Ezoterika, ktorá má svoj pôvod v mystike je už dnes natoľko rozšírená, že sa ju mnohí považujú takmer za integrálnu súčasť vedy. Na internete je množstvo takých webových stránok, ktoré sa veľmi vehementne snažia v ľuďoch vytvárať taký dojem, že medzi ezoterikou, mystikou a vedou už nejestvujú také neprekonateľné rozdiely, aké boli v minulosti, keď sa veštenie a mágia považovali za niečo nezlučiteľného so záujmami spoločnosti. Pričinila sa o to najmä súčasná psychológia, ktorá sa dnes už považuje za vedeckú disciplínu zaoberajúca sa ľudskou psychikou.
Ale, ako je to s tou ezoterikou? Ako sa k nej stavajú renomovaní vedci? Jestvuje mnoho vedcov, ktorí neskrývajú svoje náboženské presvedčenie a vieru v Boha, ale dovolia si verejne spájať svoju vedeckú kariéru a činnosť so svojou vierou? Ja som si vyhľadal niekoľko súkromných webových stránok takýchto astrofyzikov (už na dôchodku) a bol som zvedavý, ako sa stavajú k problematike ezoteriky a mystiky? Veď by ich mohol zaujímať problém jemnohmotných (duchovných) tiel, ktoré, ak reálne jestvujú, by ako iný druh hmotnej štruktúry mali vytvárať celé svety?
Dnes už jestvujú vedecké teórie, že tento náš svet nevznikol z ničoho „Veľkým treskom“, ale že sa vytvoril z „Plnosti“ prahmoty, ktorú vnímame ako absolútne vákuum. Veď aj vo Švajčiarskom Cerne v projekte LHC veľmi usilovne hľadajú Higgsov boson, ktorý by mal na základnej úrovni spájať tento náš svet s tým druhým a utvárať tak veľkú supersymetriu.
Ale kým nebude takáto jednota experimentálne dokázaná, bude sa stále hľadieť na ezoteriku a mystiku ako na pavedu, ktorá nemá miesto v serióznej exaktnej vede. To by si mali uvedomiť všetci hľadači pravdy, ktorí vo svojej horlivosti vytvárajú kadejaké priam fantastické konštrukcie o tvorbe materiálnej reality z psychických schopností človeka prostredníctvom akaše, alebo morfického biopoľa, čím sami seba stavajú do role stvoriteľa sveta. Ervin Laszlo vo svojej knihe „Věda a Ákašické pole“ síce naznačil prepojenosť tohto biopoľa s naším reálnym svetom, ale tvorivú funkciu mu neprisúdil.
Treba si uvedomiť, že nezmyselné a fantastické konštrukcie, ktoré sa často prezentujú pod rúchom ezoteriky a mystiky, môžu veľmi negatívne vplývať na ľudskú psychiku a celkový ľudský život v spoločnosti, najmä mládeže, ktorá nemá ešte vyvinutý zdravý zmysel pre realitu.
V rámci týchto úvah nadobúda svoj význam pohľad na ľudskú dušu a vedomie. Jestvujú iba v tele človeka, alebo utvárajú od tela nezávislú identitu? Tu nachádzame často veľmi odlišné postoje. Tak napr. Buddha sa označuje za duchovného vodcu Východu, ale podľa všetkého neveril na existenciu duše a Boha. Taktiež predstavy Junga a Freuda, boli v tomto prístupe veľmi odlišné.
Už iný postoj k tomuto fenoménu zaujíma americký teoretický fyzik Fred Alan Wolf vo svojich knihách (Duchovný vesmír), kde pripúšťa ich nezávislú realitu od bytostného „Ja“ v tom, čo veda doposiaľ považuje za absolútne vákuum. O tom sa vyjadril takto: Po výskumoch, ktoré som vykonal pre Duchovný vesmír, sa mi zdá, že poznanie si možno predstaviť ako stelesnené. Nie v metaforickom zmysle, ale doslova vtelené v hmotnom zmysle. Poznaním možno meniť biológiu a fyzickú štruktúru veci. To, ako sa toto poznanie vyjadruje a prejavuje, môže naozaj zmeniť telo. Inými slovami, existuje možnosť, že môžeme zmeniť seba tým, ako a čo sa naučíme a dozvieme, ako a čím sa informujeme a čo s tou informáciou urobíme.
V tejto súvislosti je tu otázka o existencii samotného Boha ako Stvoriteľa a Tvorcu prírodných zákonov. Lebo, ak nejestvuje Boh, je všetka naša snaha márna a všetko skončí podľa zákona termodynamiky v smrti. Tak napr. Krishnamurti, ktorý tu býva často spomínaný, tvrdí, že Boha nemožno nájsť a nejestvuje k nemu nijaká cesta. Ak hľadáme Boha, nájdeme vždy iba svoj vlastný obraz. Nenájdeme pravdu, ale iba svoje vlastné želania. Podľa týchto analýz by potom každé náboženstvo bolo iba spôsobom vyjadrovania o niektorých spoločných vlastnostiach ľudskej mysle, psychickou záležitosťou, ktorá nemá pôvod vo vonkajšom svete.
Ale vo vede jestvujú aj také koncepcie, ktoré uznávajú Boha ako Veľkého Kreátora tvorcu a udržiavateľa sveta a jeho zákonov. Je to unitárna teória poľa, ktorá hlása toto: „Existuje jedno, základné všetko obsahujúce fyzikálne pole, ktorého prejavom sú všetky v prírode pozorované polia – gravitačné, elektromagnetické, pole silných a slabých jadrových interakcií. Vo svete potom nejestvuje nič mimo tohto poľa, ktoré je nositeľom všetkých prírodných javov a z ktorého je všetko vytvorené – hmotné útvary (častice) sú iba „zhluky“ tohto unitárneho poľa.“
Je isté, že medzi duchovným a materiálnym svetom jestvuje úzky vzťah a dochádza ku vzájomnému ovplyvňovaniu, ale nedeje sa to vždy takým spôsobom, ako ho často definuje naša ezoterika.
Leonard Degon, 9.7.2011
