mapa stránek || vyhledávání

O prírodných zákonoch trochu inak

Zo skúseností vieme, že v rozhovoroch o prírode, jej krásach i premenách si dobre porozumieme. Ak medzi rečou spomenieme prírodné zákony, ktoré premeny prírody formujú, aj tu bez problémov nachádzame zhodu. Ale čo sa stane, ak sa v podobnom rozhovore posunieme ďalej? Do hlbších súvislostí rovnako platných prírodných zákonov v živote človeka i v celom vesmíre, ba v celom Stvorení? Ak sa rozprávame s ľuďmi, ktorí o univerzálnej platnosti a pôsobení prírodných zákonov dosiaľ nepremýšľali, začneme narážať na spochybňovanie, pochybovačný úsmev, alebo úplné odmietanie a pravdepodobne nedôjdeme k vzájomnému porozumeniu.

Stáva sa to najmä preto, lebo väčšina ľudí v spomenutých súvislostiach neuvažovala, alebo ani v tom súvislosti nikdy nehľadala. Nepripomína vám to niečo?

Základné prírodné zákony exaktné a spoločenské vedy rozvetvili do obrovského množstva rôznych (pomocných) zákonov, uvádzaných pod rôznymi názvami. Aj v hovorovej reči sa bežne používajú viaceré delenia zákonov na fyzikálne, prírodné, vesmírne, univerzálne alebo Božie, čím vzniká dojem, že vždy ide o nejaké iné, inak pôsobiace zákony.

Vo všetkých viditeľných aj neviditeľných úrovniach Stvorenia však platia univerzálne fungujúce štyri základné prírodné zákony. Len ich prejav v jednotlivých úrovniach a formách hmoty sa navonok prirodzene javí celkom odlišne, pretože každá úroveň má svoje vlastné špecifická. Tento vonkajší odlišný prejav zákonov vyvoláva klamný dojem, že musí ísť o pôsobenie iných, úplne inak fungujúcich zákonov. Ba niekto bude tvrdiť, že dokonca niekde ani žiadne zákony nefungujú. Pre príklad rozdielneho vnímania zákonov ani nemusíme chodiť ďaleko. Napr. zákon pohybu nejakého telesa vo vode sa bude javiť celkom inak, ako na pevnine. Na stav bez tiaže v kozme sa bežne nazerá tak, že tam nefunguje gravitačný zákon. V skutočnosti ide len o zmenený prejav gravitačného zákona, pretože vzdialenosťou od zemského povrchu sa významne zmenilo prostredie, najmä hustota a tlak vzduchu, a v takomto zmenenom prostredí sa nutne musel zmeniť aj prejav gravitačného zákona, ale zákon sám tým fungovať neprestal.

V súčasnosti žiaden človek nedokáže mať prehľad a jasno v obrovskom množstve široko rozvetvených zákonov. Na ich preštudovanie a pochopenie by mu nepostačil ani celý život. Ľudský tvor je už taký, potrebuje si všetko jednoduché skomplikovať, aby tomu, čomu sa venuje, údajne lepšie porozumel. Pritom by si v živote vystačil s jednoduchým poznaním a rešpektovaním základých univerzálne fungujúcich prírodných zákonov, ktoré pôsobia všade, vždy a vo všetkom. Ak by k nim pridal ešte dôsledné rešpektovanie Desatora, desať dobrých rád od Stvoriteľa, tak by nikdy nebol zišiel na scestie. Je v tom veľký paradox, ale ľudský rozum bez použitia citovej korekcie ho nevidí, ani nepripúšťa.

Postupujúc smerom zdola nahor, z povrchu zeme do vyšších, až neviditeľných a človeku nedosiahnuteľných úrovní platí, že čím vyššia úroveň, tým jemnejšia, éterickejšia hmota, menšia hustota častíc, rýchlejší pohyb, vyššia teplota jasnejšie svetlo atď. Niekomu sa možno v mysli vynorí otázka: Ako z povrchu zeme poznáme, kde je smer nahor? Veľmi jednoducho. Smer nahor nám ukazuje slnko, a ešte vyššie Svetlo, vyžarovanie Stvoriteľa. Všímajme si rastliny, prírodu, tu tiež všetko rastie smerom nahor, ide za svetlom…

Celé obrovské dielo Stvoriteľa – Stvorenie – riadia univerzálne pôsobiace prírodné zákony. Vychádzajú z vôle Stvoriteľa a zhora – nadol pretkávajú celé Stvorenie. Organizujú a formujú všetky viditeľné i neviditeľné energie vrátane tých energií, ktoré vytvára človek chcením, cítením, myslením, rečou a konaním. Veda zatiaľ neberie do úvahy vplyv na formovania nášho sveta ľuďmi tvorené energie preto, že sú jemnejšie ako energie, s ktorými pracuje v technickom svete a to z jednoduchého dôvodu. Nedajú sa presne zachytiť, zmerať ani zvážiť súčasnými prístrojmi, teda ani hmatateľne dokázať rozumu, že skutočne existujú a formujú náš svet. Ani samotní ľudia sa nestarajú o to, že prírodné zákony formujú ľudské osudy, čo je na ich vlastnú škodu.

Štyri veľké, základné, univerzálne zákony prírody sú:

  • zákon pohybu
  • zákon rovnorodosti, príťažlivosti rovnorodého
  • zákon tiaže
  • zákon spätného pôsobenia.

Graficky znázornené kruhom, ktorého stred pretínajú dve osy. Jedna vertikálne a druhá horizontálne. Zákon spätného pôsobenia vychádza z (každého) ľubovoľne vybratého bodu obvodu kružnice pohybujúc sa po obvode späť, až do bodu východiska. Inak vyjadrené: začiatok sa spojí s koncom a kruh sa energeticky uzavrie, ukončí. Zákon tiaže je vertikála, ktorá v pohybe od stredu smerom nadol naznačuje tiaž a smerom nahor ľahkosť. Zákon rovnorodosti, príťažlivosť rovnorodého znázorňuje horizontála. V pohybe od stredu vpravo sa nachádza mužský, pozitívne pôsobiaci princíp so znamienkom plus, a vľavo od stredu sa nachádza ženský, negatívne pôsobiaci princíp so znamienkom mínus. Tu treba zdôrazniť, že plus a mínus tu nemá funkciu dobra a zla, ale zastúpenie opačne nabitých energetických častí, druhového spojenia do jedného celku.

Kríž v kruhu graficky znázorňuje Stvorenie a pôsobenie Božej vôle – prírodných zákonov – v ňom.

Aby sme možno menej známym názvom zákonov porozumeli, priblížime si ich cez známe názvy, ktoré používa fyzika. Tu je potrebné doplniť, že veda a technika pozná tieto základné zákony, ako fyzikálne zákony, ale ich fungovanie všade a vo všetkom odkrýva a potvrdzuje postupne, až s jednotlivými objavmi. Zároveň s novým objavom ich zadefinuje novou poučkou, výpočtami, vzorcami, čím sa zároveň stále viac komplikuje chápanie ich jednoduchých, ale nesmiernych účinkov.

Pohyb, ostáva vždy a všade pohybom. Bez pohybu, tlaku, by nebolo nič, nevznikol by život.

Zákon príťažlivosti rovnorodého, rovnorodosť je fyzikálne známa (elektro)magnetická príťažlivosť, rezonancia, doplnenie celku (+ a – ).

Zákon tiaže – (ľahkosti) je gravitácia, pôsobenie gravitačnej sily, zemskej príťažlivosti.

Zákon spätného pôsobenia je akcia – reakcia, kde vyslaná energia – akcia, sa spätne vracia do vyslaného miesta – reakcia.

Ak sa na fungovanie vymenovaných zákonov pozrieme hlbšie zistíme, že oni spolupôsobia, pracujú naraz, čiže v skutočnosti ide o jeden veľký zákon Stvoriteľa, ktorý môžeme nazvať Zákonom Lásky. Človek si však mozaiku poznania dokáže poskladať z jednotlivostí, pomocou nástroja rozumu, preto bol veľký zákon Lásky rozdelený na štyri zákony, a ešte na niekoľko ďalších (pomocných, alebo menších) zákonov, ktoré názornejšie pomáhajú človeku budovať si správne poznanie.

Možno jednoduchý názorný príklad pomôže priblížiť ich fungovanie tam, kde by to najskôr asi nikto nehľadal.

Fungovanie všetkých štyroch základných zákonov si vysvetlíme na príklade dýchania.

Dýchanie je zdanlivo samozrejmosťou, no je mu prísne podriadené každé ľudské, aj zvieracie telo, ak sa má udržať pri živote. Dýchať musíme nepretržite, aj keď náš rozum sa tým vedome nezaoberá.

S každým nádychom prechádza vzduch nosom, hornými dýchacími cestami do hrudného koša, pričom pozorujeme pohyb – mierne nadvihnutie až do oblasti bránice a brucha. Pokles bránice vytvorí spätný pohyb, ktorý vytláča odkysličený vzduch rovnakou cestou k výdychu von. Bez vykonávania týchto zautomatizovaných pohybov, takmer nebadateľných pri povrchnom dýchaní, nie je možné dýchať, udržať sa pri živote.

Druhým zákonom, ktorý sa podieľa na dýchaní je zákon rovnorodosti, príťažlivosti rovnorodého k doplneniu celku.

Žiaden človek, či zviera nemôže prežiť bez čerstvého vzduchu, pretože telo nutne potrebuje kyslík, transportovaný krvou do buniek a orgánov tela. Pomocou nádychu krv zo vzduchu v pľúcach magneticky priťahuje kyslík, viažúc ho na hemoglobín. Kyslík je životne dôležitý pre metabolizmus. Najcitlivejší na nedostatok kyslíka je centrálny nervový systém. Pri výdychu je z tela odvádzaný oxid uhličitý, ktorý fotosyntézou rastliny pomocou slnečného svetla premenia na kyslík a vodu. V prírode nič nevychádza nazmar, pokiaľ do nej hrubo nezasiahne človek.

Tretím zákonom, bez ktorého by dýchanie nefungovalo je tiaž – ľahkosť. Hlboký nádych čerstvého, voňavého vzduchu bohatého na kyslík, až radostne nadnáša. No ak sa nadýchneme ťažkého, znečisteného vzduchu, je nám zrazu ťažko, zle. Ťažký vzduch v pľúcach dráždi, tlačí. Núti človeka vykašľať ťažký vzduch z pľúc. Ak by sme silne znečistený vzduch dýchali dlhšie, tak nás doslova svojou neviditeľnou tiažou „zrazí“ k zemi. Bez poskytnutia rýchlej pomoci nastane udusenie, smrť.

Každý nádych je akciou, ktorá v pohybe, zákonite vyvoláva výdych – reakciu. Bez nádychu, by nemohol nasledovať výdych, alebo opačne. Jedno podmieňuje druhé. Čo je jasným dôkazom prítomnosti a spolupôsobenia štvrtého zákona, zákona spätného pôsobenia.

Aby sme sa presvedčili o nutnosti rešpektovať prírodné zákony nevyhnutné aj pre dýchanie, stačí si z uvedeného príkladu vybrať dôležitý moment. Čo by sa stalo, ak by sme pri dýchaní zákony vedome odmietli rešpektovať a prestali dýchať? Z uvedeného príkladu vyplýva, že ak chceme kvalitne žiť, musíme rešpektovať zákonitosť v nás. Dýchať čerstvý vzduch, aby sme ostali živí a zdraví.

Poznať a rešpektovať prírodné zákony prejavujúce sa vo všetkom, v nás i okolo nás, je pre ľudí a náš spoločný svet životne dôležité. Malo byť prvoradou úlohou človeka vedome ich spoznávať, lebo neustále organizujú a formujú jemné energie ľudského chcenia, cítenia, myslenia, reči i konania. Spolupôsobia v každom tele, duši, duchu, v prírode, svete, v univerze i celom Stvorení. Je dobré si uvedomiť, že ľudské chcenie, každý vyslaný citový záchvev, myšlienka, vyrieknuté slovo, či vykonaný skutok sa nikde nestratia. Sú to vyslané energie – poslovia – ktorí sa k nám vrátia späť k opätovnému prežitiu „po dozretí“ a sformovaní prírodnými silami, ktoré prísne, presne a spoľahlivo pracujú v sile prírodných zákonov – Božej vôli. Prírodné zákony formujú a zatkávajú do ľudských osudov všetko, čo sme vedome, či nevedome vyslali, magneticky nabalené, posilnené rovnakým druhom energie, ktorú sme vyslali. Čo v živote sejeme, to budeme po určitom čase zákonite žať! Ak sejeme dobro, znásobené dobro zožneme. No ak sejeme zlo, zožneme ho rovnako znásobené.

Možno niekto aj napriek podanému vysvetleniu si myslí, že je to inak. On predsa pozná iné platné zákony. Ako napr. zákon vyrovnania, harmónie, doplnenia celku, dávania a brania, karmy, príčiny a následku, atď. O tom sme vyššie hovorili, že existuje mnoho rôznych zákonov, ale v konečnom dôsledku ide o pomocné, čiastkové zákony odvodené zo štyroch veľkých zákonov. A ak sú nám čiastkové, malé zákony nápomocné k lepšiemu pochopeniu fungovania života a celého Stvorenia, tak nám nie sú na škodu.

Sme súčasťou obrovského celku, Stvorenia, kde je všetko prepojené, vzájomne sa ovplyvňuje. Poznať a rešpektovať univerzálne fungujúce zákony prírody, ktorým bezpodmienečne podliehame človeku len prospieva, aby na cestách životom nezablúdil, našiel správny smer, aby sa duchovne, osobnostne i charakterovo rozvíjal.

Práve z nevedomosti o fungovaní prírodných zákonov a povýšením vlastnej vôle nad vôľu Najvyššieho sa v živote dopúšťame mnohých chýb. Tým spôsobujeme osudové, zbytočné utrpenie sebe, svojim blízkym, prírode, aj celému Stvoreniu.
 

Alžbeta K.
 

Poslední články autorky:


Hodnocení článku
Print Friendly, PDF & Email

Magazín Gnosis - Hledání Světla a Moudrosti, příspěvky čtenářů - provozovatel: Libor Kukliš, 2004 - 2022

Máte-li zájem o publikování svého článku, pište na e-mail info@gnosis.cz.

Tento web používá jen nezbytně nutná cookies, která jsou zákonem povolena bez odsouhlasení.

Odkazy:

Slunovrat Agentura BYTÍ Záhady-Zdraví.cz Bylinkové království PERSONÁLNÍ BIODYNAMIKA AOD - průvodce transformací Rahunta Společnost pro mezioborová studia, z.s. Česká Konference