mapa stránek || vyhledávání

Smutná nevedomosť o zmysle života

clovekVšetky generácie obyvateľov tejto zeme, nasledujúce jedna za druhou, sa javia ako jedna veľká štafeta nevedomosti. Nevedomosti o tom najdôležitejšom, čo v živote človeka vôbec jestvuje. Nevedomosti o skutočnom zmysle a účele vlastného bytia.

A táto zarážajúca nevedomosť sa odráža vo všetkom, čo ľudia robia, ako žijú, ako uvažujú a ako hovoria. Týmto všetkým dávajú najavo fatálnu nevedomosť o účele vlastného jestvovania. Ľudia nevedia, aký má ich bytie zmysel a táto nevedomosť sa šíri z generácie na generáciu ako prekliatie už po celé stáročia. A dokonca ani doba vedecko technického pokroku na tom celkom nič nezmenila.

Mnohokrát je až dojemné pozorovať mladých rodičov, ako sa svojim deťom snažia dať len všetko to najlepšie. Ako sa ich snažia finančne dobre zabezpečiť, ako sa im snažia poskytnúť čo najlepšie vzdelanie, ako sa snažia rôznymi záujmovými činnosťami zmysluplne vyplniť ich voľný čas. Je dojemné sledovať, aké veľké nádeje vkladajú do svojich detí, ako veľmi chcú, aby dosiahli oveľa viac, ako oni.

A za všetkým tým cítiť určité nevedomé prianie, aby sa aspoň ich deťom podarilo uskutočniť to jediné a veľké, čo sa nepodarilo dosiahnuť a uskutočniť im samotným.

Nie, nejde tu o veci hmotné, ku ktorým to všetko nakoniec skĺzne a pri ktorých to napokon všetko skončí. V tomto podvedomom, samým sebou nepriznanom prianí mnohého rodiča je skrytá túžba, aby sa aspoň ich deťom podarilo nájsť, pochopiť a naplniť skutočný zmysel ľudského bytia.

Je to však niečo iba slabo tušené a ťažko pomenovateľné, čo nakoniec skĺzne len do toho vonkajšieho, fyzického a viditeľného. Do riešenia otázok hmotného zabezpečenia svojich detí, ich dobrého vzdelania, vhodnej práce a vhodného životného partnera. A vo víre života, naplneného uspokojovaním obrovského množstva hmotných potrieb zrazu nečakane nadíde čas, keď už ich deti majú svoje vlastné deti.

A oná začarovaná reťaz fatálnej nevedomosti o poznaní a naplňovaní zmyslu ľudského bytia pokračuje ďalej bez toho, že by sa našiel niekto, kto by ju dokázal preťať.

Aký je teda zmysel ľudského bytia? V čom spočíva?

Jeho pochopenie sa skrýva v poznaní, že človek je bytosťou duchovnou. Z ríše ducha vstúpil do hmotnosti, aby sa napokon do ríše ducha vrátil nazad. Do hmotnosti vstúpil nevedomý a neznalý a naspäť sa má vrátiť plne vedomý a znalý. Návrat späť je úlohou každého človeka a skutočným zmyslom jeho bytia. Je ním opätovný návrat do ríše ducha, podmienený jeho primeranou zrelosťou a ľudskou veľkosťou.

Hmotnosť, v ktorej sa človek nachádza, je teda akousi školou, ktorá slúži na to, aby v rôznych životných situáciach zbieral skúsenosti prostredníctvom vlastného prežívania a tak postupne duchovne dozrieval. Dozrieval v osobnosť vysokého ľudského, morálneho a mravného rozmeru, ktorá spĺňa kritéria vstupu do ríše ducha. Tam totiž môžu vstúpiť a vrátiť sa nazad iba tí, ktorí spĺňajú tie najvyššie kritériá. Kritériá čistoty a ušľachtilosti, kritéria spravodlivosti, ľudskosti, čestnosti a dobroty srdca. Jedine pred takýmito ľuďmi sa otvorí brána, umožňujúca im vstup do večnej nádhery ríše ducha. Jej krása sa nedá porovnať s ničím, čo sa nachádza tu na zemi.

Pred človekom, ktorý však vyššie spomínané kritériá vo svojom živote nenaplňuje, zostáva brána ríše ducha zatvorená a to až dovtedy, kým aj on duchovne nedozreje. To znamená, že až dovtedy bude musieť žiť v hmotnom svete, aby sa v ňom učil, prežíval, poznával a dozrieval. Aby v ňom nadobudol požadovanú ľudskú veľkosť.

Čas k tomu je však vymedzený! Vymedzený trvaním hmotného sveta, pretože všetko hmotné raz vzniklo a preto raz musí aj zaniknúť. Raz teda celkom určite zanikne aj naša slnečná sústava i celý náš okolitý vesmír, ale i oblasť jemnejšej hmotnosti, kam odchádzajú duše ľudí po fyzickej smrti. Škola života totiž pokračuje aj v tejto jemnejšej rovine bytia. Aj tu pokračuje príprava človeka na jeho vstup do ríše ducha. Aj tu pokračuje jeho ďalšie dozrievanie tak, aby sa stal schopným splniť požadované kritériá pre vstup do duchovnej ríše.

Úlohou každého človeka je zodpovedne na sebe pracovať a stihnúť správnym spôsobom dozrieť dovtedy, kým trvá hmotný svet. Ak by to totiž z nejakých dôvodov nestihol, ak by sa nedokázal včas odpútať od hmotnosti a vstúpiť do bezpečia ríše ducha, museli by ho rozomlieť mlyny rozkladu hmotného sveta, v ktorom by zostal uväznený.

Zmyslom života každého človeka na tejto zemi je stať sa natoľko zrelým, aby raz mohol vstúpiť do večnej ríše ducha! Všetko ostatné je len prostriedkom k tomuto účelu! Celý náš život na zemi je len prostriedkom k tomuto účelu. Na to nikdy nezabúdajme!

Človek môže usilovať o svoje finančné zabezpečenie, o svoje vzdelanie, môže sa realizovať vo svojej práci a môže mať mnoho záujmov. Môže mať rodinu i deti a mnoho ďalších vecí, avšak vždy by si mal byť vedomý toho, že na nijakú z týchto vecí sa nesmie pripútať tak, aby sa stala zmyslom jeho života. Aby ho úplne pohltila!

Vždy a za každej situácie si musí byť vedomý skutočného zmyslu svojho bytia, ktorým je duchovné dozrievanie. Ktorým je nadobúdanie spôsobilosti dosiahnuť kvalitou svojho života kritérií, oprávňujúcich ho k vstupu do ríše ducha.

Ak máme hovoriť o kritériách, ktoré musí človek splniť, ak máme hovoriť o tom, aký musí byť a ako má jednať, aby mu to mohlo byť umožnené, všetko, čo v tomto smere potrebujeme vedieť, nám veľmi jednoducho a jasne pomenoval už Mojžiš vo svojom desatore a po ňom Kristus vo svojom učení. Ak sa budeme vytrvalo snažiť takýmto spôsobom myslieť, cítiť, hovoriť a jednať, potom budeme kráčať svojim životom správne. Potom budeme napĺňať jeho skutočný zmysel. Potom budeme duchovne dozrievať tak, až sa napokon staneme zrelou ľudskou osobnosťou, ktorá môže vstúpiť do ríše ducha, pretože splnila všetky k tomu požadované kritériá.

Toto je zmyslom ľudského bytia! Toto má dosiahnuť každý človek a o toto má usilovať. Týmto snažením naplní nie len zmysel vlastného bytia, ale zároveň tým dá i iný, omnoho vyšší a ušľachtilejší rozmer všetkému okolo seba. Svojim vzťahom k ľuďom, k rodine, k spoločnosti, k zamestnaniu, k prírode, ale i k peniazom a k majetkom.

Toto je oná nevedomá túžba, ktorú nesú v sebe všetky generácie. Podvedome tušená túžba po uskutočnení pravého človečenstva, pred ktorým sa otvára brána raja!

V tomto spočíva oná skrytá, nevedomá a nenaplnená túžba mnohých rodičov, ktorí v neurčitom tušení dúfajú, že práve ich deti budú tými, ktorým sa to podarí. Že práve ich deťom sa podarí zlomiť generačnú kliatbu nedôstojnej nevedomosti o zmysle a naplnení vlastného bytia.
 

Milan Šupa
http://kusvetlu.blog.cz/
 

hodnocení: 4.9
hlasů: 105
Tisk Tisk
Všechny komentáře jsou schvalovány administrátorem. Z tohoto důvodu mohou být zveřejněny se zpožděním od několika minut do několika hodin. Odstraňovány jsou komentáře obsahující vulgarismy, spam, invektivy, apod.

50 komentářů

Přidat komentář
  1. p. Šuoa píše:

    1….Zmyslom života každého človeka na tejto zemi je stať sa natoľko zrelým, aby raz mohol vstúpiť do večnej ríše ducha! … a ďalej

    2…Ľudia nevedia, aký má ich bytie zmysel a táto nevedomosť sa šíri z generácie na generáciu ako prekliatie už po celé stáročia.

    K bodu 1 . V prírode som odpozoroval,to či tisicky iných človekov , že dozreté ovocie,keď nie je obraté, alebo ešte na strome ukradnuté, padne na zem a časom zhnije, rozpadne sa bez toho, aby niekoho nasýtilo. Možno okrem Matičky zeme, ktorá pohltí najaké tie atómy a zostane po ňom kôstka, semienko, ktoré možno v zemi, ak všetko dobre ponde, aj vyklíči a vyrastie nový strom a cyklus pokračuje až do ,,bezvedomia“.

    To isté sa deje aj s Obludou – človekom , ktorá sa nejakým nám neznámym spôsobom uchytila tu na zemi a postupuje tým istým spôsobom, ako napríklad čerešňa.

    Namiesto zapadnutia do zeme a vyklíčení, človek musí nejakú samicu oplodniť a možno príde i dieťatko a tak dokolečka. Čiže staré zákonite odumrie a nové sa trasie za životom ako by ,,bežalo“ o život.
    Ja si myslým, že medzi čerešňou a človekom nie je žiadny rozdiel. Ani čerešňa ani človek nemá žiadne fluidum – dušu, čo by po jeho hmotnej smrti sa dostalo do iného ,,života“ – neživota.

    Len si pozriete na tie odporné vysušené, zcvrknuté mômie tých naj, naj zo starovekého Egypta, Ameriky, či Lamčatky. To je výsledok ich zcestnej VIERY ,,života“ po živote. To isté čaká všetkých čo veria, že ich niekto po smrti prehodí do ,,iného“ sveta.

    BERIEM vám ilúzie, Túdle, núdle. Raz odidete a po rokoch za vami ani pes nezabreše.Jedinou výnimkou sú vaše činy, ktoré urobili ,,dieru“ do sveta v pozitívnom, či negatívnom zmysle SLOVA.
    .
    A pýtam sa už po stý raz. A načo? Vie si niekto predstaviť, že by sa dostal do virtuálneho Pekla so Stalinom, Mao c tungom, Hitlerom, či syfilitickým pápežom, ktorý vodu kázal a víno pil?
    Čo by sa v tom virtuálnom Pekle dialo? Duše by sa ,,chňuli“ ďalej a svätý pokoj by nenastal…
    Vracajú sa duše znova do tiel, fuj, odporná predstava, že moja duša uchmatne ,,nejaké telo bez duše“ a znova ožijem v inom tele?

    A čo sa bude diať vo virtuálnom Nebi? Žid Peter zvaný Skala otvorí Nebo a na ,,dušu“ sa vrhnú miliony ,,dobrých“ duší a budú sa sťažovať, ako ich zavraždili a upiekli inkvizítori na ražni, roztrhala ich nášlapná mína,dostali zákernú nemoc , či ich zabil iný človek z chamtivosti, pre inú vieru, či…

    Hrúza, odporná predstava. Až sa začínam báť SMRTI, čo som doteraz nepociťoval. Pán Šupa, prosím Vás neberte mi posledné ilúzie, že po ,,otrčení svojich starých kopýt“ budem musieť také niečo počúvať ..a ozaj budú tam aj virtuálne oči, uši, hmat, alebo tu bude len …, ozaj ČO to budú tí ludkovia? Budú v paroplynovom cykle, alebo virtuálne shoty ?

    2., Viete že ani ja neviem čo je zmyslom života? Ja som si ho – TEN Život nepýtal, bol mi vnútený nejakým Netvorom z hlbín vesmíru a teraz čo ? Mám mu byť za to vďačný? Túdle núdle. Chcem ,.,odpočívať“ v pokoji, bez stresov v úplnej tme a vo svätom tichu, bez toho, aby ma nejaká falošná degenerovaná ,,duša“ znásilňovala, oplodńovala, či inak dehonestovala , aj viackrát za sebou.

    Howgh..

  2. G.n.: Dúfam, že svoje tvrdenie, nemyslíte vážne: „Ja si myslím, že medzi čerešňou a človekom nie je žiadny rozdiel. Ani čerešňa ani človek nemá žiadne fluidum – dušu, čo by po jeho hmotnej smrti sa dostalo do iného ,,života“ – neživota“. Tento Váš postoj na mňa robí dojem, ako by ste očakával, že Vás o existencii ľudskej duše má niekto presvedčiť, aby ste bol ochotný uznať dôstojný rámec a duchovnú hodnotu človeka a podľa nej potom žiť. Takúto vieru Vám nemôže dať nikto iný, iba Vy sám! Každý človek podvedome cíti, že je niečim viac, ako napr. čerešňou, lebo má svoj rozumový a morálny rozmer. O ten sa musíme starať a posúvať ho na vyššiu kvalitu. Práve to je zmyslom života a najmä toho nášho pozemského. Naše telo je iba naším dočasným príbytkom, ktorý sme nadodením obdržali id svojich rodičov, ale naša duchovná podstata má svoj pôvod od Boha. Hodnotou ľudského života teda nie je telo, ale duša.

  3. Moc pěkné pojednání, kéž by svůj smysl života a bytí popsala Gilgamešova noha,častí diskutéři na tomto webu Honza a Věra!

    1. Co když Vámi jmenovaní diskutující Vám svým způsobem sdělují:
      * Andělé lásky se vracejí a přišli Ti říci: „I Ty jsi jedním z nás…“
      nebo jinak…

  4. ad: svůj smysl života

    _________ Pane Staňu sorry, ale odpověď na tuto „otázku“ považuji za na tolik niternou a „intimní“, že by bylo bláhové ode mě něco takového, natož nějaké „pojednání“, vůbec očekávat.

    A když se modlíte, nebuďte jako pokrytci; ti se s oblibou modlí v synagogách a na nárožích, aby byli lidem na očích; amen, pravím vám, už mají svou odměnu. Když ty se modlíš, vejdi do svého pokojíku, zavři za sebou dveře a modlí se k svému Otci, který zůstává skryt; a tvůj Otec, který vidí, co je skryto, ti odplatí. (Matouš; 6/5-6)

    1. Ale to je moc pěkná odpověď. Pouze já bych na mou povahu dodal: „co jste slyšeli v skrytu hlásejte na střechách“ a „co je uvnitř buď navenek“!

  5. ad: Pouze já bych na mou povahu dodal: „co jste slyšeli v skrytu hlásejte na střechách“ a „co je uvnitř buď navenek“!
    ________ Rozumím. A to se i snažím dělat, stejně jako se snažím o tom „navenek“ tak nějak „okázale“ moc nemluvit. Kdo chce vidět, ten vidí, kdo chce slyšet, ten slyší…

  6. p. Degon píše:

    …ale naša duchovná podstata má svoj pôvod od Boha. Hodnotou ľudského života teda nie je telo, ale duša.

    Na základe čoho môžete tvrdiť, že ,,duchovná podstata má svoj pôvod od Boha“.
    Prečítali ste si to v tej hrôzostrašnej knihe Biblii? A viete že táto kniha nebola nikdy určená Vám, ani mne ani nikomu, kto nemá korene dané od Abraháma, Jákoba , či Izáka? Ste si vedomý, že tým, že ste si ju prečítali, ste sa stali ,,Bohorúhačom“.

    Lebo to je tak , ako by ste si prečítali zákon , ktorý prijala Národná rada, ale nemali by ste ani ,,dunctu“ o tom, že k zákonu je vydaný Vykonávací predpis, ktorý…

    A o tých ,,Vykonávacích predpisoch“, nemáte ani tušenie. Možno keby ste len tušili, by ste sa aj ,,zlakli“ a prekliali sekundu, ked ste sa do ich textu len začítali. Verte tomu, že je to tak…

    A máte už odpoveď , kedy sa Boh – NZHV zrodil a ako? Bolo to počas Velkého treskotu, alebo pred ním, či po ňom?

    Prečo ?

    Lebo aj Francek z Vatikánu , vraj námestník NZHV priznal, že aj KC ,,verí“ vo Velkú tieskanicu, ako zrod Vesmíru. Čo viac ,čo menej? Je teda Francek KACÍR?
    Asi ano, ked uznáva aj ,,evolúciu“…

    Ďalej píšete:

    …Naše telo je iba naším dočasným príbytkom, ktorý sme nadodením obdržali id svojich rodičov..

    Žial, tu je ten bod ,,rozporu“. Telo s ,,dušou“ v mojom ponímaní tvorí JEDNOTU. Jediný prúser nastane, ak umrie TELO , lebo potom umiera aj ,,duša“. Žial opačne to n e p l a t í , preto je medzi nami tolko bláznov .

    Majú chorú dušu- alebo mŕtvu dušu a telo zdravé…

    Takže trvám na tom, že medzi čerešňou a človekom je len evolučný posun pár milionov rokov a to,že časom sa človeku vyvinul MOZOG ale aj tak obe ,,indivíduá „sú bez ,,DUŠE“ v náboženskom ponímaní…

    Že človek má vedomie, to je už problém jeho mozgu a…

    1. Pane, pod označením g.n.: Mám pre Vašu skepsu plné pochopenie, lebo aj ja som sa už nachádzal v rovnakom rozpoložení v akom sa nachádzate aj Vy. Ak človek žije medzi inteligentnými materialistami dlhšiu dobu, tak začne preberať ich myšlienky a názory a stáva sa z neho rovnaký skeptik, ako sú oni. Mne nepomohla zbaviť sa toho Biblia, lebo som viac dôveroval vedeckému experimentu, ako dajakým rečiam. Veľmi mi v tom hľadaní pomohla kniha od Břetislava Kafku: „Nové základy experimentální psychologie“, ktorá sa venuje duševednému výzkumu. Tieto Kafkove experimenty som konfrontoval s vlastnými skúsenosťami a objavil som skutočné vlastnosti a schopnosti ľudskej duše o ktorých sa mlčí, lebo sú priam šokujúce. Túto knihu si možno vyhľadať aj na internete, keď zadáte príslušné názvy. Treba ju študovať a nad ňou rozmýšľať a výsledky porovnávať so známymi faktami. Verím, že potom budete schopný si opraviť svoje doterajšie vnímanie sveta a reality.
      Pekný deň!

  7. p. Degon,

    túto knihu niekde na ,,povale“ určie mám, kúpil som ju hneď po revolúcii a čítal som ju aj za totality, ešte v pôvodnom vydaní myslým z roku 1939 . Niečo si ešte pamätám, napr. svojho parťáka volal ,,citlivcom“ a robil na ňom experimenty. Základom aj u neho bola ,,viera“ to si ešte pamätám a preto som to asi založil… Nič v zlom, nič v dobrom, to je len konštatácia…

    Ja ako ,,neznaboh“ nemienim nikoho urážať za to že je opačného názoru, alebo presviedčať o svojom ,,presvedčení“. Na to sú tu profíci, ktorí sú za to možno aj platení . Len jedno ma zaráža – Hospodin – NZHV nemá určite rád niekoho, kto nie je ,,obrezaný“.To je zase len konštatácia toho, čo som si prečítal. Možno čo som čítal , boli len dristy, ale ako záchytný bod to pre mňa ,,platí“…

    Zároveň predpokladám, že je mu ,,sympatickejší “ niekto, kto svojou slobodnou vôlou aj reálne disponuje, ako nedelný kresťan, ktorý tým , že sa raz ukáže v kostole, si myslí, že to už má u NZHV ,,vynulované“. Takýti ludia sú mi z plných ,,plúc“ nesympatickí, až sa mi bridia, dokonca mi ,,sprotivili“ aj Cirkev a náboženstvo ako ,,také“…

    Howgh.

    1. Pane g.n.: Možno by bolo dobré si tú knuhu ešte vyhľadať a prečítať si ju s odstupom času, možno by ste tam našiel aj niečo, čo Vám v minulosti ušlo, alebo ste to nepochopil.
      Čo sa týka Mojžíšovho Hospodina SZ, ja ho vôbec nestotožňujem s Otcom, ktorého nám predstavil Ježiš. Nechcem kritizuvať KC, ktorá má vo svete svoje opodstatnenie pre určitý druh ľudí a ktorá miesto toho, aby nám o Bohu povedala aj niečo konkrétne iba vedie k uctievaniu svätých ako ikony. Ale faktom je, že svet nie je veľmi ochotný prijať takého Boha, aký skutočne je. Radšej si vytvára o Ňom ľúbivé ilúzie a tým sa potom klaňá. Preto internet nie je vhodné médium na skutočnú osvetu v Pravde…

      1. Matko,
        musím sa Vám priznať, že je mi niekedy smutno a prichádza mi na mysel text piesne: „Řekni, kde ty kytky jsou, co se tady mohlo stát,řekni kde ty kytky jsou, kde mohou být“, keď čítam tie terajšie polemické príspevky na tomto webe, ktoré mi pripomínajú páchnucu stoku a ktoré v minulosti boli skutočnou cestou ku SVETLU a k osvieteniu duše. „Co se tady mohlo stát“, že sa to tu takto zmenilo? … „Kde ty kytky jsou? …

      2. Degone, dobrý den :-)
        Pár poznámek:
        – V srdci kytky jsou, pak na ně nemá ani onen wypatlator. I to je důležitý poznatek.
        – Protože paměť srdce zůstává a láska nezmírá.

        – Co se zde stalo?
        Žijeme jako Mistři?
        „Žijte jako Mistři…Rozvíjejte svou jedinečnost a své duchovní dary. Svým tvořením obdarovávejte ostatní. Nečekejte na ty, kteří Vám pomáhají. Nečekejte a začněte sami u sebe. Pozvedejte kruh úrovní svého duchovního vědomí a vzájemnou spoluprací. Tvo :řte v lásce pro druhé…
        Pohlédněte sami na sebe v Pravdě… Milujete sami sebe a budete schopni milovat ostatní.“

        – „Mistr je Život“
        „…Nic není negativní,
        pokud si to nemyslíme.
        Jen my sami dáváme význam všemu,
        co prožíváme…..“

        – „sova přes léto
        ve skřivana se změnila.
        Kdesi vysoko v oblacích
        nyní létá,
        písně prozpěvuje.
        Písně tichounké,
        jen málo kdo je zaslechne,
        tyto ptačí trylky.
        Však ten, kdo je uslyší,
        zhluboka se nadechne,
        pookřeje,
        křídla zlomená narovná
        a letí dál :-)“
        – Stejně
        květiny přes zimu spící,
        první sněženky probouzí,
        květiny i srdce slunci
        svou tvář nastaví.
        Pozdrav slunci :-)
        rovnováhu spolehlivě nastolí,
        čekat není třeba.
        Sluníčko se celé rozzáří
        našim pozdravem,
        vykoupe nás
        v koupeli plamenné,
        očistné,
        bude krásný den :-)

        No a tak snad i trochu magie sluneční pomůže :-)

        Hezký den :-)

      3. Dobrý deň, matko a ďakujem za milé slová a riadky poézie. Tie „kytky“ tu sú stále, ale je stále menej tých, ktorí ich krásu a vôňu dokážu vnímať, lebo ich záujem je upriamený niekde inde. A tak je tomu aj s tou našou ľudskosťou a morálkou, ktorá sa nám postupne stáva príťažou a uznávame iba tvrdú racionalitu kde sa uplatňuje iba boj o prežitie. Ľudský rozum sa už nevyužíva ku všeobecnému dobru, ale k osobným egoistickým cieľom, kde láska k blížnemu už nemá svoje miesto. Stvoriteľa a jeho atribúty sme vytlačili niekam na perifériu a klaniame sa iba tomu bohu v nás a našej mysli, ktorý má neraz absurdné kontúry.
        Nedávno som si doma pustil film „Celestínske proroctvo“ v ktorom sa hovorí o premene človeka, alebo o vnútornej obrode človeka, kedy bude mysticky spojený s duchovným svetom a bude ho aj reálne prežívať. Je to ľúbivá a príjemná mystifikácia, ale je lepšia ako ten náš reálny svet džungle, kde každý je každému nepriateľom.
        Pekný deň!

      4. ad: Tie „kytky“ tu sú stále, ale je stále menej tých, ktorí ich krásu a vôňu dokážu vnímať, lebo ich záujem je upriamený niekde inde.
        ______ Degone, nevím. Třeba jen nemají tu nutkavou potřebu o tom furt žvanit. Že Bůh je a znamemá „přebývat v tichosti“, to zrovna Vám přece říkat a připomínat snad nemusím.

      5. ad – Třeba jen nemají tu nutkavou potřebu o tom furt žvanit.

        Přesně tak.

      6. Tázal jsem se květin,
        kde myšlenky jejich jsou nejzdravější.
        A odpověděly: Na hrobech!

      7. No, nevím, jestli to byla poezie, těch pár řádků, co jsem napsala.
        Co se týká kytek a lidí – no záleží na vkusu každého jedince. Co se týká mne, dostanu se ven mezi kytky na můj vkus velmi málo, snad proto, že se mi po nich stýská, tak o nich píšu pořád dokola, i když vím, že tato má tvorba může být pro někoho až otravná.
        Celestýnské proroctví? Film jsem neviděla, kdysi jsem četla knížku, tehdy jsem jí moc nerozuměla, musela bych se k ní vrátit, třeba bych již jednotlivým popisovaným vhledům porozuměla. Na všech úrovních. Třeba bych pochopila i část reálného světa džungle, kde žiji a která umí být svou realitou velmí nemilosrdná z mého naivního lidského pohledu. A tak občas člověk přivoní ke květině (nejen), aby získal sílu dále žít….
        Klidnou noc přeji…

      8. Degone,
        přece jen ještě pár poznámek –
        ….co se tady mohlo stát, polemické příspěvky….
        – pokud si vzpomínám, tak polemika byla již kdysi dávno na blozích na Novinkách a pokud nahlédnu na dnešní blogy jinam, tak polemika, tedy spíše dohensstace člověka člověkem, je všude. Snad je to i špatným pochopením psaného slova,… nevím. Myslím, že se o tomto již vícekrát psalo, i zde.
        Ono se pak dost těžko komunikuje. Z řady blogů jsem již z různých důvodů odešla, k čemu to spěje zde, netuším. Lék? Také neznám. Možná že je to díky jakémusi opakování, „labyrintu“ zde, odrazující a těžké i pro případné autory, kteří by zde byli schopni napsat kvalitní blog, třeba i něco podobného, jako byl schopen psát Jargo. Anebo také – neochota psát o svých poznatcích, vědění,… aby člověk nebyl vystaven nepochopení, odmítnutí, posměchu…. a tak si mnohé, tedy to podstatné chrání :-)

  8. Pro g.n:myslím si,že mezi člověkem a třešní není žádný rozdíl.Víte co znamená myslet?….. vědět.Asi tolik ;-)

  9. p. Milosla píše?

    …Víte co znamená myslet?….. vědět.Asi tolik ;-)

    Nechcem tu pôsobiť ako ignorant, ale myslieť neznamená vedieť. Kto vie, už nemusí na konkrétnu vec myslieť, alebo o nej premýšlať…

    Myslieť zsnamená intenzívne, alebo menej intenzívne sa o nejakú tému zaujímať. A vôbec nie je isté, že výsledkom bude ,,vedenie“.

    Bežný človek nie je vedecký bádatel a nemá k dispozícii ani prístroje a náradie, ako sú lopaty, krompáče, či iný material označovaný ako DKP…

  10. pro g.n.:už nerad diskutuji na taková témata.Protože nelze nic hmatatelně dokázat za hranicemi našeho pětismyslového světa.Rozvinout intuici není dáno každému.Setrváním pouze v rozumovém chápání toho co je za nelze dosáhnout.Takřka vždy to vede pouze jen ke spekulacím a tím to končí.Jeden říká myslím že to tak je a tím vlastně říká nevím.Takových doměnek můžu vypouštět do světa tisíce,ale vypovídací hodnota=0.Nic víc-nic míň ;-)

      1. .Jeden říká myslím že to tak je a tím vlastně říká nevím.

        Je-li tedy život sám o sobě dobrý a žádoucí, a když si pak vidoucí uvědomí, že vidí, slyšící, že slyší, jdoucí, že jde a když máme i pro všechny ostatní činnosti vědomí, že jsme činní, takže vnímáme, že vnímáme, a myslíme, že myslíme, je to pro nás známka, že jsme. “

        — Aristotelés, Etika Nikomachova IX.9.

    1. Miloslav:
      Ad: Rozvinout intuici není dáno každému.
      Pouze bych doplnil.
      I když je dušenka zralá, aby rozvinula intuici, mnohdy je přímo nežádoucí, aby toho dosáhla. A člověk musí být velmi obezřetný, komu pomáhá a od koho pomoc přijímá. Mohl by tím nadělat více škody, než užitku. Lidská touha po vlastním prospěchu, je v celku nechutná záležitost.

  11. Tohle by se mělo vytisknout a zarámovat. Pověsit namísto těch karikatur na billboardech a v reklamách. Ve školách by samozřejmě učitelé měli děti k tomuto postoji a poznání vést. Každé dítě cítí, že není jen tento svět. Jen systém, konzumní styl života a ti nespokojení rodičové pomalu a jistě okrádají jim svěřené duše o možnosti. Dar intuice a cítění má každý, stačí jen chtít.

    Děcka: Nevysedávat u pc, nečumět do tabletů, ale hezky co nejvíc do přírody. Rozmazlencům žádný sladkosti.. V kroužcích žádný monopoly, agresivní pc, ale spíš hudbu a výtvarné obory, zručnosti…

    Je to na každým co si kdo vybere.

  12. Miloslav píše:

    ….Jeden říká myslím že to tak je a tím vlastně říká nevím.

    Ano, s týmto súhlasím .Potom nastupuje ďalšia možnosť, ktorú už rieši psychiater, že JEDEN verí, že skúmaná téma sa odohrala tak a tak, ako si to dotyčný predstavuje , možno aj na základe vlastného štúdia, na základe počutého, či prečítaného. Tí menej šťastní, to jest TÍ, čo ,,hlboko veria“ a boli by schopní oponenta poslať aj na ,,druhý“ svet , lebo s NÍM nesúhlsia, alebo mu oponujú.
    Sú to TÍ, ktorých nemá rád, ani Hospodin-NZHV , lebo takých pritakávačov sú ,,miliony“. I ked je to obrovské číslo, v skutočnosti sú to NULY…

    Lebo VIERA, nie je vedecký fakt a dokonca v mnohých prípadoch škodí….

    Ďalším prípadom sú TÍ, ktorí sa s myšlienlou, ktorú vymyslel niekto iný stotožňujú, ale len,,dočasne“, lebo tento názor považujú momentálne za ,,výhodný, či na základe ich súčastného intelektuálneho ,,rozpoloženia“ za možný.

    Zdôrazňujem, že ho považujú za MOŽNÝ, nie za JEDINE MOŽNÝ…

    Takže dovi v časoch, ked sa o niečom obaja presvedčíme, že toto tvrdenie je naozaj jedine možné. Príklad : Pytagorova veta ….

    Toto žial o Hospodinovi, Oteckovi, Dobrotivom Bohovi, Jahvem, JHWH, Netvorovi z hlbín vesmíru , Špagetovom Monštre, Aláhovi, Kukulkánovi, Dvanástich mesiačikoch, Marienke z Ćierneho lesa, či Zubajdovi, neviem potvrdiť, ani v nich neverím. Sice som o nich počul, vela prečítal, ale ,,éto vsjo“.

    Ako povedal klasik: Zatial, súdruhovia, zatial…

  13. 1)Neexistují dva stejní lidé a už vůbec ne dva stejné životy. Proto ani neexistují dva úplně stejné přechody z tohoto života do života dalšího – my těmto přechodům říkáme smrt.

    2) Čím se „tady“ vyučíš, tím „tam“ budeš. S jedním obrovským rozdílem: tady se můžeš učit velmi rychle a efektivně, protože na této Zemičce je nejpestřejší život vesmíru, což znamená rejstřík od libovolně velkého dobra po libovolně velké zlo.
    „Tam“ ale platí heslo svůj k svému, což je výhodné pro vysoké úrovně (temní tam neotravují) a nevýhodné pro nízké úrovně (podnětů k sebezdokonalení a růstu je tam velmi málo, zatímco „ten nejchytřejší“, ve skutečnosti nejsobečtější, je tam úplně každý).
    Samozřejmě, čím více lásky, tím vyšší úroveň.

    3)Láska je vztah a největší lásku cítí člověk k lidem, které pro sebe považuje za nejlepší (viz dítě – rodiče, nebo milenec – milenka).
    Nejlepším Člověkem pro všechny lidi je Bůh a probudit v sobě upřímnou lásku k Němu, naprosto zřetelně si uvědomit: „Jsem jeho dítě – a měl bych se podle toho chovat“, to je největším smyslem života každého člověka zde.
    Jestli to člověk nyní nedovede, nebo o tom dokonce neví, to na principu nic nemění.

    1. Jiří Muladi: S takýmto konštatovaním je treba súhlasiť! Pekne vystihnuté… (je to celkom jednoduché, nie?)

  14. pro g.n:vůbec jsem nechtěl zacházet do hloubky.Šlo jen o vaši větu:myslím,že třešeň a člověk je na tom stejně-bez duše.Až to budete vědět pak dejte vědět :-).Zatím se mějte pěkně :-)

  15. p. Muladi píše:

    …„Tam“ ale platí heslo svůj k svému, což je výhodné pro vysoké úrovně (temní tam neotravují) a…

    Prvý kto ,,spnil“ túto podmienlku bol lotor, čo ,,visel“ na kríži vedla Ježišťoka myslým po jeho lavej strane a ten sa ako prvý dostal k Oteckovi a posadil sa k jeho ,,stolu“ a len preto, že hoci bol vrah a lump , ktorý zbíjal od svojho detstva, v poslednej chvíli, než opustl ,,toto slzavé údolie“, uveril tomu, čo mu Ježišťok nakecal. Keby takouto rýchlosťou vedeli obchodníci jednať so svojími potenciálnymi zákaznikmi, svet by bol šťastné Zemevajce , lebo čo by sa vyrobilo, to by sa hneď aj rozpredalo…

    Čo z tohoto ,,bezbožného“ aktu vyplýva, môžeš vo svojom živote vraždiť, lúpiť , podvádzať svojich blížnych, čiže jasne porušovať napr. Desatoro, ak v poslednej sekunde pred ,,odchodom uveríš „, posedenie u Otecka máš zaručené….

    To je jasný návod ako urobiť ,,Božskú komédiu“ so svojou dušou…

    Fuj, ohavná to predstava a ja k takému Oteckovi nechcem ,,doletieť“., pretože to nie je v intenciach ,,preslovu“ p. Muladiho, ,,svůj k svému“…

    Otec a vrah ? Ako v tej pisničke ,,otec a syn, otec a vrah“…

    Preto sa ani nečudujem, že katolíci sú najodpornejší ,,farizeji“, akých kedy Zemevajce nosilo. A kupovanie si Odpustkov, to už je ,,Verchovnyj Sovet“…

    Howgh, ako by povedal klasik…

    1. A co když „leninu žel“ to tak přesto „vší“ přece jen silou funguje?
      A „vejce“ přechodem brány života a smrti mění svou strukturu a pak je vejce jako vejce….? :-))) Nebo vejde? Uchem jehly velbloud,….či co :-)

      1. Matke .

        dobre píšete, len neviem o čom. Skúste trochu zrozumitetelnejšie…

        ….Dobre A co když „leninu žel“ to tak přesto „vší“ přece jen silou funguje?

        Što slučílos, alebo was ist das?

      2. g.n.,
        No, jak píšete o božské komedii, tak reaguji – co když přece jen vší silou funguje :-)
        No a píšete o zeměvejci, nebo co, tak reaguji, co když změní strukturu :-)
        Vím, že rozumět není snadné. Ale to přece nevadí, zkuste porozumět jinak, nebo také ne :-)
        A co se stalo?
        Ale, přechody branou života a smrti jsou tu „vší“ silou, pořád dokola….
        Nejsu Buddha (nebo to byl Siddharta?), abych to bez následků zvládla.

  16. Je zvláštne, že pred zopár dňami ma prepadol veľmi silný pocit toho istého,že to naše vnímanie reality je na dosť nízkej úrovni a v priebehu písanej histórie mi to príde stále to isté do okola. Jedine že určité dejiny sú proste vymazané, alebo sme ešte jednoducho nedozreli- celá ľudská generácia až na pár výnimiek. a tak isto si myslím, že najväčšiou úlohou človeka tu je životná skúsenosť – akéhokoľvek druhu a sledovanie jej následkov. a je jedno či pozitívna, alebo negatívna. a že v kútiku svojho prežívania je dobré na to myslieť, pretože potom človek vníma realitu úpne inak.Ale je veľmi jednoduché sa v tom stratiť v tej smutnej nevedomosti.

  17. Všímam si, že sa tu omielajú mnohé veci, ale ako by povedal dobrý učtel, väčšina z nás diskutujúcich ,,trepe“ dve na tri aj mimo tému. Pripomínam, že sme sa mohli rozkecať o zmysle života, ktorý prežívame. Asi z diskutujúcich je väčšina kresťanov a aký takí mnajú evidentný strach z pravdy a preto sa jasne nevyjadria čo ON – jednotlivec si myslí o zmysle života. JA zopakujem, dodnes som vôbec nepochopil, načo som sa ako ,,živočích“, dostal na túto bezbožnú planétu, s jedným Mesiačikom a jedným Slniečkom. Neviem, ani len intuitívne pochopiť, PREČO som TU a za chvílu už nie…

    Čo vy na to súdruhovia veriaci, dokážete sa k téme aj vyjadriť svojimi vlastnými slovami,a nie citáciami z NZ , či z Biblie.

    Aj pápež sa už dáva na cestu kacíra a ukazuje sa, že jeho názory sú také provokačné, ako boli za starých čias slová a činy súdruha Gorbačova…

    To posledné, čo vraj povedal,a to, že sa katolíci rozmnožujú ako králici, bez toho, aby zabazpečili svojim deťom určitý stupeň dôstojnosti v živote , by som ani nečakal, od takého starého bigota, akým je aj onen Francek .

    Aj by mal moje sympatie, ale ked bol v Argentíne ako vysoký cirkevný hodnostár, k fašistickým praktikám vo svojej krajine ani ,,necekol“.

    Zbabelosť je výsadou aj ,,mocných“. Toto mu Netvor z hlbín vesmíru určite nezabudne a TAM, kde sa ,,dostane“ mu to ,,aj spočíta“.

    Toto mu zo srdca prajem, pretože ,,kázať“ môže len TEN, čo je vo svojom vnútri , ,,obyčajný čestný človek“…

  18. Slovenské kolega „peres“ tady použil terminus technicus : „….naše vnímanie reality je na dosť nízkej úrovni“

    Co je to dost nízké, středně nízké, velmi nízké, vyšší či nejvyšší vnímání reality? Jak to jako subjekt posoudit? Není realita vždy subjektivní?

    A pak ještě jeden filosofické pojem vysoké kategorie : …..že najväčšiou úlohou človeka tu je životná skúsenosť – akéhokoľvek druhu a sledovanie jej následkov. a je jedno či pozitívna, alebo negatívna.

    Chtělo by to možná i v kontextu objasnit.

    Jeden člověk jde na výlet. Červencové brzké dopoledne, teplota tak akorát, po včerejším dešti dobrá viditelnost. Po hodině chůze přichází na vrcholek malého kopce, porostlého křovinami a sem tam vystupuje kámen. Na jeden usedá. Sundává si boty, propocené tričko, promne si prsty, chodidla, vytáhne láhev s vodou a hluboce se napije. Na nebi krouží nějaký dravý pták, v dálce je slyšet jedoucí traktor, jinak božský klid. Na obzoru se modrají Krkonoše a docela blízko je hrad Trosky. Inu, výlet jako ze slabikářa, všechno je pozitvni. Vnímá vzduch, slunce, škoda velebné klid nějak rušit. To je jeho realita, útěk před pachem ulice, která bude za pár hodin rozpálena. A on tomu unikl. Bosýma nohama opatrně našlapuje a jde se pár metrů stranou vyčůrat. Neopatrnost, náhoda?! Tichá chůze a…… šlápne na zmiji obecnou, vyhřívající se na slunci…, úlek, bolest uštknutí, navíc i uklouznutí. Následuje pád a bez účasti vědomí vystřelí pravá ruka v obranném reflexu pro oporu. Tělo našeho turisty je však těžké a ruka se v zápěstí zlomí a navíc, úder do spánku o kámen. Ztráta vědomí, jen na pár minut. pak se probírá. Slunce dál svítí, ruka bolí, hlava rozbitá a na zasychající krvi na obličeji již bzučí dotěrné mouchy. A v lýtku zmijí kousnutí. S námahou usedá. Rozhlídne se a zaposlochá. Traktor již není slyšet. Dravec stále krouží a navíc nějaké dopravní letadlo kreslí své čáry. Krkonoše a trosky Trosek na svém místě. Ale to vnímání reality se mu moc změnilo. Asi je nižší než před pár minutami? Nová životní zkušenost a s bolavou hlavou přemýšlí náš poutník o následcích, může se to někomu nelíbit, jsou pro něho jako velmi negativní. A opravdu teď asi vnímá realitu úplně jinak. Má o všem vědomost, jen ten pád si nějak nepamatuje. Není smutný, ale přešel ho i pocit vyšších myšlenek.

    …..o pár stovek metrů dál se na kusu celty milují on a ona – převrátili seno, včera zmoklé a vnímání reality, objetí mladých těl je oba přeneslo jinam. Ona vidí dravce, pak i letadlo….. táááák, ach…. . relita – nízká, vysoká?

    ….. o tři kilometry vzdušnou čarou dál, na malé návsi je malý obchůdek a pár chlapů tam popíjí lahváče. Trosky nevidí, ale majestátné Krkonoše jo. přijíždí traktor a zhasíná motor a za hlaholu ostatních vylézá z kabiny na jedno pito jejich kamarád……. Nikdo z nich nesleduje následky. Také čeho?

    kdo měl nízké vnímání reality, kdo vyšší, kdo ví o následcích…..až přijdou, ať pozitivní nebo negativní, prožíváme jejich přítomnost a realita bude zase jiná. Co je to realita?

    ….na kosmické stanici, z její výšky by mohlo být vidět miliony situací a následků u lidiček dole. Není vidět nic. Dva Rusové a jeden Američan na palubě prožívají svoji zcela jinou realitu…..

Napsat komentář: Miloslav Zrušit odpověď na komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.

Magazín Gnosis - Hledání Světla a Moudrosti, příspěvky čtenářů - provozovatel: Libor Kukliš, 2004 - 2019

Máte-li zájem o publikování svého článku, pište na e-mail info@gnosis.cz.

Odkazy:

Slunovrat Záhady-Zdraví.cz slunecnikvet-anna.blog.cz Bylinkové království PERSONÁLNÍ BIODYNAMIKA AOD - průvodce transformací Rahunta Společnost pro mezioborová studia, z.s. Česká Konference