V novších i starších číslach známeho, populárneho mesačníka Vitalita sme sa mali možnosť dočítať o rôznych veciach. Napr. aj o kritike na infláciu slova, prirovnávanie Kristovho vedomia k vedomiu ľudskému, o úrovni obsiahnutia Boha, o dôležitosti a slobodnej potrebe polygamie pre rast vedomia a pod.
Okrem rôznych názorov na život a duchovno časopis prináša aj dobré nápady, rady o stravovaní, životnom štýle atď., ale nájdu sa v ňom aj scestné, nebezpečné a zavádzajúce názory. Tento mesačník číta veľa ľudí, preto je namieste varovať pred deštrukčným vplyvom názorov v časopisoch, knihách…
Citujem z jedného staršieho čísla časopisu: „Plytvanie slov je obrovská strata energie, času, a z vesmírneho hľadiska je to zbytočný balast, ktorý na našej planéte a tým aj vo vesmíre vytvárame. Teraz si odpovedzte, ako je na tom zbytočné slovo.“ atď…
S uvedeným citátom možno len súhlasiť. Je však potrebné k nemu niečo doplniť, upresniť. Písané slovo obsahuje trvácnejší druh energie, ako slovo hovorené, pôsobí v našom hmotnom svete obyčajne oveľa dlhšie. Dostáva sa opakovane aj po mnohých rokoch k širšiemu okruhu ľudí. Písať knihy, vydávať ich či redigovať časopis je z tohoto dôvodu neľahká a veľmi zodpovedná práca. Preto treba skutočne poukázať na záplavy pokriveného písaného, nie len hovoreného slova. V našich vydavateľstvách kníh a časopisov dostávajú veľmi často priestor aj autori, ktorých možno priliehavo nazvať akrobatmi ducha, lebo slovne predvádzajú svoje krkolomné kúsky. Čím prispievajú k tvorbe spomínaného, zároveň nebezpečného balastu, a manipulujú neskúsených ľudí.
Stavať a budovať svoje duchovné poznanie na vplyve rôznych cudzích náboženstiev či rozumom vymyslených teórií a filozofií patriacich so širokej oblasti ezoteriky je pre človeka nebezpečné. No on na to nedbá! Pripomína to nešťastnú stavbu Babylonskej veže, lebo poznanie poskladané z cudzích prvkov nemá korene v domácej pôde, a preto nemá v nej ani pevnú oporu, zdravé základy, čím ohrozuje pevnosť a stálosť takto budovanej stavby. Hrozí, že takáto stavba duchovného poznania sa môže kedykoľvek nebezpečne zrútiť, ako domček z karát, alebo ani nebude možné ju dostavať.
Náhody v našom svete neexistujú. Nie je preto náhoda ani to, kde sme sa pre tento život narodili. V ktorej krajine, rodine, svetadiely! Tu dostávame primerané podmienky pre svoj rozvoj a zároveň najlepší základ pre duchovné poznanie, na ktorom máme prežívaním súčasnosti stavať ďalej, na domovskej pôde, kultúre, tradíciách. Samozrejme, že nám pritom nikto nebráni nazrieť aj do cudzích kultúr na východ, či iné svetové strany. Aby sme si rozšírili a obohatili svoje vedomosti, skúsenosti. No nezabudnime ich hlbšie precítiť, porovnať, popremýšľať, logicky zvážiť a vrátiť sa späť domov, k vlastným koreňom. Aby sme sa neuvážene nepridali niekde, čo sa nám veľmi páči, čo nás priťahuje stopou z našej minulosti, a nakoniec tam neuviazli, neustrnuli. Aby sme sa namiesto skutočného terajšieho prežívania života na danom, pre nás primeranom mieste a najvhodnejšom pre náš duchovný vzostup, neuvážene nehrali doma na vlastnú „malú“ Indiu, Čínu, Egypt a pod. Aby sme takto nepremrhali darovaný nám čas života, a aby sme sa odbočením zo správneho smeru cesty napokon nestratili, a celkom nezabudli, kde a prečo, sme sa narodili.
Mnoho ľudí u nás doma i vo svete už takmer všetko bezstarostne hala-bala miešajú. Výnimkou nie sú ani tzv. duchovné smery, ktorých je tu neúrekom, na zmätenie, nie na pomoc ľuďom! Ľudia v tom necítia nebezpečenstvo. Nespoznali, že je to účelové, na podporu a radosť temných síl, stále viac a istejšie využívajúcich ľudskú svojvôľu, ľudské slabosti a nedokonalý ľudský rozum, čomu najviac napomáha chýbajúci duchovný cit. Choroba zvaná globalizácia sa už všade, po celom svete viditeľne prejavuje. Víťazne tiahne a zamoruje pozemský svet. Zachytáva sa najmä o falošné, pokrivené a krátkodobé ciele ľudí, ľudské vlastnosti, chcenie, túžby, slabosti a sklony vo všetkých sférach pozemského života. Vháňa ľudstvo do neprirodzenej mono-kultúry a nesie jej kolaps, zastavenie. A mnohí stále nič netušia, lebo ani tušiť nechcú, sú zaslepení, ba dokonca hrdí na prevzaté vedomosti. Sadajú temnotám na lep, ochotne sa nechávajú manipulovať a poslušne skazu sveta aj svoju vlastnú, duchovnú i hmotnú skazu urýchľujú. Človek pomaly a isto stráca svoju identitu, nestará sa o ňu, zabúda na svoj pôvod. Neváži si to, čo má! Nepremýšľa nad tým, kam naozaj patrí, kde sa narodil a prečo. Nepremýšľa ani nad tým odkiaľ prišiel, kde sa má vrátiť? Zároveň takto nechtiac a nevedome usilovne pracuje na zániku svojho vlastného národa, jeho histórii, kultúre, tradíciách svojho súčasného domova.
Naša Zem a ľudstvo sa môžu zdravo rozvíjať len zachovaním a rešpektovaním pestrosti národov, rozvojom vlastných kultúrnych tradícií. Každý na svojej domácej pôde, na daných základoch v spoločnom veľkom, harmonickom spolupôsobení. Človek to vôbec nepochopil. Vnáša do života chaos a postupne, nevedomky pustoší všetko na čo siahne. Nerešpektuje, ani nepozná prírodné zákony – Božiu vôľu!
Krásnou a výstižnou analógiou harmónie je napr. lúka žiariaca pestrosťou, rôznofarebnosťou kvetov, či rôznorodosť ľudských rás, národov, krajín, ich kultúr, krojov, rôznosť rozmanitosť fauny a flóry, jedál, klimatických pásiem a pod. Ľahostajnosťou a povrchnosťou sami usilujeme o pravý opak. Ženieme sa do záhuby.
Dobre si všimnime raz ľudí v našich uliciach, mestách, dedinách. Dosiahli sme, že chodíme rovnako „moderne“ oblečený v rifliach a tričku, moderne ostrihaný a učesaný, čo je viditeľné najmä na mladých ženách, ale aj mužoch. Na ich jednotnom oblečení, strihu vlasov, make-upe. Usilujeme o to, aby každý držal v ruke mobil, vlastnil počítač s najrýchlejším internetom, jedol rovnaké jedlá rôznych národov, ktoré súčasne vytláčajú domácu tradičnú kuchyňu, a aby popritom „zliepal“ duchovné pseudo-poznanie zo všetkého možného i nemožného, a najlepšie cudzieho. Všetko smeruje k tomu, aby človek už nevedel ani to, či je ženou, alebo mužom… Kam to až necháme zájsť? Veď je to šialené!
Pomôcť nám stále môže uvedomiť si, že sebapoznanie, sebavýchova a duchovné poznanie sú kľúčovou prácou pre človeka na celý život. Nemyslí sa tým iba prehnané vzdelávanie rozumu, hromadenie rôznorodých a často protichodných informácií v hlave, či majetkov, ale najmä dbať na celkový, harmonický rozvoj osobnosti, citu, (vyciťovania, intuície), pestovať a rozvíjať krásu, skutočnú ušľachtilú kultúru, umenie, zbavovať sa zlých ľudských vlastností, slabostí a sklonov. Takáto práca je pre každého človeka užitočným prínosom. Venovať sa vedomej práci na sebe sa každému oplatí!
Pretože vesmírne zákony neprestajne organizujú všetky viditeľné i neviditeľné energie v celom Stvorení, vrátane ľudských osudov, ľudského chcenia, cítenia, myslenia, reči i konania, z vytvorených príčin každému človeku dozrievajú k opätovnému prežitiu spravodlivé následky. Kto čo sial, iba rovnaké zožne, bude žať. Vždy podľa zásluhy, prísne a spravodlivo zmerané a zvážené. V tom spočíva zodpovednosť človeka.
Vesmírne zákony sú v skutočnosti pre všetkých ľudí rovnako platnou, a najmä veriacimi ľuďmi tak často spomínanou, no nepoznanou a nerešpektovanou Božou vôľou! A odtiaľ treba začať stavať, od poznávania týchto dôležitých zákonov prírody, a budovať pevne načatú stavbu svojho duchovného i ľudského poznania. Vrátiť sa z dlhších, či kratších bludných ciest, ak sme už odbočili zo správnej cesty. Nič iné žiadnemu človeku nepomôže, ani mu neprinesie skutočný úžitok. Nezachránia ho žiadne bludné, ani ľudským rozumom vymyslené nebezpečné teórie a filozofie, ani cudzie, pokrivené východné náboženstvá, plné zavádzajúcich poloprávd a bludov.
Prebuďte sa, ľudia!
Alžbeta K.
Poslední články autorky:
