Tým omylom je vnímanie kríža a pohľad naň. Existujú totiž dva druhy krížov, o ktorých budeme hovoriť. A to kríž rovnoramenný a kríž kresťanský, s predĺženým zvislým ramenom.
Symbol rovnoramenného kríža môžeme nájsť v rôznych civilizáciách dávno pred kresťanstvom. To znamená, že už v dávnych dobrách bola vnímavými ľuďmi zachytená vznešená symbolika rovnoramenného kríža, ktorá je nadčasovým vyjadrením základnej Pravdy bytia.
Ide o symbol Pravdy Božej, vyjadrenej vzájomným priesečníkom dvoch rovnakých ramien. Ramena zvislého a ramena vodorovného, ktoré symbolizujú dva základné princípy bytia: princíp lásky a princíp spravodlivosti. Tieto dva princípy vytvárajú vo vzájomnej súčinnosti dokonalú harmóniu.
Vo vzťahu k ľuďom tieto skutočnosti celkom prakticky znamenajú, že ak chceme vo svojom živote dosiahnuť harmónie, musíme v ňom rovnovážne uplatňovať ako princíp lásky, tak i princíp spravodlivosti. Názorne si to môžeme ukázať trebárs v manželstve, pretože harmonické manželstvo má byť pôdou, z ktorej má vyrastať harmonicky rozvinutá mladá generácia. Pôdu harmónie má vytvárať muž a žena. Muž by mal vo vzťahu k deťom reprezentovať princíp spravodlivej prísnosti, zatiaľ čo žena princíp ochraniteľskej lásky. Ak tak naozaj činia, v súhrne sa deťom dostáva presne takého harmonického prostredia, aké k svojmu vývoju potrebujú.
Takýmto, celkom reálnym a praktickým spôsobom sa odráža základná Pravda bytia do stvorenia. A jej odraz, v podobe rovnoramenného kríža harmonického spolupôsobenia dvoch základných princípov Lásky a Spravodlivosti, môžeme nájsť okolo seba aj v rôznych iných podobách.
Hovorí sa, že dych je život. A preto sa aj náš vlastný dych zachvieva v symbolike rovnoramenného kríža Pravdy. A to v harmonickom priesečníku výdychu a nádychu.
Symboliku rovnoramenného kríža môžeme nájsť aj harmonickom priesečníku aktivity a odpočinku, čo celkom prakticky znamená, že ak túto harmóniu z nejakých dôvodov dlhodobo porušujeme, trebárs formou workholizmu, vybočujeme z Pravdy bytia, a to môže mať veľmi neblahé dôsledky na náš zdravotný stav.
A rovnoramenný kríž Pravdy je vtlačený aj do takého elementárneho prírodného diania, akým je striedanie dňa a noci, alebo striedanie prílivu a odlivu.
Avšak v znamení rovnoramenného kríža Pravdy je napísaná aj samotná Biblia. Starý Zákon predstavuje princíp Spravodlivosti a Nový Zákon princíp Lásky.
Ak sa hlbšie pozrieme na samotný rovnoramenný kríž, princíp Spravodlivosti v ňom zastupuje zvislé rameno. Zvislé rameno, ako meč! Ako výkričník za vetou! Zvislé rameno, ako spravodlivá prísnosť! Ako spravodlivý úder biča, ktorý vyháňa priekupníkov z chrámového nádvoria.
Horizontálne rameno predstavuje Lásku, ktorá akoby prečiarkovala, a tým do určitej miery negovala drsnú prísnosť Spravodlivosti. Lásku ochraňujúcu a pomáhajúcu. Lásku dávajúcu a mysliacu na iných viac, ako na seba.
Takéto je základné posolstvo rovnoramenného kríža vo vzťahu ku všetkým vedomým bytostiam žijúcim vo stvorení, ktoré sa majú snažiť žiť v súlade s jeho princípom, aby vytvárali harmóniu.
Keď kedysi Kristus hovoril, aby sme zobrali kríž a nasledovali ho, tak hovoril práve o rovnoramennom kríži. O kríži harmónie nosných princípov Lásky a Spravodlivosti. Tie máme vedome prevziať do štruktúry svojej osobnosti a nasledovať ich. Nasledovať ich, čiže riadiť sa nimi v každodennom živote, pretože len v tom spočíva záruka tvorby harmónie.
A práve v znamení rovnoramenného kríža prišiel na zem samotný Kristus, aby starozákonnú, drsnú prísnosť Spravodlivosti, zjemnil novým Zákonom Lásky. Lásky k blížnemu, ako k sebe samému.
Kresťanský kríž s predĺženým zvislým ramenom však symbolizuje niečo úplne iné. Symbolizuje utrpenie, bolesť a smrť, pretože na takomto kríži popravovali v rímskej ríši najťažších zločincov. A na takomto kríži popravil židovský národ Božieho Syna, ktorý prichádzal v znamení rovnoramenného kríža Pravdy a prinášal ľuďom poznanie jeho horizontálneho princípu Lásky.
Ježiš prichádzal k najvyspelejšej časti ľudstva, k židovskému národu, aby jemu, a prostredníctvom neho celému svetu, ukázal vo svojom učení cestu k spáse, ktorú ľudia stratili. Prichádzal zachrániť a spasiť poblúdený svet, smerujúci do záhuby. Prichádzal nám vo svojom učení ukázať, ako máme správne žiť. Ako máme správne myslieť a jednať, aby sme žili v harmónii a smerovali k spáse.
Žiaľ, čisto rozumové uchopenie starozákonných spisov, a tiež mnohé ľudské nedostatky, chyby a necnosti, vychýlili duchovnú elitu židovského národa natoľko od Pravdy, že nebola schopná spoznať Ježiša, prichádzajúceho z Pravdy. Nebola schopná rozpoznať veľkosť jeho Slova, pretože to, čo hlásal, sa často nezhodovalo s ich vlastnými výkladmi. A preto, opantaní temnotou a rozumovou ješitnosťou, sa nenávistne obrátili proti nemu. Usilovali o jeho elimináciu a nakoniec ho zavraždili, v snahe umlčať jeho osobu i jeho učenie. Preto ho pribili na kríž!
Otec nebeský však neposlal na zem svojho Syna, aby mu ho tu zavraždili! Poslal ho k nám so svojim Posolstvom Lásky, aby nám ukázal, ako máme správne uvažovať a jednať. Aby nám ukázal jedinú pravú cestu k spáse, ktorú ľudia, upadnuvší do temnoty vlastných chýb, necností a rozumovej domýšľavosti stratili. A svojou stratou pravej cesty k Svetlu sa odvrátili od Stvoriteľa. Opätovne sa pomeriť s Vládcom všehomíra však bolo možné len tým, že im jeho Syn ukáže pravú cestu k nemu a oni ju budú nasledovať. A preto jedine v nasledovaní Slova Syna Božieho spočíva spása.
Jeho vražda na kríži nebola spásou, pretože cesta k Stvoriteľovi a cesta k zmiereniu sa s ním nemôže predsa viesť cez vraždu. Cesta k Stvoriteľovi vedie jedine cez plnenie jeho Vôle, ľudstvu ukázanej v Ježišovom Slove.
Vražda Krista na krížili bola snahou o elimináciu pravej cesty spásy! Bola vzburou proti Stvoriteľovi a jeho Poslovi!
Lebo cesta k spáse je len cestou harmónie! Cestou harmonického spolupôsobenia Spravodlivosti a Lásky, uplatňovanej v každodennom živote. Len v tom spočíva zmierenie človeka so svojim Stvoriteľom.
Cesta k spáse teda nespočíva vo vražde Božieho Syna na kríži, ktorú ľudstvo vo svojom poblúdení vníma ako akt zmiernej obety. Táto vražda nikoho s nikým nezmierila, ale naopak, iba prehĺbila priepasť medzi človekom a Stvoriteľom, pretože zmieriť nás s Pánom môže len náš život v láske a spravodlivosti, ktorý nás povedie do kráľovstva nebeského, nachádzajúceho sa v Pánovej blízkosti. Mylné uctievanie vraždy ako aktu spásy a zmiernej obety so Stvoriteľom nás tam neprivedie, pretože je to len pomýlená ľudská predstava.
Ak vzájomne porovnáme rovnoramenný kríž, v znamení ktorého prišiel Kristus, s kresťanským krížom utrpenia, zrady a vzbury proti Stvoriteľovi, zistíme, že od rovnoramenného kríža sa líši predĺžením zvislého ramena Spravodlivosti.
A toto predĺžené rameno spravodlivosti symbolizuje vo vzťahu k ľudstvu, ktoré zavraždilo Božieho Posla Lásky, zvýšenú mieru prísnosti Spravodlivosti. A táto zvýšená miera prísnosti Spravodlivosti za obludný čin vraždy visí nad ľudstvom, ako jeho vina. Ako ťažká karma, a my sa ku nej môžeme postaviť dvojakým spôsobom.
A síce tým, že budeme hľadať zmierenie so svojim Stvoriteľom prostredníctvom nášho života, žitého v duchu vzájomnej harmónie princov Lásky a Spravodlivosti, čím budme spieť k spáse.
Alebo budeme, poplatní skriveným ľudským výkladom, naďalej považovať vraždu na kríži za akt zmiernej obety a plán spásy, čím ale sami seba vystavíme zvýšenej miere pôsobenia drsnej, prísnej a neoblomnej Spravodlivosti Pána, pretože sme temnými ľuďmi spôsobenú vraždu nevinného pripisovali Stvoriteľovi, ako jeho zámer a plánovaný akt spásy.
Vy nešťastní! Len medzi vami, ľuďmi, sa plánujú vraždy za účelom dosiahnutia niečoho! Len vy ste s niečím takým zvráteným schopní kalkulovať vo svojich plánoch! Nikdy však nie váš Pán a najvznešenejší Boh, ktorého chcete silou mocou znížiť k obrazu svojej vlastnej úbohosti!
Milan Šupa
http://kusvetlu.blog.cz/
Poslední články autora:
