Je duchovná zrelosť závislá od prežitia mystických zážitkov?
Žijeme v časoch obrovského pretlaku rôznorodých informácií zo všetkých oblastí života, vrátane duchovna, ktoré bývajú protichodné a zavádzajúce. Nie je náhodné, že rýchlosť šírenia informácií pomocou médií, najmä internetu, prostredníctvom článkov, videí, kníh, časopisov, prednášok, naberá na obrátkach.
Podľa záujmu a zrelosti je každý človek účinkom zákona rovnorodosti priťahovaný k rovnorodému zdroju informácií, z ktorého čerpá pre vlastnú potrebu, a čo načerpal, odovzdáva ďalej.
Aby sme si výberom zdroja, ktorý nám má poslúžiť na pozdvihnutie ducha, viac neublížili, ako pomohli, je dôležité nepodľahnúť lákavému podaniu, zvedavosti rozumu, či iným vábivým nápadnostiam. Spoliehajme sa viac na vlastný cit (vyciťovanie), ktorý sa nemýli. Učme sa bdelosti a ostražitosti. Len tak sa dokážeme vyhnúť nebezpečným nástrahám temných síl, ktoré všade rafinovane rozhodili svoje siete a pasce, aby nachytali najmä nepozorných, nerozhodných, vlažných, ľahkovážnych a namyslených na svoje vedomosti.
K úskaliam, na ktorých môže nejeden stroskotať, patria aj mimozmyslové zážitky, tzv. mystické zážitky, ktorých význam býva často preceňovaný z nedostatočného poznania iných, dôležitejších skutočností. Človek, ktorý zažil viac mimozmyslových dejov, nechtiac podľahne duchovnej pýche, najmä ak sa porovnáva s ľuďmi, ktorí takéto zážitky nemali, či zažili menej. Pre neho mali konkrétny význam, aby mu sprostredkovali dôležitú skúsenosť. No každý človek je iný, jedinečný. Má tu svoju úlohu, je na svojom (vždy inom) stupni zrelosti. Pochopiť isté veci (ktoré iný spoznal napr. mystickým zážitkom), mohol už dávnejšie citom, celkom iným zážitkom, vhodným pre neho. Pochopenie istej veci sa nemusí udiať len mystickou skúsenosťou. Každý potrebuje spoznať a zažiť niečo iné, nie rovnaké s človekom, s ktorým sa zbytočne porovnáva.
Mystické zážitky človek považuje obyčajne za niečo veľké, pretože sú nové, neznáme, čím podľa nich aj seba zaradí na vysokú úroveň duchovného poznania. No skutočnosť môže byť úplne iná. Svojou domnelou veľkosťou si tak sám zablokuje duchovný vývoj, aj keď podobné zážitky môžu pokračovať. Nezbadá, že je v pasci.
Duchovnej pýche môže ľahko podľahnúť hocikto, ak mu chýba vedomosť o tom, že každý ľudský duch zahalený v duši a tele môže mať len rovnorodé spojenie s neviditeľným svetom, predovšetkým so svetom myšlienok, s ktorým má v bdelom stave nepretržité spojenie. Jeho spojenie však siaha vždy len do takej úrovne (nahor či nadol), do ktorej duchovne dozrel, teda kde skutočne patrí. Nie kdesi vysoko, kde sa podľa svojho preceňovania sám zaradil. Pritom nie je podstatné, či ide o zlého, alebo dobrého človeka. Presnejšie vyjadrené: žiaden človek nedokáže sám seba, svoju duchovnú zrelosť prehodnotiť prísne, správne a spravodlivo, pretože mu k tomu chýba schopnosť.
Nebezpečnému omylu preceňovania ľahko podľahnú najmä tí, ktorí nemajú vedomosť o tom, že každý človek, všetky energie, ktoré magnetickou príťažlivou silou z univerzálnej sily ďalej slobodne používa, „spracováva na svoj obraz“, pretvára chcením, túžbou, citmi, myšlienkami, rečou a skutkami, neustále podliehajú organizovanej práci prírodných, univerzálnych zákonov, ktoré mu z toho, čo stále „produkuje“, zatkávajú budúci osud a zároveň spravodlivo prinášajú všetky životné lekcie k prežitiu. Prírodné zákony pracujú neomylne, prísne a spravodlivo. Nepripúšťajú žiadne odchýlky, ani výnimky. Nedá sa ich obísť, prekabátiť ľsťou, ani žiadnou šikovnosťou rozumu.
Mimozmyslové zážitky sú jasným dôkazom existencie záhrobného, neviditeľného sveta, potvrdením, že človek nie je fyzickou bytosťou, ale duchovnou bytosťou žijúcou prechodne v ľudskom tele. Že fyzickou smrťou život nekončí, ale pokračuje. Mimozmyslové zážitky jednotlivcom prinášajú im potrebné konkrétne skúsenosti v pravý čas, aby z ich pomocou získali obraz o vlastnej úrovni zrelosti, tiež o úrovni, v ktorej tento zážitok prežívali. Zistia to podľa toho, čo pri tom videli, počuli, zažili, ako sa cítili. Podľa skutočnej úrovne zrelosti je mimozmyslový zážitok pre tú ktorú dušu pomocou, posilou, povzbudením, radou do budúcnosti, ale aj varovaním a pod.
Z uvedených dôvodov vo všeobecnosti „mystické“ zážitky, ani ich počet, nemožno považovať za meradlo či záruku vysokej duchovnej zrelosti, pokroku. K tomu sa musí duch človeka dopracovať usilovnou a vedomou prácou sám na sebe. Potom je mu pridané (alebo odobraté), čo si zaslúži, čo potrebuje.
Ani mediálne dary, prebudené mediálne schopnosti, ako jasnovidnosť, jasnočujnosť, liečiteľské schopnosti, nie sú meradlom či zárukou vyspelej duchovnej osobnosti. Rovnaké platí pre mimoriadne inteligenčné až geniálne schopnosti, vynikajúcu pamäť či disponovanie širokou škálou naučených vedomostí a pod. Na druhej strane nie je vylúčené, že skutočne duchovne vyspelá osobnosť môže a nemusí mať tiež niektoré z týchto darov či zručností.
Kde a v čom teda máme možnosť získať záruky v duchovný pokrok? Kto a čo nám naozaj pomôže zvýšiť duchovnú zrelosť?
- Pokorné poznávanie prírodných, univerzálnych zákonov, ktoré sú Božiu Vôľou. Múdro podriadiť svoju vôľu Božej vôli, jej zaradením do praktického života.
- Pokorné poznávanie aspoň základného prehľadu úrovní Stvorenia, ktoré nám pomôže ujasniť si, kde je naše miesto. Kde je náš pôvod a skutočný Domov. Aby sme sa rúhavo nepovyšovali, nepreceňovali, ale ani nepodceňovali voči nášmu Stvoriteľovi, ktorý je Najvyšší.
- V práci na sebapoznaní a sebavýchove, aby sme si dokázali priznať vlastné osobnostné a charakterové slabosti a nedostatky a snažili sa ich vedome zbavovať.
- V úsilí o čistotu myslenia, aby sme ani myšlienkami neubližovali sebe a blízkym.
- V čistote reči a v konaní skutkov s dobrým úmyslom. Aby sme v láske blížnym pomáhali potrebným.
- Čo znamená prevziať za seba zodpovednosť. Za svoje chcenie, túžby, city, myšlienky, reči a skutky.
- V prežívaní vďačnosti a úcty k Stvoriteľovi za milosť bytia, s láskou a podporou všetkého živého, posilňovať a rozvíjať svoj duchovný cit.
- V budovaní si cesty k Svetlu upevňovaním túžby po svetlom Domove Večného Ducha, kde je aj náš skutočný cieľ a Domov, do ktorého sa smieme vrátiť ako zrelé, seba-vedomé duchovné osobnosti.
- Pestovaním krásy, prežívaním lásky a radosti.
Záleží len na nás, našom slobodnom rozhodovaní, ktorý smer cesty a prežívania si zvolíme. Zároveň si vytyčujeme cieľ, do ktorého dôjdeme. Nenechajme sa učičíkať poľahčujúcimi kvetnatými rečami, že všetko máme dovolené, že život je hra. Že nám bude všetko Stvoriteľom zmäkčilo odpustené bez nášho vážneho, precíteného chcenia a úsilia. Dovolené máme naozaj všetko, ale je nutné si uvedomiť, že za všetko nesieme osobnú zodpovednosť, ktorá sa dostaví k prežitiu. Môžeme si bezstarostne užívať, ba aj vedome páchať zlo, ale odčiniť a napraviť to budeme musieť sami tak, či tak! Nezabúdajme, že daná milosť a čas na nápravu vecí sa rýchlo kráti, aby sme nič nepremeškali. K tomu si zaželajme spoločne dobrú vôľu, veľa síl, lásky a porozumenia!
Alžbeta K.
Poslední články autorky:
