlastnou zodpovednosťou sa málokto dobrovoľne zamýšľa, vedome s ňou počíta. Robí radšej chyby z nevedomosti, za ktoré už nerád preberá osobnú zodpovednosť. Aj tu platí zásada: neznalosť prírodných zákonov neospravedlňuje. Preto je potrebné zachrániť najprv seba od nevedomosti, a následne vedome spolupracovať na záchrane nášho sveta. Zaužívaný opačný postup je nefunkčný.
Podmienka pre pochopenie osudových následkov je nájsť príčiny vo vlastných blízkych či vzdialených skutkoch, myslení, reči, citoch. Vo väčšine prípadov by sme sa dostali až do minulých životov. Tu narážame na veľké úskalie. Mnoho ľudí na reinkarnáciu neverí. Nehľadá príčiny vlastného, či cudzieho utrpenia, bolesti, strádania, zlých medziľudských vzťahov na správnom mieste. Pod vplyvom náboženskej dogmy a slepej viery v jediný život im nemožno porozumieť, adekvátne riešiť.
Premýšľajme… Prečo sa niekto narodí ako mrzák, iný zomrie ako dieťa, ďalší žije 100 i viac rokov? Vrah si užíva hojnosť, a dobrý človek trpí v nedostatku, chudobe, nevyliečiteľnou chorobou? Prečo toľká odlišnosť? Aký to má zmysel? Ako v tom nájsť spravodlivosť, trest, či zaslúženú odmenu? V príčinách, ktoré sú skryté, často veľmi vzdialené, preto si nedokážeme na ne spomenúť.
Nie je však nutné, aby sme po jednotlivých príčinách pátrali. Pre ich množstvo by sme to ani nezvládli. Spoľahlivé riešenie je v poznaní a rešpektovaní prírodných zákonov, ktoré nepretržite organizujú náš život, osud. Iba tak chodu života porozumieme a prestaneme opakovať staré chyby, plávať proti prúdu.
Ak pozorne sledujeme život, ľahko nájdeme dôkazy, že zákony fungujú.
Napr.: Keď zasejeme pšenicu zožneme ovos? A či za každým nádychom nenasleduje hneď výdych? Aký je svet škaredý, keď máme zlú náladu, a ako zrazu ten istý svet opeknie, keď sme šťastní, veselí. Čo ukrýva ľudová múdrosť v prísloviach a porekadlách? Takto by sme mohli pokračovať do nekonečna. Vo všetkom by sme našli účinok rovnako platných princípov, v malom i vo veľkom dianí. Každá príčina zákonite nesie znásobený následok.
Ak nám dôkazy naokolo nestačia, pravdy sa nedopátrame. Ostaneme tápať na povrchu dejov a vecí v nás i okolo nás. Odsúvať mnohé do ríše záhad ľudskej nevedomosti. No máme na výber: Chceme životu rozumieť, alebo vo všetkom vidieť náhody, neprajnosť, obviňovanie, že nám iní to – či ono spôsobili? Čudovať sa, prečo to Boh dopúšťa? Alebo si konečne uvedomiť, že sme strojcami vlastných osudov, a zároveň podliehame vyššiemu poriadku?
Aj zmenená sexuálna orientácia je len sformovaný následok, ktorý má svoje príčiny v blízkej, či vzdialenej minulosti. Každý prípad je špecifický, preto nie je možné problematiku v krátkosti objasniť. Ak rozdelíme ľudí, ktorých sa to týka, do dvoch základných skupín, pochopíme základ vzniku problému.
Do prvej skupiny zaradíme ľudí, ktorí k spomínanej poruche inklinujú v súčasnom živote. Problém môže spustiť napr. hlboký, bolestný vzťah, kde silný traumatizujúci zážitok prekrýva normálny stav. Nesprávna výchova v rodine, zariadení, nenávisť k opačnému pohlaviu, nenávisť k rodičovi opačného pohlavia, veľké sklamanie v láske, nevhodné prostredie, zlý príklad, nezmyselné pomužšťovanie žien, zženšťovanie mužov, izolácia od opačného pohlavia, väzenie, nuda, zvedavosť, túžba po vzrušujúcich zážitkoch a iné…
Menované skutočnosti vedú niektorých jedincov k pokušeniu ochutnať neznáme, zakázané, čo po opakovaných skúsenostiach prechádza do sklonu. Vybudovaný sklon si duša človeka prenesie do ďalšej inkarnácie, ak do ukončenia života nepochopí nesprávnosť svojho konania.
Do druhej skupiny zaradíme práve tých, ktorí si nesprávnosť konania v minulom živote (životoch) neuvedomili včas, preto sa do súčasného života narodili s karmickou poruchou osobnosti. Novým vtelením dostávajú šancu poruchu odstrániť, ak budú žiť mravne, usporiadane.
Duša si preniesla do života sklon, úchylku a zvyčajne v ňom pokračuje. Jej úlohou je spoznať príčinu a následok svojho stavu. Nepridať sa slepo k podobným, ktorí nič nepochopili. Mestami pochodujúca, nevhodne sa správajúca a výstredne odetá masa ľudí stále častejšie kričí, manifestuje, dožaduje sa pokrivených práv a slobôd. Čím posilňuje a prenáša negatívnu verejnú mienku na všetkých rovnako postihnutých.* Postoj, som taký a hotovo – k životu nestačí! Každý musí na sebe pracovať ak túži po ľudskej dôstojnosti. Čím dlhšie svoj problém nerieši, tým viac sa zamotáva, nenachádza východisko. Žije v bludnom kruhu.
Postihnutým sa dá pomôcť. Ale situácia si vyžaduje záujem, znalosť veci, odborný a citlivý prístup. A tu narážame hneď na dve úskalia: pomôcť sa dá iba tomu, kto pomoc hľadá. Poskytnúť pomoc postihnutým nedokážu lekári tela operáciou, zmenou pohlavia, pretože príčina problému začína v duši, a pokračuje v hlave (myšlienky), nejde o poruchu tela. Účinne by mohli pomôcť lekári duše, ak by na problém nahliadali správne. A takých je žalostne málo.
Podpora kvetnatými rečami o tolerancii, práve na lásku a podobných právach je len olejom do ohňa. Vážnosť situácie nerieši. V dnešných časoch je takmer národným hrdinstvom rozoberať na verejnosti intímne veci. Je to nedôstojné človeka! Prezentovaný postoj situáciu len zhoršuje. Človek si nechal ukradnúť intimitu, cudnosť, mravnosť, súdnosť a ešte chce byť za to obdivovaný. Hodnotu človeka určuje úroveň zrelosti a poznania, nie intímna záležitosť umelo vytvorenej menšiny.
Veriaci človek lásku a úctu k Stvoriteľovi dokazuje žitím. Dodržiavaním mravných zásad, ktoré nám Boh dal. Aj dogmaticky veriaci správne vyciťujú príčinu problému. Nepodporujú požadované uzákonenie pokrivených práv. Veriaci podliehajúci dogme nedokáže vysvetliť podstatu problému homosexuality. Vysvetlenie každého prípadu nemožno nájsť v jedinom živote na Zemi. Hoci pravdou je, že každý máme jedno – jediné bytie. Len výklad skutočnosti je nesprávny. Jeden život-bytie každého ľudského ducha nie je zúžený na jediný život na Zemi. Ide o jedno komplexné bytie ducha, v ktorom sa striedajú fázy príchodu (narodenia) a dozrievania na Zemi vo fyzickom tele, s prechodom duše (smrťou) do neviditeľných úrovní Stvorenia. Fázy sa striedajú dovtedy, kým duša, resp. duch zahalený v duši nedosiahne požadovanú zrelosť, o ktorej rozhodnú vesmírne zákony, Božia Vôľa, nie vôľa ľudská.
Protestovať, či akokoľvek inak odmietať homosexualitu bez vysvetlenia príčin nič nerieši. Iba vyhrocuje napätie proti sebe stojacich skupín. Právo na dôstojný život, či duševnú lásku, ani týmto ľuďom nikto neupiera. Mali by si uvedomiť, že nesú zodpovednosť za svoje životy, majú slobodu rozhodovania. Čo neznamená, že úchylku, ktorú si nevedomosťou zapríčinili, má tolerovať a podporovať verejnosť, zákonom chrániť štát.
Verejne (ale skryto – pod rúškom obhajovania ľudských práv a slobôd) podporovať intímny život ľudí rovnakého pohlavia, zakotviť ich spolužitie v právnom systéme s možnosťou adopcie a výchovy detí je scestné, nemorálne, nízke. Problém nerieši, ale prehlbuje a rozširuje, lebo neodstraňuje skutočné príčiny. Trestuhodnou nevedomosťou sa vnáša zmätok do života najmä mladej generácie. Je nanajvýš nezodpovedné a krátkozraké podporovať krivenie života ľudskej spoločnosti. Mnohí politici sú na svoj postoj k homosexualite hrdí a z nevedomosti vytĺkajú politický kapitál. Čo nám prinesie budúcnosť?
Zákonom chránený spoločný zväzok osôb rovnakého pohlavia nemôže byť postavený na úroveň základnej spoločenskej jednotky, akou je rodina. Zväzok osôb rovnakého pohlavia nespĺňa poslanie rodiny, nezachováva ľudský rod, správny vzor výchovy, nezabezpečuje prirodzené pokračovanie života na Zemi. Ide o hrubý zásah proti vesmírnym zákonom, proti prírode, od ktorej sa ľudstvo stále viac odkláňa. Dobrovoľnou nevedomosťou si pripravuje vlastnú mravnú, i hmotnú skazu.
Alžbeta K.
Pozn. *(V septembri 2012 sa chystá ďalší Prague Pride.)
Poslední články autorky:
