Všimnite si tento po celej zemi rozšírený jav. Politické strany niečo pred voľbami sľubovali, na základe týchto sľubov ich väčšina populácie volila a očakávala ich splnenie. K splneniu však nemohlo (a nikdy nemôže – to si popíšeme nižšie) dôjsť a nastalo nespokojné hundranie.
Niekedy toto nespokojné hundranie prešlo do krvavých revolúcií, ktoré sa skončili fiaskom, ako napr. tzv. Veľká Francúzska, kde sa muselo až spriemyselniť oddeľovanie hlavy od tela, vyvrcholená celoeurópskou vojnou. Alebo tzv. Veľká októbrová v Rusku, kde zase po vyvraždení šľachty milióny predtým chudobných ostali aj po zmene politického systému na rovnakej „koľaji“. My si zas pamätáme 89. rok, po ktorom krádeže tisícročia stali sa realitou našich dní a dnes sme tak chudobní, že niet už čo rozkradnúť.
O čo teda ide? Nejde o poukázanie na holý fakt, že daní občania boli len oklamaní politickými sľubmi. To by sme si veľmi uľahčili. Že boli oklamaní a stále sa nechávame manipulovať, je žiaľ realitou ale nie podstatnou v tejto téme. Dostali sme sa do štádia, v ktorom už väčšina vie, že tomu tak proste je. Samozrejme, že sme si týchto politikov zvolili, takže nadávať môžeme ak by len na seba, lebo bez nás by tam proste nesedeli. Ale o tom nie je tento článok.
Je potrebné poukázať na niečo v tomto svete dosť neznáme, veľmi neobvyklé a nesmierne nepohodlné.
To najpodstatnejšie je v uvedomení si, že tzv. sľuby politických špičiek sú nesplniteľné, utópiou a fantáziou pokiaľ my sami, väčšina populácie neaplikuje morálne hodnoty do svojich životov!
Buď sme si stopercentne istí, že tu boli, aj sú, čestní politici. V súčasnosti sa možno takí uchádzajú o našu priazeň. Chcú nám len to najlepšie, myslia to úprimne. Len možno nevedia (alebo vedia a sú z toho zúfalí) o novej politickej paradigme.
Nová politická paradigma je nová v tom, že odmieta lož a ilúziu samobudovania. Ona tu bola vždy, len to „nová“ znamená, že si ju nielen uvedomujeme, ale budujeme spoločnosť nanovo. Ak sa chceme mať dobre, mať vysoké platy, bezpečnosť, istoty… kvalitný život, nie je možné toto dosiahnuť bez nášho vlastného pričinenia. Také niečo je absolútne nemožné.
Aj keby samotní anjeli nebeskí sedeli v parlamente, nič nám to nepomôže. Zbytočne čakáme na zázrak, že niekto príde a spraví nám (a za nás) raj na zemi. Vylúčené. A toto je nesmierne nepohodlné väčšine populácie.
Nová politická paradigma núti politické strany k Pravde. Je nevyhnutné jasne a zreteľne národu povedať: „Ak sa chceš mať dobre, musíš sa snažiť o uskutočnenie tohto ideálu. Musíš sa svojou prácou, vlastnou usilovnosťou namáhať.“
Nie je myslená len práca manuálna. Človek musí zmeniť svoj charakter. Stať sa lepším, dobrosrdečnejším, láskavejším. Na týchto hodnotách musí pracovať.
To je ťažšie ako murovať dom.
Presne to, čo nenávidíme na politikoch – ohovárania, škriepky, krádeže, pokrytectvo, lakomstvo – robíme naším blížnym. A čo je horšie, nechceme s tým nič robiť. Keď si bude každý hovieť v tom svojom súkromnom malom duševnom smetisku, tak žiaden ideál, žiaden raj na zemi tu proste nebude!
Niekto si povie: „Ako toto súvisí s politikou, veď existujú zákony, nariadenia a jediné, prečo sa máme zle, sú zlodeji vo finančných skupinách ovládajúce našu politiku. Keď zmením svoj vzťah k susede, ktorú už nebudem ohovárať, keď si dám pozor na tvrdohlavosť, ktorou tyranizujem rodinu, ako tým pomôžem napr. ekonomike?“
Nesmierne! Lebo ak väčšina popracuje na zlepšení svojho charakteru (zmeniť môže každý len sám seba), tak tým vytvára vhodnú pôdu na lepší, šťastnejší život. To je alfou a omegou všetkého úsilia spoločnosti. Toto podhubie, ktoré vzniká našou snahou o dobro (každý neomylne vie, čo je a čo nie je dobré), vytvára dobré podmienky aj pre hmotný blahobyt.
Aj keby v parlamente sedela len samá duchovná spodina, pokiaľ by značná časť národa usilovala o aplikáciu morálnych, duchovných hodnôt vo svojom každodennom živote, okamžite nastáva napredovanie spoločnosti vo všetkých oblastiach.
Veď také desatoro, ktoré tu už máme vyše 3000 rokov, je nesmierne cenným zdrojom rád. Ide o univerzálne poučenia ľudstva (nie len pre jednotlivé náboženstvá).
Ako je teda možné, že najčítanejšími denníkmi sú bulvár, keď sa u nás hlási zhruba 80% ku kresťanom? Tu je vidieť, ten určitý druh pokrytectva, falše a neúprimnosti, presne tej, ktorú vyčítame politikom.
Nová politická paradigma je o uvedomení si svojej vlastnej zodpovednosti za chod štátu.
Ak sa teda chceme mať dobre, musíme to dobro siať.
Najdôležitejšie sú tie zdanlivo najmenšie, najelementárnejšie veci. Úsmev darovaný dieťaťu, odpustenie, povzbudenie kolegu, keď je smutný, pomoc susede s ťažkými taškami, láskyplné pridržanie výťahových dverí… Je toho mnoho, čo môžeme konať. Čím nás bude viac, tým bude lepšia atmosféra v národe, tým bude lepšie.
K tomuto majú politické strany viesť národ. Vytvárať vhodné podmienky k realizácii dobra samotnými občanmi. Plané sľuby sa musia stať minulosťou. To staré, nech vystrieda to nové.
Je tu nová politická paradigma.
Na Gnosis poprvé publikováno 5.2.2012, upraveno.
Martin Hruštínec
www.jupitera.sk
Poslední články autora:
