„Kam cestujete?“- pýta sa jeden cestujúci druhého.
„Nikde, ja som tu doma!“ – odvetí ten prvý.
„Ako môžete byť doma vo vlaku, kde všetci cestujúci nastupujú a vystupujú?“ – pýta sa opäť ten druhý.
„A kam by som mal cestovať? Tu je mi dobre“ – odvetí opäť ten prvý. – „Mám tu všetko, čo potrebujem.“
„Ale raz musíte vystúpiť, nie? Nemôžete celý život prežiť iba vo vlaku“ – namieta ten druhý.
„Zatiaľ sa nechystám vystupovať. Keď ma z vlaku vyhodia, tak pôjdem, kde ma oči povedú“ – odvetí ten prvý.

Keď videl, že ten druhý len začudovane pokrútil hlavou, spýtal sa ho: – „A kam cestujete vy?“
„Ja cestujem domov“ – odvetí ten druhý.
„A kde je ten váš domov?“ – spýtal sa pochybovačne prvý.
„Môj domov je tam, kde je Láska“ – odvetil druhý.
„Taký domov nejestvuje“ – ironicky podotkol ten prvý. – „Všade je dobro aj zlo, láska aj nenávisť. Nikde nie je iba láska!“

Druhý cestujúci sa zamyslene zahľadel do diaľky a povedal: – „Ale, jestvuje taký domov, kde je iba láska. Pamätám sa, že keď som nastúpil na tento vlak, žil som u Otca, kde bola iba láska. A tam sa teraz chcem vrátiť.“
„Ja sa už nepamätám na to, čo bolo predtým, ako som nastúpil na tento vlak“ – povedal ten prvý. – „Keď budem musieť vystúpiť, neviem kam pôjdem.“
„A prečo aj vy nejdete k Otcovi?“ – spýtal sa druhý.
„Už som zabudol, kde býva“ – povedal ten prvý.
„Svetlo jeho lásky vás povedie“ – podotkol druhý.
„Už som na neho zabudol“ – povie ten prvý.
„On na vás určite nezabudol“ – podotkol ten druhý.
„Ani neviem, či ma ešte chce prijať. Vôbec som sa nesprával, ako jeho Syn“ – povie prvý.
„Otec nikdy nezabúda“ – hovorí druhý. – „V srdci cítim, že ma stále čaká.“
„Ja už v srdci necítim nič“ – povie ten prvý.
„Tak sa rozpomeňte na lásku s akou vás vyprevádzal na vašu životnú púť“ – povedal druhý.
„Niečo, ako slabučké svetielko sa mi vynára v pamäti, len či je to ono“ – povedal ten prvý.
„Áno, áno, to je ono!“ – zvolal ten druhý. „choďte za tým Svetlom a ono vás privedie domov.“

A cestujúci bez strachu vystúpil a pobral sa za svojím Svetlom…
 

Leonard Degon