Veľmi často sa stretávame s názorom, že ľudský život sa skladá z náhod, ktoré sa ľubovoľne prihodia len tak – z ničoho nič. Takmer denne sme svedkami výrokov typu: „išla som náhodu okolo a“… Ale je to naozaj tak? Naše životy riadia náhody? Skúsme túto tajničku života rozlúštiť spoločne.
Sústredenejší pohľad na slovo náhoda nám odhalí, že je zložené z troch častí: ná-hod-a. Koreňom slova náhoda je hod, čo znamená čin. Ak ideme nato logikou, tak žiaden hod, či nahod-enie sa neudeje len tak, samo od seba. Vieme, že mu predchádza myšlienka, ktorú niekto zrealizuje. Zároveň tak, ako všade, aj tu platí zákonitosť: príčina = následok. Všetko do seba presne zapadá, každá príčina má svoj následok. Možno niekomu nevyhovuje čiastočne gramaticky poňatá „dišputa“ o náhode, tak prejdime na iný uhol pohľadu.
Ak dlhodobo pozorujeme prírodu zistíme, že podlieha zjavným, opakovaným premenám v neustálom pohybe, ktorých sled dokážeme predvídať a očakávať v pravidelnom striedaní ročných období. Odpovedzme si… Nazveme tento opakujúci sa viditeľný pohyb v premenách prírody za náhodný, alebo nebodaj chaotický? Alebo v ňom vidíme logické, pravidelné, zákonité opakovanie rovnakých pochodov? Pozorný čitateľ mi dá za pravdu, že iba druhá možnosť je správna. Dokonca ich rovno pomenujeme zákonitosťami. Každý školák dnes predsa vie, že prírodu riadia prírodné zákony, ktoré nepripúšťajú zmätok, chaos, ale udržujú prísnu, presnú, pravidelnú aj spravodlivú postupnosť.
Len pozor, na urýchlené závery! Nedajme sa zmiasť a spochybniť častými výkyvmi počasia, ktoré ovplyvňujú a zdanlivo menia mnohé očakávané pochody v prírode. Premenlivé počasie nás môže v hľadaní správneho úsudku ľahko pomýliť. Na prvý pohľad nám môže počasie pripadať naozaj ako chaotické, náhodné, ale ak sa na jeho premeny pozrieme hlbšie opäť zistíme, že aj tu sa všetko riadi presne, prísne a spravodlivo podľa istej postupnosti.
Formovaním prírodných, aj inak človekom pomenovaných zákonov: univerzálnych, vesmírnych, fyzikálnych, alebo Božích zákonov. V skutočnosti ide stále o tie isté zákony, len v rozdielnych formách hmotného, či nehmotného pôsobenia bytostných síl sa navonok odlišne nprejavujúce, z čoho následne vzniká dojem, že všade platia nejaké iné, ďalšie zákony.
Posuňme sa v uvažovaní o náhode ešte ďalej…
Človek je súčasťou prírody. Aj keď sa od nej sám oddeľuje, nič na tom nezmení. To nie je fráza, ale fakt. Premýšľajme… Ak prírodu riadia prírodné zákony, a človek je jej súčasťou, žije s ňou a v nej, tak z uvedeného vyplýva, že aj človek podlieha tým istým prírodným zákonom, aj keď sme možno o tom doteraz takto nepremýšľali. Nie je aj samotné ľudské telo s jeho postupnými, viditeľnými premenami vplyvom starnutia, životosprávy, zdravia a prostredia toho jasným dôkazom? A ak je prírodným zákonom podriadené naše fyzické telo, čo naša psychika, naše jemné, neviditeľné vnútro? Naša duša, duch? Platí pre ne nejaká špeciálna výnimka? A prečo by platiť mala? Len preto, že človek o tejto skutočnosti nepremýšľa, ba mnohí o nej takmer nič nevedia?
Je len samozrejmosťou, že aj naša psychika, neviditeľné, no živé vnútro, osobnosť (duch), charakter, temperament (duša) podliehajú tým istým zákonom bez výnimky. V čom? Vo všetkom! V chcení, cítení, myslení, reči aj vo viditeľných skutkoch. Lebo ide o viditeľné i neviditeľné (niektoré aj prístrojmi merateľné) jemné energie, ktoré každý jeden človek žijúci na zemi denne produkuje, pracuje s nimi.
Každý z nás denne tvorí myšlienky, po niečom túži, niečo chce dosiahnuť, niečo cíti, zažíva, rozpráva sa, niečo koná, lebo je to prirodzená súčasť prejavu života, ktorý žije. Naozaj by sme tu mali pripustiť možnosť, že toto nepredstaviteľné množstvo magneticky fungujúcej energie, ktoré každý človek v myšlienkach, citoch, rečiach a skutkoch počas života slobodne vytvorí, nepodlieha žiadnemu poriadku? Napr. preto, že takmer na všetko čo chcel, myslel, cítil, hovoril, ba aj vykonal počas života už zabudol? Že je možné tieto energie vytvárať donekonečna len tak? Bez akéhokoľvek (pred)volania na zodpovednosť? Tak povediac beztrestne? A tu sme pri koreni veci – našej náhode!
Z uvedeného nám jasne vyplýva, že žiadne náhody v živote človeka, ani v celkovom dianí, neexistujú. Príroda, človek i celý vesmír od svojho počiatku, od najnepatrnejších dejov po najviditeľnejšie, podliehajú vyššiemu poriadku. Sú riadené a formované ľuďmi nepoznanou Božou vôľou zatkanou do Stvorenia. Nazývanou prírodne, univerzálne, vesmírne, fyzikálne zákony, o fungovanie ktorých sa bežný človek (na vlastnú škodu) vôbec nestará! No v skutočnosti tieto nepoznané zákony pomocou bytostných síl neustále organizujú a formujú všetky viditeľné i neviditeľné energie, do energetických celkov, útvarov, foriem, dejov.
Ani energie tvorené človekom, už zo samotnej svojej podstaty – sú to energie – nie sú voči týmto prísnym, presným a spravodlivým zákonom žiadnou výnimkou! Formovanie ľuďmi vytvorených energií „volá“ každého jednotlivca na zodpovednosť. Sú príčinami ich budúcich následkov, ktoré sa po istom čase, „po dozretí“, vracajú ľuďom späť k opätovnému prežitiu, ako zodpovednosť sformovaná do prežívania následkov. Tieto príčiny aj ich následky niekto dávno nazval osudom. Ľudské osudy teda nie sú riadené náhodami, lebo náhody neexistujú. Existujú len zhody okolností. A tak by mohla znieť tajnička krížovky života, ktorú sme spolu rozlúštili.
Z predchádzajúceho vysvetlenia nám vyplýva, že osudy ľudí prísne a spravodlivo riadia prírodné zákony, pomocou bytostných síl, ktoré všetky vytvorené energie formujú do postupných dejov a udalostí, ktoré človek počas života prežíva. Preto sa tiež nie náhodou hovorí, že každý človek má svoj osud vo vlastných rukách. Je sám strojcom svojho osudu, a zožne spravodlivo len to, čo si sám zasial.
„Čo zaseješ, to budeš žať!“
Alžbeta K.
Poslední články autorky: