V ezoterických kruhoch si ľudia vymieňajú fantastické informácie o tom, čo všetko sa stane v roku 2012. V skutočnosti tieto kruhy rozširujú veľmi zjednodušené, zavádzajúce videnie celkového diania, ktoré nezávisle od nich, v živom pohybe stále prebieha. No niečo na tom, o čom hovoria, predsa len bude, pretože veľké zmeny sa dejú, všetko je v zrýchlenom pohybe, pohyb a vývoj sa zastaviť nedá.
Podľa istého článku a výkladu mayského kalendára nás čaká prechod, rozšírenie ľudského vedomia zo súčasného vnímania 3D, na rozšírené vnímanie 5D. Deje sa niečo veľmi nezvyčajné. Ide o prechody duší cez 4 brány vedúce do úrovne vedomia 5D, za pomoci prevádzačov z úrovne 5D. Autorka článku radí poponáhľať sa „s prechodom“ lebo brány prechodu sa magickým dátumom 21.12.2012 celkom uzavrú…
Články s podobným obsahom ľuďom v skutočnosti nepomáhajú, skôr naopak. Sú zavádzajúce, mätúce, odvádzajú od vedomej práce na sebapoznaní, sebavýchove a duchovnom dozrievaní, ktorej predovšetkým by sa mali ľudia venovať. Takto jednoducho a „umelo“, pomocou rozumového rozhodnutia, to vo stvorení určite nefunguje. Kto sa prirodzene, úprimne a vážne snaží nájsť vieru v Boha, otvorením srdca s láskou pomáhať blížnym, vykonal oveľa viac a určite je na dobrej ceste.
Život je neustály pohyb, zmena. Skutočnosť, že mnohé javy nie sú dodnes ešte vedecky objasnené, nedáva ezoterickým kruhom záruku ani odobrenie správnosti ich vysvetleniam, či praktickému používaniu. Nemajú ani inú istotu, že ich poňatie sveta a života je správne, pre ľudí spoľahlivé a bezpečné. Zmeny sa dejú nezávisle od ezoteriky a prejavujú sa v neviditeľnom aj vo viditeľnom dianí, aj u každého jednotlivca v jeho prežívaní všetkého, čo mu život prináša. Všetky zmeny vždy nesú, podporujú a formujú vesmírne, prírodné zákony v ich neustálom, živom pohybe.
Každý ľudský tvor je jedinečný. Vníma vonkajší svet a seba v ňom podľa vlastnej zrelosti a poznania. Pozerá sa na svet z vlastného uhla pohľadu. Preto jednotlivca nemožno len tak jednoznačne „zaškatuľkovať“ podľa toho, ako sa nám javí jeho spôsob vnímania sveta do 2D, 3D, 5D, pretože všetko, vrátane ľudskej duše a vedomia, je v nepretržitom pohybe, neustálej premene, aj keď sa to navonok nemusí hneď viditeľne prejavovať. Tu neplatia žiadne ľudské normy, pretože poznanie ľudského ducha, aj v jeho možnostiach, je neobmedzené.
Žiaden človek nedisponuje takou schopnosťou, aby videl do vnútra duše druhého človeka tak detailne, aby ho podľa toho mohol kamsi presne zaradiť. Nespozná nikdy jeho celkové bytie, súvislosti. A nevidí úplne ani do svetového diania, takže nemôže ani presne určiť konkrétne a presné dátumy, čo, kde sa kedy udeje. Nedokáže to ani najlepší jasnovidec, pretože ani ten nedokáže vidieť úplne všetko, iba nejakú veľmi malú časť…
Treba sa čím skôr vymaniť z ezoterického ponímania sveta a pochopiť dôležitú vec. Náš pozemský svet a vesmír sú skutočné. Nie je to svet mágie, ezoteriky, vzrušujúceho tajomna. Podsúvaných náhrad za nevedomosť a nedostatočné duchovné poznanie, či slepú vieru. Takéto slabé náhrady len dočasne zapĺňajú medzeru v poznaní jednotlivcov. Aj keď pre mnohých môže ísť na celé roky, ba aj veky, o čosi veľmi lákavé a neodolateľné. Je dobré a prínosné vo vlastnom záujme sa čím skôr oslobodiť z tohto blúznenia a blúdenia, nebezpečných lákadiel, často ohrozujúcich duševné i fyzické zdravie. Nepreberať slepo pochybné cudzie „pravdy“ bez vlastného preskúmania, precítenia, premýšľania.
Povinnosťou každého človeka žijúceho na Zemi je zbaviť sa „sladkej“ nevedomosti a konečne prevziať za seba plnú zodpovednosť. Život i zákonitosti, ktoré ho riadia, túto živú skutočnosť v nás i okolo nás skúmať a spoznávať. Vedome si budovať duchovné poznanie. Ak niečomu neporozumieme (nedá sa obsiahnuť všetko naraz) nezahmlievať hneď nepochopené bujnou fantáziou, neodsúvať do sveta mystiky a záhad, ako vzrušujúce tajomstvo.
Človek je náchylný veriť rôznym veciam, ak mu ich niekto dokáže pútavo a presvedčivo podať. Ak nie je dostatočne bdelý a ostražitý, neuvedomí si pritom obrovské nebezpečenstvo „pádu“ po šikmej ploche, straty správneho smeru svojej životnej cesty. Nie jeden ľahko uverí takým zvodom, lichotivým lákadlám, fantázii rozumu, v ktorých napokon sám uviazne.
Mozog a rozum, ako prirodzená súčasť tela, sú nevyhnutné a veľmi dôležité pre plnohodnotný život človeka na Zemi. Rozum je dôležitý nástroj, darovaný Stvoriteľom duchovnému človeku. Rozum mal ľuďom spoľahlivo slúžiť, nie vystatovačne panovať. Bolo by však nesprávne sa bezmyšlienkovito stavať proti rozumu. Treba ho rozhodne urýchlene postaviť na správne miesto, ktoré mu prináleží. Má byť v rovnováhe s citom, resp. rozum a cit majú spolupracovať tak, aby cit ducha, jeho citové hnutia ukazovali smer rozumovému mysleniu.
Pre správne pôsobenie človeka na zemi sú rozum a cit rovnako dôležité a nepostrádateľné. Stáročiami sa uprednostňoval rozvoj a školenie rozumu na úkor vnútorného, duchovného citu človeka, ktorého vývoj sa tým hrubo zanedbal. Nezmyselným a neuváženým povýšením rozumu nad cit, došlo časom k oslabovaniu vnútorného, duchovného citu, až k citovému zablokovaniu, úplnej strate, nefunkčnosti. Práve pre túto vážnu vývojovú chybu sa náš pozemský svet, ľudstvo, ocitlo v hlbokom duchovnom úpadku.
Človeku je ťažké rozlíšiť, čo v ňom vyvstane ako prvé. Cit, alebo myšlienka? Citové hnutia a myšlienky nasledujú bleskove po sebe. Nám sa zdá, akoby to bolo súčasne. Ale cvikom je možné naučiť sa ich rozlišovať. Zákonite platí, že až za vlastným duchovným citom nasleduje rozumové myslenie. Ak sme si však navykli vlastný cit, intuíciu nevnímať, nevedome zatláčať do úzadia, našu vôľu v skutočnosti riadi len náš (chladný) rozum, ktorý nemá schopnosť cítiť. Slobodná vôľa pritom v skutočnosti zaniká, lebo je viazaná výlučne na rozum. Pri dlhodobom uprednostňovaní a školení rozumu pred citom, sa udiali neodpustiteľné chyby vo vývoji ľudstva! Náš spoločný svet je dlhodobo formovaný veľkou prevahou rozvinutého, prebujnelého chladného myslenia, vytvárajúceho obrovské množstvo protichodných, zavádzajúcich informácií a pojmov, ktoré slúžia za východiská a základ pre ľudské myslenie a konanie, bez akejkoľvek citovej korekcie.
V našom svete to však mohlo a malo fungovať celkom inak! Duch, ukrytý v duši, ako oživujúce jadro každého človeka, sa dokáže prejavovať len cítením (nikdy nie myslením). Cit ducha najlepšie vnímame, vnútorne vyciťujeme v oblasti srdca. Telesné pocity sú však registrované vždy v hlave a v tele, šírené cez telesné nervové vzruchy a zmysly. Aj medzi citom ducha a pocitmi tela je dôležité vedieť rozlišovať. Je to dôležité! Pretože živý, hrejivý a jasný cit ducha, pokiaľ duch prebýva v ľudskom tele a duši, má za úlohu správne usmerňovať, osvetľovať daný mu nástroj tela, chladný rozum (osvietenie) a vytyčovať mu tak správny smer k mysleniu, reči a celkovej činnosti, konaniu skutkov. Obnoviť funkčnosť v súčasnosti nefunkčného duchovného citu u ľudí je hlavnou a najdôležitejšou úlohou tu na Zemi! Aby sa ľudia konečne stali humánnymi, citovými, správne mysliacimi a konajúcimi bytosťami, akými mali byť od počiatku svojho pôsobenia na Zemi.
Žiaľ, dnes väčšina ľudí, aj keď si zdanlivo dobre žijú, „funguje chladne“ príliš rozumovo, lebo duchovne živoria. A najsmutnejšia na tom je skutočnosť, že o tomto vôbec nič nevedia, ba mnohí ani nič vedieť nechcú. Považujú tieto veci dokonca za zbytočnosti a všade vychvaľujú iba dôležitosť rozumu. Duchovný cit v ľuďoch prebujnelým a veľmi intenzívnym rozumovým myslením je neustále celé stáročia, tisícročia, zatláčaný do úzadia. Obrazne povedané, akoby cit ducha bol uväznený, zviazaný v hrubom vreci prevažujúceho a silnejšieho rozumu. Cit je počas bdelého stavu prílišnou rozumovou činnosťou permanentne „prehlušovaný“ silnou vibráciou nadmerne vypestovaného veľkého, predného mozgu, ktorá sa nedokáže celkom vypnúť ani počas nočného spánku. Ľudia sú tak čím ďalej chladnejší, bezcitnejší, surovejší, schopní hrozných, neľudských činov bez výčitiek svedomia, ubitej schopnosti jemného varovania pred zlom a pádom, ktoré už v sebe nedokážu vôbec zachytiť.
Takto to byť nemalo…
Alžbeta K.
Poslední články autorky:
