V Biblii, knihe Genesis, je zaujímavé podanie, ktoré je po celé generácie predmetom skúmania a neutíchajúcich polemík o tom, čo v podstate vyjadruje. Je to nám dobre známe podanie o dvoch bratoch – Kainovi a Ábelovi. Aj keď je obsah tohto podania všetkým dobre známy, myslím, že nezaškodí si ho priblížiť v podaní moderného prekladu pre 21. stor. v češtine. Tu je:

¹Adam se miloval se svou ženou Evou a ta počala a porodila Kaina. Tehdy řekla: „Získala jsem od Hospodina muže!“ ²Porodila také Ábela, jeho bratra. Ábel se pak stal pastýřem ovcí, ale Kain obdělával půdu.
³Po nějaké době se stalo, že Kain přinesl Hospodinu oběť z plodů země, ⁴zatímco Ábel ji přinesl z prvorozených ovcí svého stáda a z jejich tuku. Hospodin našel zalíbení v Ábelovi a v jeho oběti, ⁵ale v Kainovi a jeho oběti zalíbení nenašel. Kaina to rozlítilo, až se mu zkřivila tvář.
⁶Hospodin tedy Kainovi řekl: „Proč se zlobíš? Proč máš zkřivenou tvář? ⁷Copak tě nepřijmu, když budeš jednat dobře? Když ale nebudeš jednat dobře, pak ve dveřích číhá hřích a dychtí po tobě. Ty ale máš nad ním panovat.“
⁸Kain svému bratru řekl: „Pojďme na pole!“ A když byli na poli, Kain se na svého bratra Ábela vrhl a zabil ho.
⁹„Kde je tvůj bratr Ábel?“ zeptal se Kaina Hospodin.
„Nevím,“ odpověděl. „Jsem snad strážcem svého bratra?“
¹⁰„Cos to udělal?“ řekl mu Bůh. „Slyš, krev tvého bratra ke mně volá ze země! ¹¹Teď budeš zlořečenější než země, která otevřela ústa, aby vpila krev tvého bratra, kterou jsi prolil! ¹²Když budeš obdělávat zem, už ti nedá svoji sílu. Budeš na zemi tulákem a štvancem.“
¹³„Můj trest je větší, než lze unést,“ odpověděl Kain Hospodinu. ¹⁴„Pohleď, dnes mě vyháníš ze vší úrodné země a budu se před tebou muset skrývat. Budu na zemi tulákem a štvancem a kdokoli mě najde, ten mě zabije!“
¹⁵Hospodin mu řekl: „Kdokoli zabije Kaina, ponese sedminásobnou pomstu.“ Hospodin pak na Kaina vložil znamení, aby ho nikdo, kdo ho najde, nezabil.

Takže stručným obsahom je, že starší brat Kain zabil svojho mladšieho brata, lebo na neho žiarlil a Boh preto na Kaina vložil zvláštne znamenie, ktorým bude postihnuté celé jeho pokolenie. Preto sa nazýva „Kainovo znamenie“. Toto znamenie sa však netýka celého ľudského pokolenia, lebo ako píše Biblia, Adam mal neskôr aj iné potomstvo.

²⁵Adam se znovu miloval se svou ženou a ta porodila syna a dala mu jméno Set (to jest Náhrada). Řekla si totiž: „Bůh mi dal jiného potomka náhradou za Ábela, kterého zabil Kain.“

Tento biblický mýtus bol do Biblie vložený preto, aby poukázal na rozdielnu psychiku ľudí a túto sa pokúsil aj vysvetliť, ale primerane dobe a vzdelanostnej úrovne vtedajších ľudí. Ak máme túto „záhadu“ vysvetľovať súčasnému človekovi, asi nesiahneme k mýtu, ale k poznatkom modernej hlbinnej psychológie, aj keď sú mýty ešte aj dnes v cirkevných spoločenstvách využívané k duchovnému formovaniu veriacich. Preto k pochopeniu využijem aj tento mytologický vyjadrovací jazyk.

Pre nás ako potomkoch po Adamovi sa naskytuje skvelá príležitosť dohadovať sa o tom, kto z nás má v génoch toto „Kainovo znamenie“ a kto nie, lebo sú medzi nami ľudia túžiaci po moci, sláve, bohatstve a sú schopní pre to iných ľudí obetovať tak, ako to urobil aj Kain a na druhej stane sú tu aj ľudia typu Ábela, ktorí sú schopní pre iných sa radšej obetovať samy, ako to podľa biblického podania urobil aj Ježiš.

Toto rozdelenie ľudí svojským spôsobom charakterizoval F. Nietzsche ako vládcov a otrokov podľa odpozorovania prírody v ktorej sa vyskytujú mäsožravci a bylinožravci, teda „dravci“ a „ovečky“. Človek je niekde medzi nimi, lebo konzumuje bylinnú, ako aj mäsitú potravu, ale psychologické sklony majú rovnako agresívne, alebo pokojamilovné, ako iné zvieratá. Tým sa od zvierat neodlišujeme.

Mnohí ľudia si tento svoj materiálny „handycap“ uvedomujú a volia si výlučne iba rastlinnú stravu, aby sa tak zaradili medzi tých mierumilovných tvorov, ale ich psychika ostáva rovnaká, lebo tá nie je závislá od konzumácie mäsa, alebo zeleniny.

Ono biblické podanie spomína aj to, ako sa Kain a Ábel živili a čomu sa venovali. Kain bol podľa tohto podania poľnohospodár a Ábel sa živil chovom dobytka. Ja si však myslím, že k zabíjaniu, ktoré súvisí s chovom úžitkových zvierat má bližšie chovateľ ako pestovateľ plodín a preto by som ich povolania zamenil. Je známe, že židia sa venovali výlučne chovu dobytka a nie pestovaniu plodín a tak židovský tvorca onej časti Biblie chcel to Kainovo znamenie prisúdiť nie židom, ale „tým druhým“. Takéto zámeny sa v Biblii často vyskytujú.

Čo je ale dôležité, je spôsob uvažovania chovateľa a pestovateľa. Obaja v prírode pozorujú každoročnú obnovu rastlinného, aj živočíšneho druhu (fauny aj flóry), čo ich viedlo k presvedčeniu „návratu života“, teda „kolobehu života“. A to sa týka aj telesného človeka ako „živočícha“, tiež sa tu na zemi obnovuje, teda rodí a umiera, ako celá príroda. Odtiaľ je už iba kúsok k teórii reinkarnácie a následne aj k vzniku „karmického zákona odplaty“.

Ale spôsob myslenia chovateľa a pestovateľa sa predsa len v niečom odlišuje. Je to spôsob chápania samotného života. Chovateľ vie, že mláďa prichádza na svet párením samca so samicou, kým rastlina vzniká prostredníctvom semena. Dnes vieme, že je to v oboch prípadoch zásluha genetiky, teda DNA, ale to v minulosti ľudia nevedeli a tak si to vysvetľovali po svojom. Hoci verili v nadprirodzené sily, ktoré sa prejavujú ako prírodné živly, predstavovali si ich ako božstvá sediace vysoko na horách, ale niečo ako dušu nepoznali. Vedeli, že živočích žije kým dýcha a keď prestane dýchať je z neho „mäso“. U rastlín dýchanie nepozorovali a tak si „ich život“ predstavovali trochu odlišne.

Do tohto myšlienkového chaosu vniesli trochu viac svetla myslitelia, ktorých dnes poznáme a zaraďujeme do starých gréckych filozofických škôl, ktorých koncepcie sa rozvíjali a rozvíjajú až do dnešných čias. Vzniklo tu celé nové odvetvie myšlienkových prúdov, ktoré sformovalo vznikajúce náboženské myslenie a v ňom zohrala významnú úlohu gnostická náuka, ktorá vniesla svetlo do pojmov boh, duša, duchovno a stvorenie. Tieto filozofické koncepcie sa následne rozvíjali a nachádzali potvrdenie aj vo vznikajúcej vede a modernej psychológii. Náboženské predstavy východu, ktoré neboli budované na základoch gréckej filozofie, ustrnuli v nejasných koncepciách a predstavách ich náuk.

Našu psychiku neutvára ľudská strava, alebo myseľ, ale „duch“ a toho si každý osvojuje buď dedične od rodičov, alebo svojím vlastným životom. Je zaujímavé, že od rovnakých rodičov sa môžu narodiť dva celkom odlišné povahové typy, teda jeden túžiaci po moci, bohatstve a sláve, kým ten druhý má celkom inú povahu. V modernej dobe sa tieto dva základné povahové črty označujú ako „IQ“ a „EQ“. U prvého dominuje inteligencia rozumu a vôle, kým u druhého skôr emocionálne nadanie, ktoré inklinuje k výtvarnému umeniu, kultúre a citovému životu. Je zaujímavé, že štátna a verejná správa má záujem hlavne o ľudské typy kategórie „IQ“, kým veda, umenie a školský systém sa zaujíma hlavne o ľudí typu „EQ“.

Hoci si túto svoju psychologickú, alebo duchovnú polarizáciu neradi priznávame, ako každú inú kategorizáciu (podľa farby pleti, rodu, jazyka, vierovyznania alebo spoločenského postavenia), ona v spoločnosti jestvuje a spôsobuje nám veľké nepríjemnosti, rozkoly a dokonca aj nepokoje a vojny. Táto naša rozdielnosť sa prejavuje v našom rozdielnom myslení, citovom prežívaní a názoroch na celú ľudskú existenciu. Z toho dôvodu vznikli rôzne náboženské hnutia a spolky, ktoré hlásajú rôzne cesty, vieru a presvedčenie k zmene našej vnútornej podstaty, ktorá by bola harmonická s naším počiatočným určením od Boha – nášho stvoriteľa. Pre mňa osobne je zarážajúce, že katolícka cirkev už od svojho zrodu sa uchýlila k velebeniu moci vo svete, ako že je ustanovená samotným Bohom a že tu trvá z Božej vôle. To je veľmi závažná a nebezpečná lož! Z Ježišových výrokov je zrejmé, že Boh nevládne silou a strachom, ale láskou.

Je zrejmé, že tento náš materiálny svet, ktorý sa vyvinul do pozemského kráľovstva, jestvuje prostredníctvom zákonov, moci, násilia, honbe za bohatstvom, kde sa uplatňuje iba účelový rozum bez akejkoľvek morálky a kráľovstvo nebeské, ktoré je u Boha sa vyznačuje múdrosťou svetlom a láskou, kde sa oceňuje morálnosť a ľudský charakter.

Táto rozdielnosť stále ľudí irituje ku skúmaniu našej vlastnej podstaty a osudu našej duše po skončení našej životnej púte a možno ju preto označiť ako „otázku večnú a základnú“, od ktorej sa odvíja celá naša ľudská existencia.
 

Odkazy: http://www.bible21.cz/online
Fridrich Nietzsche: Genealogie morálky
 

Leonard Degon, 24.08.2014