Ľudia vedia o mnohých druhoch energií, ktoré jestvujú v našom univerze, alebo ním prúdia. Z tých najhmatateľnejších je to trebárs elektrická energia, alebo atómová energia. Ale existujú aj energie jemnejšieho druhu. Medzi ne patrí napríklad známa možnosť načerpať liečivú silu zo stromov, keď ich objímeme a poprosíme. Ale k tomuto druhu liečivých energií môžeme v podstate priradiť akýkoľvek pobyt v prírode, pretože príroda má na nás vo všeobecnosti veľmi osviežujúce a regeneračné účinky. Existujú tiež energie, využívané rôznymi liečiteľmi za účelom zlepšenia zdravotného stavu, a takto by sa dalo ďalej pokračovať.
Žiaľ, ľudia však vo všeobecnosti vôbec nič nevedia o každoročnom prílive tých najvznešenejších energií Svetla, ku ktorým dochádza v troch posvätných dňoch v roku. A pretože o nich nič nevedia, nemôžu sa im ani otvoriť a tým pádom ani prijať ich blahodárne posilnenie. Tak ale prichádzajú o to najvyššie požehnanie, akého by sa im mohlo dostať.
Dokonca aj najrozličnejšie duchovné a ezoterické kruhy sú v tom až nepochopiteľne nevedomé. Avšak príroda vo svojej prirodzenej inteligencii o príleve týchto najvznešenejších energií vie a zodpovedajúcim spôsobom na ne reaguje. Vietor zrazu utíchne, nastane bezvetrie, alebo povieva len veľmi slabučký vánok. A všetko akoby skamenie v tichom úžase a v úcty plnej bázni pred posvätnými silami, prúdiacimi v spomínaných troch dňoch z výšin Svetla.
Kto neverí ničomu z toho, o čom tu bolo hovorené, nech skúsi urobiť vlastné, osobné pozorovanie správania sa prírody v týchto dňoch. Ak bude dostatočne vnímavý, určite vycíti okolo desiatej hodiny rannej v každom zo spomínaných troch dní niečo výnimočné. Niečo, čím sa pozemský prírodný svet svojim vlastným spôsobom skláňa pred posvätným dianím, prinášajúcim na Zem najvznešenejšie energie Svetla.
Svet prírody teda o týchto veciach vie, ale je skutočne najvyšší čas, aby sa aj ľudia konečne spamätali. Aby sa aj oni stali schopnými v troch posvätných dňoch v roku v bázni a v hlbokej úcte pred Stvoriteľom otvoriť doširoka brány svojej duše. Aby tak mohli aj oni vrchovato načerpať zo sily Svetla, prúdiacej v týchto dňoch stvorením.
O aké dni konkrétne ide? Prvý z nich sa nachádza v období Vianoc a je to 29. december.
V tento deň sa v najvyšších výšinách stvorenia otvárajú zlaté hradné brány, aby sa mohla dolu, do všetkých svetov vyliať požehnaná energia Božej Lásky, aby vo všetkom jestvujúcom podporila a posilnila lásku, ako jeden z najvyšších princípov bytia.
29. decembra k nám teda prúdi z Výšin najvznešenejšia sila Lásky a každý, kto o tom vie, môže v tento deň s pokorou a bázňou otvoriť svoje vnútro a vrchovatou mierou načerpať jej posilňujúce a osviežujúce prúdy.
A bolo to práve v tento posvätný deň, v ktorom sa vo fyzickom tele Ježiša Nazaretského zrodila Láska Božia na Zemi. Stalo sa to teda presne v deň prúdenia Lásky z Výšin, pretože inak to predsa ani v prípade Posla Lásky Ježiša byť nemohlo.
Náš svet slávi približne v tomto období Vianoce, a nie je možné si nevšimnúť, že práve obdobie Vianoc je zvláštnym obdobím v roku, kedy sme iní. Kedy všade vládne neopakovateľná atmosféra a v každom z nás sa dostáva do popredia jeho lepšia stránka. Je tomu tak preto, lebo ľudia bez toho, že by niečo tušili, sa dostávajú do bezprostredného vyžarovania energie Lásky Pána, ktorá v nich stimuluje lásku. Práve preto má obdobie Vianoc takú zvláštnu atmosféru a preto sú ľudia oveľa lepší a láskavejší, ako inokedy. Ale pretože si žiaľ z tohto prúdenia Lásky nedokážu pre seba načerpať dosýta a vedome, všetko to krásne sa po Vianociach vytratí, a oni zase upadnú do svojho štandardného sebectva a neláskavosti voči iným.
Druhým zo spomínaných troch dní je 30. máj. Keď sme hovorili o troch posvätných dňoch v roku, tak práve tento je z nich snáď tým najposvätnejším. Ide totiž o deň, v ktorom prúdi z Výšin sila Pána, potrebná k opätovnému obnoveniu fungovania stvorenia.
V tento posvätný deň posiela Pán svoju silu všetkému jestvujúcemu, aby mohlo ďalej trvať. Je to deň vylievania sily Ducha Svätého do stvorenia. Je to deň, kedy sú otvorené všetky nebeské brány, a práve tento deň bol dňom, v ktorom vystúpil Syn Boží po štyridsiatich dňoch od svojho zmŕtvychvstania na nebesá. Práve na tento deň totiž Kristus po svojom zmŕtvychvstaní čakal, aby mohol bez prekážok a cez všetky otvorené nebeské brány vystúpiť až k svojmu Otcovi.
A ak budeme počítať od tridsiateho mája smerom dozadu, môžeme tiež zistiť, kedy presne bol Kristus ukrižovaný. Vieme totiž, že na tretí deň stal zmŕtvych a po štyridsiatich dňoch od svojho zmŕtvychvstania vystúpil k svojmu Otcovi. Dovedna je to teda 43 dní, čo smerom dozadu vychádza na 18. apríla. Toto je presný deň Ježišovej smrti a kresťanské cirkvi približne v tomto období skutočne oslavujú Veľkonočné sviatky.
Posvätným je deň 30. máj, v ktorom Pán každoročne obnovuje trvanie svojho stvorenia. Každý, kto o ňom vie, môže vedome otvoriť svoju dušu a prijať vznešenú silu Ducha Svätého, potrebnú k ďalšiemu radostnému, pokornému a úcty plnému tvoreniu v tomto stvorení. Je to deň, v ktorom môžeme tak, ako kedysi Ježišovi učeníci, prijať prúdenie sily Ducha Svätého, pretože to, čo je v tejto súvislosti opisované v evanjeliách, nebol jav ojedinelý, ale išlo o dej, opakujúci sa každoročne práve 30. mája. Ide teda o známe svätodušné sviatky, oslavované každoročne v kresťanstve.
Kto ale o tomto dni nevie, alebo sa nedokáže správne v pokore otvoriť, nič neprijme. Jeho osobné namáhanie a tvorenie bude potom už len čisto ľudské, bez požehnania najvznešenejšej sily Pána, pretože jedine ona je schopná dať nie len práci ľudských rúk, ale i celému nášmu bytiu úplne iný, ďaleko vyšší rozmer. Rozmer ducha, pretože ide o silu Ducha! Rozmer ducha, ktorý dnešnému ľudstvu chýba a preto je bezduché! A preto je bezduchým a prázdnym i jeho tvorenie! Bezduchými sú preto ľudské diela a bezduchým je i svet, v ktorom žijeme. To je predsa jasne viditeľné každému vnímavému človeku takmer na každom kroku.
No a posledným z troch posvätných dní v roku je 7. september. Vtedy prúdi z Výšin najvznešenejšia energia Božej Čistoty. No a tá posilňuje, podporuje a stimuluje všetko, čo je čisté a čo k čistote usiluje.
Stvoriteľ je totiž tou najvznešenejšou Čistotou. A každá bytosť, ktorá chce žiť a prežiť v jeho stvorení, každá bytosť, ktorá chce kráčať do blízkosti Pána, do jeho kráľovstva nebeského, musí ísť cestou čistoty. Cestou čistoty srdca, cestou čistoty citov, cestou čistoty mysle a cestou čistoty celého bytia. A preto v deň najsvätejšej Čistoty prúdi z Výšin sila, aby ľudí podporila a posilnila v ich snažení. Aby sa nakoniec, v nepoškvrnenom, belostnom rúchu, očistenom od každej nečistoty, mohli povzniesť do Výšin a žiť naveky v blahodárnej blízkosti najsvätejšej Čistoty Pána.
Neušľachtilosť, nečistota a nemravnosť nemajú čo hľadať pred tvárou Najvyššieho! A raz nadíde doba, kedy nebudú mať čo hľadať ani v tomto stvorení, ani na tejto zemi! Tá doba sa blíži a preto temnota rozsiala všade okolo nás v neslýchanej miere otrávené semená nemravnosti, aby ešte v poslednej chvíli práve nečistotou a nemravnosťou otrávila duše mnohých a strhla ich do hlbín zatratenia.
Preto vedz človeče, že v deň Čistoty 7. septembra k tebe prúdi sila Božej Čistoty, aby ťa posilnila v tvojom úsilí o čistou. Lebo jedine jej dosiahnutie vo všetkom čo činíš, čo cítiš a na čo myslíš ti môže priniesť pravé šťastie a pravý mier na zemi. A nie len na zemi, ale aj po odchode z nej.
Tri krát za rok prúdi zhora požehnanie Pána! A to vo forme energie Lásky, energie Čistoty a energie Ducha Svätého, obnovujúcej ďalšie trvanie stvorenia.
Tri krát za rok sa človek môže vnútorne otvoriť prílevu najvznešenejších síl, aké v tomto stvorení jestvujú a naplniť si ich požehnaním svoju dušu až po okraj.
Ale pretože ľudia sú zameraní len na uspokojovanie svojich materiálnych potrieb a zarábanie peňazí, nič o týchto veciach nevedia. A preto všetko bohatstvo požehnania prejde okolo nich bez úžitku. A preto v prúdiacej hojnosti Svetla zostávajú prázdnymi. Ich duše zostávajú hladné a smädné a ich vnútro prázdne a nenaplnené. A túto svoju vnútornú prázdnotu sa potom s ešte väčším úsilím snažia prekryť leskom vecí hmotných a materiálnym užívaním si. To však je cesta do pekla, vzdialeného od akéhokoľvek Svetla.
A aj keď väčšina kráča svorne do pekiel, ty človeče sa zastav! Uvažuj a prehliadni! Pochop predsa, že pravé šťastie nikdy neprichádza zdola, čiže z hmoty, ale vždy len zhora, z vysokých úrovní Svetla, kde večne planie oheň Lásky, Čistoty a Spravodlivosti. O tieto hodnoty usiluj a ich prúdom Zhora sa otváraj! A budeš šťastný! A tvoj život bude naplnený a požehnaný.
Milan Šupa
http://kusvetlu.blog.cz/
Poslední články autora:
