V dnešnom zamyslení začneme záverom, aby sme v radosti nadchádzajúcich sviatočných dní Veľkej noci nezabúdali nato, ako a prečo? Boží Posol pokoja, lásky a mieru predčasne ukončil svoju pozemskú cestu.
V čase Ježišovho pôsobenia na Zemi ľudia neprijali dôležitosť Božieho posolstva, ktoré im z lásky priniesol, a namiesto vďaky Bohu posla kruto zavraždili. V dnešnom zamyslení začneme záverom, aby sme v radosti nadchádzajúcich sviatočných dní Veľkej noci nezabúdali nato, ako a prečo? Boží Posol pokoja, lásky a mieru predčasne ukončil svoju pozemskú cestu.
V čase Ježišovho pôsobenia na Zemi ľudia neprijali dôležitosť Božieho posolstva, ktoré im z lásky priniesol, a namiesto vďaky Bohu posla kruto zavraždili.
Ježiš trpiac na kríži prosil Boha: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia!“ Neprejavil hnev, ani nenávisť, veď je Láska. Svoj veľký hnev v týchto osudových a tragických chvíľach prejavil Boh Otec. Jeho milovaný Syn, ktorého z lásky k ľuďom poslal, umieral potupený z vôle nevďačných ľudí.
Nastala tma, zatmenie slnka od šiestej do deviatej, kedy Ježiš dokonal. Prudko sa roztrhla chrámová opona pred svätostánkom, pretože Boh už nemal miesta na Zemi. Už nebolo potrebné svätostánok chrániť, bol zneuctený. S hrôzostrašným hukotom a hrmotom začalo ničivé zemetrasenie. Zem sa triasla, skaly pukali, rúcali sa. Otvárali sa hroby, a živým sa zjavovali duše zomrelých pre výstrahu. Ľudia počas týchto silných prírodných úkazov prežívali obrovský strach a úzkosť. Mnohým sa pod tlakom prudkého citového prežitia „otvorili oči“ a uverili v Krista.
Toto strašné dianie z Božieho hnevu sa pri výkladoch evanjelií bez hlbšej analýzy v cirkvách vyše 2000 rokov v tichosti obchádza, lebo sa nehodí do pokrivenín výkladu o zmysle Ježišovej smrti. Skutočne sa dá nájsť v tomto prejavenom veľkom Božom hneve ústretovosť pre silnejšie spojenie Božstva s ľudstvom? Je len logické, že odlúčenie sa stalo ešte väčším. Je to k neuvereniu… Slepota, tuposť a trúfalosť ľudí, ktorí si na takomto nehumánnom skutku zakladajú svoju vieru.
Každoročná veľkolepá, veľkonočná cirkevná oslava vraždy Ježiša, slepá viera, že Ježiš vstal z mŕtvych vo fyzickom tele, a v ňom vystúpil na nebesia k Otcovi, nemá ani mravné, ani logické opodstatnenie. Je výsmechom Božej vôli – prírodným, fyzikálnym zákonom. Ježiš na kríži fyzicky zomrel, ale Jeho Božské jadro v duši stále žilo. Že sa na tretí deň ukázal v jemnom duševnom tele svojim blízkym a oni ho nespoznali, neznamená, že vstal z mŕtvych fyzicky. Bol to pre nich jasný dôkaz, že život fyzickou smrťou nekončí.
Nepresúvajme skutočnosti, ktoré sa neusilujeme pochopiť správne, do ríše mystiky, nevysvetliteľných záhad. Ani sa im v nepochopení nevyhýbajme. Ľudia ľahko slepo uveria rôznym veciam. O tom svedčí aj táto ľahkovážna zámena čírej logickosti, jasnosti, jednoduchosti a prirodzenosti Pravdy s neschopnosťou a neochotou človeka Pravdu spoznať, chápať.
Na počiatku bolo Božie Slovo – Logos. Logickosť je preto zahrnutá vo všetkom, čo je z Pravdy. Nevzťahuje sa zúžene len na vedecké, rozumové chápanie, ale je všeobsiahla, veď je od Boha. Kde sa dá nájsť logika v tom, o čom učí vyše 2000 rokov cirkevná dogma? Ak by bol mohol Ježiš odísť vo fyzickom tele na nebesia k Bohu, tak by to potom mohlo platiť aj opačne? Ježiš mohol prísť na Zem už ako dospelý muž, a získať veľký časový náskok pre svoje pôsobenie.
Nevyplýva z dogmatického výkladu, že Boh môže kedykoľvek konať podľa ľubovôle, obchádzať zákony, ktoré sám vložil do Stvorenia ako svoju vôľu? Mohol potom aj príchod Ježiša zariadiť podobne. Prečo ale musel Ježiš narodenie absolvovať tak, ako každý človek prichádzajúci do pozemského sveta s prísnou platnosťou prírodných zákonov? Počatím, narodením, potom rásť, silnieť, naučiť sa chodiť, ovládať svoje telo i rozum, dospievať, ako každé dieťa a napokon fyzicky zomrieť? Neriadila jeho príchod múdrosť, dokonalosť a vôľa Božia?
Dokonalosť Božiu spochybňujú iba ľudia, lebo slepo veria, že Boh môže kedykoľvek konať ľubovoľne, že môže hocikedy obchádzať prírodné zákony, ktoré do celého Stvorenia vložil, ako svoju vôľu. Pritom sa pýšia vlastnou múdrosťou, vedomosťami. V skutočnosti sú ľudia pyšní na vlastnú nevedomosť. Aký to paradox!
Dokonalosť nepotrebuje ani najmenšiu zmenu, lebo to by už nebola dokonalosť. Je potrebné pozastaviť sa, precítiť a premyslieť význam slova DOKONALÝ. Nepoľudšťovať ho. Vážne sa zamyslieť aj nad významom ďalších prívlastkov, ktorými často charakterizujeme nášho Boha, pretože im nie je správne porozumené.
Mnohí veriaci sa dodnes boja vystúpiť z dogmatickej ulity. Je pre nich ťažké a nepredstaviteľné priznať si, že sa v niečom podstatnom mýlia. Naďalej zotrvávajú v omyle, ktorý zapustil príliš hlboké korene v ich dušiach. Veria, že Ježiš prišiel na Zem preto, aby svojou smrťou zobral na seba hriechy ľudstva, zmyl ich svojou vlastnou krvou. Aká krvilačná viera! Veď ani pozemské zákony, pozemské právo netoleruje niečo také neprípustné a nezmyselné, aby niekoho úplne nevinného odsúdili a popravili za zločin, ktorý spáchal iný človek. Tak prečo by to potom mal dokonca chcieť sám Boh Otec? Poslať svojho Syna vedome na smrť kvôli ľudským slabostiam, tvrdohlavosti a pýche? Skutočne toto majú tolerovať zákony Božie, Božia vôľa, dokonalosť, spravodlivosť? Veriaci, prebuďte sa z oloveného spánku, kým je čas!
Krátko sa zastavme pri zázrakoch. Ak slovo zázrak rozdelíme na slabiky: „zá – zrak“, ukáže sa nám prvé logické vysvetlenie významu slova, že ide o dej skrytý, prebiehajúci „za“ naším fyzickým zrakom. Zázraky sa diali a dejú fyzickými očami nepostrehnuteľne, preto im ľudia neporozumeli a mnohí nerozumejú dodnes. Pri neviditeľnom dianí, vo veľmi rýchlom pohybe jemnejších, neviditeľných energií, nejde o ľubovoľné dianie nerešpektujúce zákony fyziky. Ježiš bol Božím Synom, preto disponoval inými schopnosťami a inou silou, ako má človek. Nedokážeme si ju ani predstaviť, ani pochopiť. Ježiš touto veľkou, sústredenou Božou silou dokázal veci, ktoré sa zdajú byť ľudsky nemožné. Jeho sila však pôsobila v dianí prírodných zákonov. V nepredstaviteľnej rýchlosti a sile, nepostrehnuteľnej pre zrak a fyzické zmysly ľudí. Ľudia mohli vidieť už len výsledok jeho činu. Touto silou uzdravoval chorých. Pritom neporušil Božiu dokonalosť, nekonal podľa žiadnej ľubovôle, ani svojvôle. Neboli to žiadne kúzla a čary.
