Božskou existenciou, hľadaním Duchovnej podstaty života, pochopením mystéria, čo je človek, aký je jeho účel, smerovanie, hranice možností, kam smeruje, kto a prečo nám umožnil život, aký je zámer Stvoriteľa s nami, sú otázky vystávajúc už v dávnych dobách. Je veľmi zložité hľadať pôvod a určovať, kto bol prvý, kde a kedy začalo pátranie, hľadať stratené civilizácie, dôležitejšie však pre nás je správne pochopiť obsah, odkaz už nájdeného, poznaného, predkladaného, toho, čo je dostupné, prežité.
Mnohým v hĺbke vedomia-mysli vystávali túžby hľadať, odhaľovať tieto sféry Bytia, Božstva, dospeli k určitému poznaniu konštatujúc, že pátranie sa začínalo dávno pred nimi a oni sú len ďalší pokračovatelia a zvestovatelia pre ostatných v danom období. Nik si nenárokoval patent, vyvolenosť na Pravdu, Tá je stále rovnaká, platná pre všetkých v každom období a v každom kúte sveta.
Pravda, Duchovné Poznanie, Bytie, Božská Láska túži, aby bola každým Uvedomovaná, Žitá, Videná a nepotrebuje, aby bola privlastnená len jedným národom, spoločenstvom, náboženstvom, rasou, kastou.
Ježiš z Nazaretu i Gautama Sidhárta, snáď najviac historicky známe a spomínané osobnosti zaoberajúc sa pátraním po Bohu, Osvietení, Pôvodu Existencie, nadväzovali na dostupných smeroch, tradíciách v ústnom, či písomnom podaní, prejave, videli a konfrontovali sa s okolitým reálnym stavom v danej spoločnosti. Boli nútený skrz úpadku, sváru, nerovností, rôznorodých pohľadov a nevedomostí nájsť očistenú, rýdzu Pravdu.
Gautama Sidhárta-Buddha čerpal z prastarých Indických Véd, Upanišad, tvrdil, že pred ním existovalo mnoho Buddhov, tj. Prebudených a on len opäť spresňuje, vykladá náuku, predkladá cestu v podmienkach, vo svojom období, okoliu, spôsobu životu a žitia.
Ježiš bol zrodený v prostredí Judaizmu, ale zároveň v oblasti vplyvu Gnosticizmu, Egyptského Hermetizmu, Starogréckej rozvinutej filozofii a vplyvu náuk z Východu, ktoré sa vstrebávali už pred jeho zrodom v oblastí Východného Stredomoria.
Ja sa prikláňam k téze, ktorá Ježiša opisuje ako človeka prechádzajúceho svojim rastom a vývojom, zvestovateľom, prekladateľom, šíriteľom Duchovného Poznania, ukazovateľom cesty k Osvieteniu, k odhaleniu toho, čo je v človeku Božské, Večné, Nemenné, Pravdivé, Dokonalé, stále Prebývajúce. Nadväzoval na šíriace sa učenie o spáse a oslobodení sa človeka, veľmi blízke Budhistickej ceste.
Ježiš nikdy netvrdil, že bol zázračne počatý, jediný Boží syn, o ktorom vedeli dopredu proroci, že sa práve narodí na určitom mieste a trojica kráľov mu prišla dať úctu a dary, považujúc ho za spasiteľa, Bohočloveka a mnohé iné rôzne fanatické nepodložené, nemožno overiteľné, doložené domnienky, vytvorené predstaviteľmi vznikajúcich spoločenstiev túžiacich viac po moci a vládnutí než k naozajstnému hľadaniu Duchovnosti. On nebol rozpoznaný ako Dalajláma v Tibete, kde po určitom spôsobe vyhľadania reinkarnovanej osobnosti určia budúceho nástupcu už v mladom veku, od malička ho vychovávajú vo svojej komunite, aby neskoršie prevzal úlohu vodcu.
Nielen Cirkev ale aj rôzne skupiny, ktoré predkladajú Ježišovo učenie, nevedia, nie sú spôsobilé dostatočne opísať, pravdivo doložiť veľkú časť jeho života i výklady jeho verejného učenia sa zakladajú viac na úvahách a dohadoch, nepodložených ťažko overiteľných informácii a zdrojov.
Ani nepripustia, že Ježiš, tak ako Gautama a mnoho iných, musel hľadať, rozvíjať, zdokonaľovať sa. Ak by sa zrodil dokonalý, určite by skôr ako po 30-ke verejne hlásal, bolo by aj nepochybne veľké množstvo predložených spisoch, zaznamenaných materiáloch. Otázka je, prečo si Ho tak radi privlastňujú a pretvárajú na svoju predstavu, alebo si len paralelne vytvorili postavu svojho Ježiša a koncepciu Boha používajúc v stredoveku temna a stále v jemnejšej podobe naďalej držia ľudí v týchto úsudkoch, názoroch, nepodložených domnienkach?
Je historicky známe a zaznamenané, že Cirkvi vznikli až o mnoho rokov neskôr než pôsobil Ježiš, sú založené viac na viere, dohadoch, predkladajú materiál svojich prvých pisateľov, ktorí neprišli do styku ani s priamymi učeníkmi, čím vierohodnosť a autentickosť Ježišovho učenia, posolstva, pôsobenia je značne nedostatočná. Tak človek je odkázaný na osobnú skúsenosť, hodnotenie, vlastný výklad, ktorého správnosť je podmienená stupňom poznania, duchovnej inteligencie, intuícii, nestranného myslenia, schopnosti mystického vhľadu, Kristovho vedomia.
Každý, kto nestranne vníma históriu, vznik, prejav rôznych cirkvi, predkladané ich výroky, rozdielny výklad prepisovaných evanjelií, usúdi, že je tam veľmi málo odhalené z priameho duchovného učenia Ježiša a jeho priamych nasledovateľov, ktoré z iných zdrojov ukazujú skôr Gnostickú-mystickú povahu, pátrajúc po Pravde, Svetle, Osvietení, ktorá všeobecne nebývala sprístupnená davu, skôr jednotlivcom pripraveným ju prijať.
Známa a písomne doložená je aj skupina Essénov (zvitky od Mŕtveho mora) pôsobiaca v Jeho časoch, rôzne smery Gnostického hnutia hľadajúce transformáciu, premenu, Vyššie Vedomie, Boha. Takzvané Ježišove stratené neznáme roky môžu z Jeho metaforického kázania len napovedať porovnávacou metódou, kde Ježiš mohol prebýval, s kým sa stýkať.
Objav textov z Nag Hammadi len dokazuje zhodu učenia „splynutie s Otcom“ s Buddhistickou cestou k Nirváne, či Védske spojenie s Atmanom, paprskom Brahma.
Presne opísať život Ježiša je momentálne asi nemožné, ani ďalšie nájdené ukryté zvitky by neboli zárukou, že by ich dnešné nejednotné cirkvi prijali. Jazyk a štýl by bol iný, metaforický, než teologický, ktorý sa dnes používa. Tomášové evanjelium či iné gnostické pramene a evanjelia predstavuje formu Ježišovho vyjadrovania, v ktorom sa bežný hľadajúci určite ťažko vyzná. Duchovná prax za Ježiša má málo spoločné s dnešným kázaním Cirkvi, pretože Jeho cesta a Duchovné Poznanie neboli založené na viere a bežnom intelektuálnom rozume ale na praxi „splynutia s Otcom“.
Ježiš predkladal ľudom cestu za Spásou, náuku založenú na ceste Činov, ceste Lásky a Poznania Božskej Lásky – úrovni, sféry, dimenzii Kristovho Vedomia, ktorú každý človek musí nájsť, odhaliť v sebe. Kristove vedomie (to isté čo Krišnovo, Buddhovo vedomie), prejdenie krstom znamená uvedomenie, vhľad, zjednotenie sa z Božskou úrovňou, prazákladom vedomia, z ktorého vedomie ego – individuálna jednotka a jeho činnosť neustále vzniká.
Dnešný krst je veľmi vzdialený od pôvodného Ježišovho mystického významu či Gnostických náuk, človek upadol do literi, uctievania, zázrakov, domnienok a dohadov, čo sa týka Spásy, Božského Bytia v človeku.
Gautama mal tak isto svoj dlhý vývoj a rast, opustenie činného svetského života, 5-ročný asketizmus hľadanie, skúmanie, osvietenie a návrat do sveta skrz učiteľskú službu. Vedel, že nie všetci ho ihneď priamo a vo všetkom chápu, dospejú naraz do stavu Buddhu ako On. Bolo mu jasné, že je nutný prirodzený postup, vývoj, rast každej individuality, nadobudnutie shopností, zrelosti mysle. Vnímal stav reálneho okolia, utrpenia, nevedomosti, nutnosti ukázať novú cestu, iný horizont, správny smer. I On nerád používal lineárny jazyk a už vôbec nie vieru, zdôrazňoval nutnosť praktikovania meditácie, bdelosti, stíšenia, zastavenia činnosti mysle, ponorenie sa do Večného zdroja Vedomia.
Z Gautamovho a Ježišovho učenia je zrejmé, že obaja predkladali rovnakú náuku, cestu k Prebudeniu-Osvieteniu, hľadaniu Pravdy, ktorá vyslobodí, Duchovné Poznanie, ktoré spasí. Nirvána a Kráľovsvo nebeské je v každom vedomí človeka, každý sa musí usilovať ho nájsť,
je to Večná nehynúca podstata, Prapôvodné Božské vedomie, Večné svetlo.
Môže byť len Jedna Pravda, Boh, aj keď je v rôznych kultúrach i v rozdielnom časovom období pomenovaná rôznymi slovíčkami, no stále je to tá istá Nemenná Jedna Univerzálna Božská Pravda.
Za Ježiša a Gautamu bol život odlišný, menej náročný ale Duchovné posolstvo, cesta k Božskej podstate, je stále rovnaká a platná. Máme možnosti dnes čerpať z množstva kultúr a prekladateľov Duchovna, aby sme dospeli k jednotnému odhaleniu a nájdeniu Božskej Podstaty v človeku, Jednotného Božského vedomia – Boha. Sme v období Duchovnej Slobody, nik nám už nemôže nasilu určovať, vnucovať určitú mocenskú vieru, prešli sme už obdobím násilia niektorých Cirkvi a inkvizície, totalitných režimov. Záleží len na nás, na slobodnom rozhodnutí, premeny v krajšieho človeka, túžby hľadať to, čo je v človeku Božské, Večné i Nekonečne Rastúce.
Pomôcť na ceste okrem starovekého Ježiša a Gautamu nám môžu v našich podmienkach i celosvetové osobnosti, napr. P. Brunton, J. Krishnamurti, R. Mahariši, Deepak Chopra, Vivekananda alebo dostupné múdrosti Tao, Véd, Zenu, Kresťanskej mystiky, Súfi.
Jaroslav Gonos