Názornejšiu predstavu o nesmiernej sile svetla si môžeme priblížiť príkladom zo súčasnosti. V medicíne sa okrem iného bežne a úspešne používa laserový lúč, ktorý sústredenou silou v rukách odborníka dokáže mnohé operačné úkony zjednodušiť a skrátiť. Po takejto operácii ostávajú na tele minimálne stopy po chirurgickom zákroku. Laser oproti obyčajnému skalpelu dokáže oveľa viac. Skráti čas operácie, urýchli liečbu, aj zaradenie pacientov do každodenného života. Z uvedeného príkladu vidíme, že súčasnosť čiastočne dokáže využívať liečivú silu svetla, ktorá bola známa už v dávnej minulosti. Položme si otázku: Čo potom dokáže priame Božie Svetlo? Nedokáže viac?
Skutočné duchovné poznanie neznižuje veľkosť Boha a Syna Božieho. Ukazuje ich ešte veľkolepejších v jasnom Svetle. Tak čoho sa báť? Ľudová múdrosť hovorí: „Zvyk je železná košeľa“. Žiaľ, je to tak. Mnohí doteraz nezistili, že je účelové držať ľudí v slepote, nevedomosti a strachu, v prospech manipulácie temných síl. Ľudská zaslepenosť nemá hraníc a temným silám to iba prospieva. Kde tu zostala zodpovednosť pred Bohom?
Nikto nás nenúti hľadať živý prameň Pravdy. No on tu je. Prístupný každému, kto ho usilovne hľadá. Nájde ho ten, kto sa dokáže citom a logikou zorientovať v húštine obrovského množstva informácií a „poloprávd“.
Bez toho, aby človek čerpal vedomosti a silu zo živého prameňa Pravdy, nedokáže sám vniesť jasno a logiku do zahmlených, odsunutých a nejasných pokrivenín výkladu evanjelií, cirkevnej dogmy, ani Biblie. Nedokáže si dostatočne „posvietiť“ ani do vlastných právd tak jasne, aby ich s istotou rozoznal, aby žil podľa Ježišovho odkazu. Učeniu ktoré ľuďom priniesol a kvôli ktorému obetoval život, aby nezaniklo. Ježiš svojou smrťou poukázal na dôležitosť učenia, aby navždy, ako maják v tme, ukazovalo cestu k návratu do duchovného Domova.
Božia Láska nám nezakazuje premýšľať, skúmať život. Ba naopak! Boh chce veriacich, ktorí majú živú vieru, presvedčenie bez medzier. Nie takých, ktorí bez premýšľania slepo preberajú skostnatenú dogmu. S blahosklonným úsmevom odsunú to, čomu nerozumejú, rozumieť nechcú. Pravda je prístupná pre každého, kto ju hľadá! Je jasná, jednoduchá, prirodzená, nič netabuizuje. Len ju treba úprimne hľadať. Zaradiť sa do správneho smeru, mať jasný cieľ k Svetlu. Nato sme tu, nato žijeme na Zemi. Pravda bez prejaveného úsilia a pokory do lona sama nikomu nespadne.
Už nežijeme v stredoveku. Je nám nanič do nekonečna opakovať dogmatické výklady, poučky, prijímať cudzie myšlienky, ktoré niekto kedysi dávno vyslovil, napísal, no v skutočnosti im do hĺbky neporozumel. Pritom ľahkovážne nezahodiť logické, cenné, múdre, ktoré sa neprotivia vôli Božej – vesmírnym, prírodným zákonom Stvorenia.
Alžbeta K.
Poznámka: Článok je inšpirovaný dielom VO SVETLE PRAVDY od Abdrushina
Poslední články autorky:
