mapa stránek || vyhledávání

Veľké svetové dianie končí posledným súdom!

Každému, kto len trochu uvažuje, musí byť jasné, že všetko, čo je hmotné, raz vzniklo a raz musí zaniknúť. Inými slovami povedané, že všetko hmotné podlieha nevyhnutnému kolobehu vzniku a zániku. Týka sa to každej rastliny, každého zvieraťa, každého človeka, ale v širšom meradle i našej planéty, našej slnečnej sústavy i celého nášho okolitého hmotného vesmíru.

Ale týka sa to dokonca aj jeho jemnohmotnej časti, kam odchádzame ako duše po fyzickej smrti. Aj táto úroveň je totiž hmotná a preto aj ona podlieha kolobehu vzniku a zániku. Toto je realita, ktorej musíme čeliť ako ľudské bytosti, nachádzajúce sa v hmotnej úrovni univerza.

Vzhľadom k danej situácii má každý z nás dve možnosti. Prvou je, že zostane zviazaný s hmotnosťou prostredníctvom svojich chýb, nedostatkov, necností, vášní a žiadostí. Prostredníctvom svojej honby za peniazmi, majetkami, slávou, mocou a užívaním. A keď nadíde čas rozkladu hmoty, v dôsledku všetkých týchto svojich väzieb bude musieť smerovať spolu s ňou do rozkladu. Do večného zatratenia, ktorým bude vymazanie jeho doposiaľ nadobudnutej, vedomej osobnosti a jeho mena so zlatej knihy života.

Máme ale aj druhú možnosť, a síce plné rozvinutie všetkého najlepšieho a najušľachtilejšieho, čo sa v nás skrýva. Svojim maximálnym rozvinutím dobra a pozitívnych vlastností sa totiž potom môžeme povzniesť z hmoty, ako bájny fénix, do ríše Svetla kráľovstva nebeského. Do kráľovstva Ducha, nachádzajúceho sa nad hmotnou časťou stvorenia. Do kráľovstva večného, nepodliehajúceho žiadnemu kolobehu vzniku a zániku tak, ako hmotné svety.

Skúsme si teraz trošku podrobnejšie zobraziť celkové dianie slovami z evanjelií, prispôsobenými našej téme o poslednom súde.

Mnohým je určite známe podobenstvo o rozsievačovi, ktorý vyšiel na pole, aby rozsieval zrno. A ako ho tak rozhadzoval po poli, niektoré zrnká padli medzi kamene a vôbec nevzišli. Iné padli do tŕnia, kde síce vzišli, ale tŕnie ich udusilo. Ďalšie padli do plytkej zeme, rýchlo vzišli, ale na slnku vyschli. No a ďalšie padli do úrodnej zeme a priniesli úrodu tridsať, šesťdesiat a sto násobnú.

Všetci ale vieme, že keď obilie na poli dozreje, nastáva čas žatvy. Vtedy prichádzajú ženci so železnými kosákmi, aby ho zožali. Aby zrno zo zrelých a plných klasov zhromaždili v sýpkach, zatiaľ čo nezrelé a prázdne klasy, burinu a plevy spálili v ohni.

Kto je oným rozsievačom v podobenstve, vzhľadom k našej téme o poslednom súde?

Je ním veľký Duch, ktorý svojou pomyselnou rukou rozsieva drobné zrnká ducha do hmotnej časti stvorenia. Tými drobnými zrnkami ducha, drobnými zrnkami vedomia sme my ľudia. Podobní zrnkám obilia padáme z rúk rozsievača do poľa hmotnosti, aby sme tam zakorenili, vyrástli a nakoniec priniesli bohatú úrodu.

Ale tou úrodou nie sú naše tučné kontá v bankách. Nie sú ňou ani naše najvýkonnejšie a najmodernejšie autá. Ani hromadenie majetkov a peňazí, ani rôzne formy užívania si.

Tou úrodou je rozvinutie toho ľudsky najlepšieho a najušľachtilejšieho, čo v sebe máme. Plné rozvinutie dobra, cti, spravodlivosti a všetkých ostatných cností. Jedine týmto spôsobom sa stávame zrelými a plnými klasmi, ktorých zrno môže byť po žatve zhromaždené v Pánových sýpkach kráľovstva nebeského.

Ak sme ale ignorovali vlastný duchovný vzostup, ak boli materiálne veci, hodnoty a pôžitky pre nás všetkým, ak sme na maximum nerozvinuli svoje cnosti a pozitívne vlastnosti, sme len klasmi hluchými a nezrelými! Sme len burinou a plevami, ktoré budú musieť po žatve zhorieť v ohni rozkladu všetkého hmotného.

Toto je veľmi jednoduchý a výstižný obraz celkového diania vo stvorení, ktorému zostáva každý z nás bezpodmienečne podrobený. Či už o tom vedieť chce, alebo nechce. Či už si to pripúšťa, alebo nepripúšťa.

Kto teda dokáže z drobného zrnka ducha, ktoré nesie ukryté vo svojom srdci, kto dokáže z tejto malej pôvodnej iskričky svetla rozdúchať blčiacu pochodeň ducha prostredníctvom maximálneho rozvinutia dobra a ušľachtilých cností, ten, a jedine ten, dokáže včas uniknúť z hrôz rozkladu všetkého, čo je hmotné a bezpečne zakotviť loď svojho bytia v kráľovstve nebeskom.

Kto ale zabudol na svoje vlastné zrnko svetla, kto nerozvíjal svoju iskričku ducha a preto v ňom nehorí jasným plameňom, kto podľahol ilúzii hmoty a jej pôžitkom a toto sa stalo pre neho všetkým, ten sa nebude schopný vymaniť z hmoty včas. A preto jeho duchovne nezrelá osobnosť bude musieť byť strhnutá do rozkladu všetkého hmotného.

A až bude táto osobnosť vo veľkých mukách rozkladu totálne vymazaná, až osobné sebauvedomenie človeka prestane existovať, vznesie sa drobné zrnko ducha naspäť do ríše Svetla, pretože ono nemôže zahynúť. Ono je večné.

Až sa hmota načisto rozloží a v novom cykle znovu obnoví, môže byť potom opäť z rúk rozsievača, z rúk veľkého Ducha zasiate do poľa hmotnosti, aby rástlo a bolo snáď tentokrát úspešnejšie. Aby konečne prinieslo bohatú úrodu dobra a cností.

Naspäť do ríše Ducha, odkiaľ sme kedysi boli rukou rozsievača zasadení do poľa hmotnosti, sa teda môžeme vrátiť nazad dvojakým spôsobom. Ako víťazi, alebo ako porazení.

Ako víťazi v prípade, že sme prostredníctvom dobra a cností dokázali rozvinúť svoju malú, pôvodnú iskričku ducha v zrelú osobnosť, oplývajúcu vznešenými a vysokými hodnotami, ktorá sa preto stala schopnou žiť v ríši Svetla, v ríši Ducha ako plne seba duchovne vedomá osobnosť.

Ako porazení sa však musíme navrátiť nevyhnutne vtedy, ak sme nedbali na našu malú iskričku ducha a svojou snahou o duchovné hodnoty sme ju nerozvíjali. Ak sme verili iba materiálnym hodnotám a jedine oni sa stali pre nás všetkým. Naša duchovne nezrelá osobnosť, beznádejne naviazaná na hmotu bude preto musieť byť rozložená spolu s nevyhnutným rozkladom všetkého hmotného.

Ale jej jadro, večná a nezničiteľná iskrička ducha, sa potom vznesie naspäť do ríše Ducha, pretože je večná. Ale to už nebudeme my osobne, lebo naša osobnosť, ktorá nedokázala túto iskričku plne duchovne rozvinúť, bude definitívne vymazaná a zničená.

Ľudia, je vari toto naozaj tým, po čom túžite? Ak nie, začnite urýchlene so svojim duchovným vzostupom. Lebo nikto z nás nemôže vedieť, či zajtra už nebude neskoro.
 

Milan Šupa
http://kusvetlu.blog.cz/
 

Poslední články autora:


hodnocení: 2.3
hlasů: 3
Tisk Tisk

30 komentářů

Přidat komentář
  1. Aj keď p. Šupovi fandím, lebo je na ňom badať určitý posun vpred, predsa si len dovolím nesúhlasiť v názore na “jemnohmotu”, ktorú dáva do jedného koša s našou “hrubohmotnosťou”, ktorá tvorí náš fyzický svet a tým aj naše pozemské telá. Tento jeho pohľad vyplýva z toho, že p. Šupa nie je mystik a tak nemôže vedieť o rozdielnostiach medzi hmotou a “jemnohmotnosťou”, ktorá utvára “duchovné telá”. Pre hmotu je charakteristické, že podlieha fyzikálnym zákonom, kým “jemnohmota” nie. Preto by sme ju vlastne ani nemali spájať s nám známou hmotou, lebo s ňou má málo spoločné. Preto ju mystici označujú inými pojmami, ako napr. “astrálne telá”, alebo “oslávené telá”, prípadne “mystické telo”. Takýto útvar je plne podriadený duši, ale netvorí s ňou nerozlučný celok. To zn. že duša tento útvar môže opustiť a kedykoľvek si to opätovne vytvoriť. Taktiež môže vstupovať do tiel iných bytostí a zdieľať s nimi ich pocity, vnemy a poznatky. Z toho potom niektorí odvíjajú teórie o reinkarnácii, lebo duša môže prežívať život tohoto človeka (aj dávno mŕtveho) a v hypnotickom stave, alebo excitovanom stave ho aj dokonale popisovať. Takéto a podobné pokusy popísal vo svojej knihe “Nové základy experimentálnej psychológie” známy hypnológ Břetislav Kafka.

    1. Společné pro jemnohmotu a hrubohmotu je to, že poskytují zážitky. Aspoň to je staví do jedné roviny. Bez existence jemnohmoty si lze představit snad jen výměnu myšlenek, ale to už je nám hodně vzdálené.

    2. ad/Bez existence jemnohmoty si lze představit snad jen výměnu myšlenek, ale to už je nám hodně vzdálené.

      Myšlenka nepotřebuje jemnohmotu? Proč si to myslíte?

    3. Bg 7.4 — Země, voda, oheň, vzduch, éter, mysl, inteligence a falešné ego—všech těchto osm prvků dohromady tvoří Mé oddělené hmotné energie.
      Bg 7.5 — Ó Arjuno, válečníku mocných paží! Kromě nich je zde ještě Má jiná, vyšší energie, sestávající z živých bytostí, které využívají zdroje oné hmotné, nižší přírody.

  2. země-čich
    oheň-chuť
    voda-zrak
    vzduch-hmat
    elektřina(éter)-sluch(akaš)
    světlo-intelekt(mysl-duše)(prakaš)
    duch-čakry(vědomí podstaty)atman-brahman

    1. Tenhle svět poskytuje poznatky a informace, které mohou být reálné, ale taky iluzorní, mohou být pravdivé, ale taky lživé a zavádějící, mohou být falešné s cílem uvézt lidi do omylu, ale žádné z nich neposkytují člověkovi moudrost, která umožňuje svět chápat v jeho celistvosti – příčinnosti a následnosti. K čemu jsou dobré takové informace, které pravdu jenom zakrývají a nevedou k moudrosti?

  3. Příspěvek (článek) je psán v duchu odkazu ABD-RU-SCHINA a jeho POSELSTVÍ GRÁLU. Jde sice o velmi zajímavý a také poučný článek, ale ten pochopitelně nemůže vykazovat plnou skutečnost. To proto, že je psán s jistým zabarvením, tedy s určitým pohledem, který nemůže vyjadřovat vše, a to přesto, že je zde kladen velký důraz na morální aspekt.
    Je pochopitelné, že ani můj náhled na danou problematiku není a nemůže být zcela dokonalý, ale je veden z daleko vyšších stavů našeho Vědomí a proto obsahuje daleko věrohodnější pohled na danou problematiku.
    Takže konkrétně oč jde.
    Dle mého názoru se zde na Zemi objevil někdo, kdo daleko předčil vše, co zde bylo v oblasti psýchy a vůbec v oblasti vědomí dosud pochopeno. Jde o Davida R. Hawkinse a jeho výzkumy ve smyslu vědy, kterou jako jediný dokázal propojit s tím, co bychom mohli nazvat mystikou čí světem za světem. Posunul tak vědu do oblasti, kterou si dosud vyhrazovalo pouze náboženství či již zmíněná mystika. Jeho objevy jsou ohromující, a jak už to bývá přímo fascinující. Potvrdil, že svět tak jak ho známe, je jen podmnožinou ohromujícího systému, který je zakotven mimo náš čas a mimo náš prostor, ale obé prostupuje. Naše Vědomí, tedy naše vlastní podstata, neboli Duch, je cosi, co bychom mohli nazvat jiskrou nebo také částí onoho základního pole, kterým se tento původní systém projevuje. Je tak součástí něčeho co je aspoň z hlediska člověka věčné a nesmrtelné. Tento Duch (ona jiskra) nikdy nezaniká a po zániku Hmotnosti přechází do latentního stavu, kde čeká na další příležitost v nově vytvořeném Kosmu, který v současnosti pochopitelně dosud neexistuje. Problém “posledního soudu” je obrazné vylíčení této skutečnosti. Zatímco normální vývoj člověka předznamenává jeho další vývoj v nové Hmotnosti na úrovní vyšší duchovní bytosti, pak pro bytosti, které uvíznou v Hmotnosti, to znamená to, že si (víceméně) zopakují svůj vývoj na úrovni člověka, ale v daleko prekérnějších podmínkách (Bytost, neboli Vědomí neboli Duch, jako taková nikdy nezaniká – je věčná.).
    Člověk, jako člověk, sice vzniknul na Zemi, ale jeho vývoj je mnohem složitější a úžasnější a jde časem přes mnoho Hmotností a pochopitelně i mnoho úrovní svého vlastního Vědomí, které se stále zušlechťuje. Celý systém je naprosto dokonalý a bezchybný.
    V současnosti vše probíhá (dle Hawkinse) především zdokonalováním se na úrovni člověka v jeho vlastní podstatě, tedy v jeho Vědomí (Duchu). Pro pochopení je ale nutné si prostudovat aspoň základy toho, co nám zde pan Hawkins zanechal. Už jenom povrchní zhlédnutí jeho slavné MAPY VĚDOMÍ, ohromuje svou hloubkou vhledu. Na internetu je k dispozici web, který umožňuje samostudium tohoto fenoménu. http://www.hawkins.support
    Antonín Mareš

  4. Vážení, pán Šupa tu otvoril celkom zaujímavú tému, ktorá si myslím zasluhuje našu pozornosť, preto tu spomeniem niekoľko svojich poznatkov zo svojho mystického nazerania na túto problematiku, ktorá vás možno bude asi šokovať.
    Ľudstvo sa vo svojej pýche považuje za vrchol inteligentného stvorenia, lebo nepozná od seba dokonalejšiu rozumovú bytosť. Ale ja som sa vo svojom mystickom poznávaní stretol s tak vyspelými bytostnými inteligenciami, ktoré nás ľudí považujú za tak nízkych tvorov, ako sa my pozeráme na lesných mravcov.
    Videl som našu planétu spálenú na prach a popol a pozeral som na tu spúšť ešte s jednou bytosťou a podotkol som k nej poznámku, že sa možno z tejto katastrofy už naša planéta nikdy nespamätá a tá bytosť sa na mňa pozrela pozrela a bez slova odišla. Nebol som pre ňu hoden ani len jediného slova. Takýto prístup k nám ľuďom som vypozoroval aj pri iných príležitostiach, ktoré tu nechcem popisovať a komentovať. Život v týchto iných vyšších sférach je organizačne a mentálne na celkom inej úrovni, ako sme na to zvyklí u nás.
    Moje mystické zážitky a skúsenosti ma zbavili všetkej ľudskej pýchy na seba a ľudstvo, lebo som si uvedomil, že sme vo stvorení bohužiaľ iba bezvýznamné a ničotné tvory.

    1. ad/Moje mystické zážitky a skúsenosti ma zbavili všetkej ľudskej pýchy na seba a ľudstvo, lebo som si uvedomil, že sme vo stvorení bohužiaľ iba bezvýznamné a ničotné tvory.

      Jsme opravdu ti nicotní tvorové?
      Pan Degon tu před třemi léty napsal ve svém autorském článku: https://hledani.gnosis.cz/ako-som-objavil-lesk-a-krasu-svojej-zivotnej-perly/

      “Všetci ľudia majú v sebe túto zázračnú „perlu“, ktorú je treba iba nájsť, vyčistiť a nechať sa ňou viesť ku Svetlu, ktoré keď nájdeme, už sa nebudeme pýtať po zmyslu života. A to želám všetkým, lebo práve to je tým zmyslom života. Nájsť Svetlo, ktoré už nie je v nás, ale je v nás, ak ho v sebe objavíme.”

      A tak nesouhlasím s tím razantním tvrzením, nejsme bezvýznamní a nicotní a tou bezvýznamností a nicotností popírá to, že “všichni lidé mají v sobě perlu….”. Proč? Protože člověk, který se stal člověkem a vystoupal na žebříku svého vývoje je tím jediným, který může dojít ke Světlu.

    2. Pane Vendo, perla je perla, ale človek je človek. Nehodnotím perlu, ale človeka a ľudstvo.

    3. Jen stručně – napsal jste: “Nájsť Svetlo, ktoré už nie je v nás, ale je v nás, ak ho v sebe objavíme.”

      Kde tedy najít Světlo, kde ho objevit? V člověku, mimo člověka?

    4. A copak dělala ona tak velmi vyspělá bytost na naší spálené planetě?
      Že se na Vás podívala? A odešla? No, zřejmě je to v jiných sférách obvyklé. Vzít jinou bytost na vědomí a odejít.
      V mé vizi to bylo trošičku jinak. Země byla ve žlutém ohni (či záření). Její desky se rozklížily. Ale jakési řetězy je udržely a ony zapadly zpět na své místo.
      Sledovala jsem to tak, že Země měla tvar vejce, které jsem vnímala zhruba ve velikosti menšího míče, bez nakloněné osy, jak zeměkouli známe dnes.
      Nikoho dalšího, jinou bytost, jsem poblíž sebe nevnímala. Dělo se v tom vhledu něco podobného, jako tehdy při tsunami v Asii, ale v daleko větším, tedy celoplanetárním rozsahu.
      Co se týká nízkosti tvorů – mravenci mají velmi dobře organizované své kolonie. A lidé? Na naše poměry místy také celkem dobře. Jak by se chovali, či jak se chovají jednotliví mravenci a lidé, když je skutečně zle? Také se jen na druhého podívají a odejdou? To není mravencům, ani lidem vlastní. Možná je v tom naše bída? Nebo spíše síla? Člověk i mravenec dokáže při záchraně druhého tvora zahynout.
      Jiný zajisté druhými lidmi pohrdá a dští kolem sebe zlobu, i když sám sebe zve třeba milovníkem zvířat, neváhá cizí zvíře na životě ohrozit….

    5. P.S. Degone
      “Ty za to stojíš, i ty lásku v srdci máš”, mi kdysi pár lidí řeklo a také: “Nikdy a nikým si ji nedej vzít,…” a já ožila, zlámaná křídla jsem narovnala…..

      Úděl lidský? Na planetě Země v těle zatím žít :-)

      Hezký den :-)

    6. …Anonym 6.6.2018 (16:02)
      Opomněla jsem napsat nick matka

    7. Degon 6.6.2018 (8:36)
      “lebo som si uvedomil, že sme vo stvorení bohužiaľ iba bezvýznamné a ničotné tvory.”
      Asi jako bychom žáky prvňáčky zle hodnotili za to, že rozbili okno a nechtěli se k tomu přiznat. Ne, jsou to nadějné děcka.

  5. Vendo, idete rovno k veci – k tomu podstatnému. Pýtate sa: “Kde tedy najít Světlo, kde ho objevit? V člověku, mimo člověka?”
    Aby sme si dokázali odpovedať na túto otázku, musíme si uzrejmiť samotné základy učenia gnóze. Tá učí, že Boh (Otec) je pôvodcom duší, ktoré poslal do stvoreného sveta, aby v ňom získali poznatky a tie Bohu (Otcovi) po svojim návrate mu odovzdali. Tomu kresťania hovoria posledný súd. Stvorený (materiálny) svet je dielom démiurga, čo v preklade znamená niečo ako remeselník. Človek má v sebe túto božskú dušu, ktorú si však málo uvedomuje, lebo celá jeho pozornosť je upriamená na okolitý svet. V človeku sa tvorí jeho “ego” a to si osvojuje rôzne duchovné vlastnosti ako sú sebectvo, pýcha, hnev a pod. Tomu kresťania hovoria “hriech”. Pre dušu je to niečo zahaľujúce a zakrývajúce, ako keď sa na cylinder petrolejovej lampy usádza špina a sadze. Človek si prestane uvedomovať svoj božský pôvod a správa sa ako materiálne zviera.
    Ale jestvuje možnosť si ten cylinder duše očistiť od nánosu špiny, aby Božie svetlo opäť zažiarilo a človek zrazu uzrie celkom inú realitu, ktorá je vlastná Bohu a človek si uvedomí, že nie je obyčajným zvieraťom, ale synom Najvyššieho. To je ona Perla, alebo Svetlo, ktoré bolo od počiatku v nás, ale sme si Ho neuvedomovali. Keď si to uvedomíme, žačne prerod samotného človeka, ktorý odmietne všetko pozemské, aby získal ono nebeské – teda vzácnu Perlu, ktorú mal v sebe, ale si ju neuvedomoval.

    1. ad/Človek má v sebe túto božskú dušu,…….. . Píšete.
      A i pro toto Vaše zcela jiné sdělení nesouhlasím s tím…..že sme vo stvorení bohužiaľ iba bezvýznamné a ničotné tvory. Jak jste napsal dnes ráno.

      To co píšete teď v 17:26, s tím nemám problém.

      Díky a pěkný letní večer.
      Václav

    2. @ – Vendo, idete rovno k veci – k tomu podstatnému. Pýtate sa: “Kde tedy najít Světlo, kde ho objevit? V člověku, mimo člověka?”

      Šílenec po vodě pátrá, i když je uprostřed vln. (Sextus Propertius)

    3. Pre Václava, zo 6.6.2018 o 17:37: Namietate: “A i pro toto Vaše zcela jiné sdělení nesouhlasím s tím…..že sme vo stvorení bohužiaľ iba bezvýznamné a ničotné tvory. Jak jste napsal dnes ráno”.
      – Hodnota človeka nie je daná jeho dušou, ale jeho skutkami. Človek má síce Božskú dušu, ale tá nie je jeho majetkom, ale je mu Bohom iba prepožičaná. Jeho je iba tá “špina a balasť” na tej “lampe”, ktorá bráni Svetlu (Perle) žiariť. Takže nemáme byť na čo hrdí a pyšní. To si jasnejšie uvedomíme až keď sa po smrti tela postavíme pred Otca a budeme mu skladať svoje životné účty.
      Pekný deň želám!

    4. Degone píšete:
      “Človek má síce Božskú dušu, ale tá nie je jeho majetkom, ale je mu Bohom iba prepožičaná.”

      Já na to: Člověk má na přechodnou dubu tělo, člověk je Duch ve hmotě. Dokud podléhá iluzi, že je tím “nedokonalým”, chcete li hříšným tělem tak trpí. Pokud poznal pravdu, že tělem není tak je osvobozen z pekla této reality.

    1. Mám taký nutkavý pocit, že som dlžný diskutérom svoju odpoveď na určité otázky. V tomto našom svete jestvuje stratifikácia (rozvrstvenie) spoločnosti do kultúrne a civilizačne odlišných skupín. Každý sa dobre cíti práve v tej jeho vrstve a vyhýba sa iným. Zrejme to má svoju príčinu v duchovnej úrovni jednotlivých bytostí. No a niečo podobné jestvuje aj v tom druhom (posmrtnom) živote. Aj tam jestvuje ona duchovná intelektuálna a spoločenská stratifikácia, že sa bytosti zhromažďujú iba v tej svojej vrstve a vyhýbajú sa tým nižším, ale aj vyšším spoločenstvám. Je to dané duchovnou úrovňou každej bytosti.
      Tá bytosť, ktorú som spomínal v tom svojom zážitku a ktoré odmietla som mnou komunikovať patrila do inej – vyššej vrstvy a tak som bol pre ňu nehodný odpovede. Nepovažovala za potrebné mi odpovedať, lebo to považovala za kontraproduktívnu záležitosť. To ma napokon vyliečilo z vlastnej pýchy a nadradenosti, že ľudstvo je vrcholom civilizácie a kultúrneho vývoja.

    2. Degone, hezký den přeji.

      Kdysi jsem se jedné pozemské bytosti ptala: “R., je možné, že pro vlastní světlo Světlo nevidím?” Odpověď zněla “Ano”.

      A já se nyní ptám:”Je možné, že ona Vámi zmíněná bytost pro vlastní Světlo světlo neviděla?”

      Možná je to o touze a snaze jedněch posunout se na pomyslných schodech na vyšší stupínek a druhých ? Nevím, snad lhostejnost, či co. Nebo možná i bolest z jiných energií,…

  6. Matko, ta otázka sa vzťahuje iba na pozemské bytosti (ľudí), ale nie na tie duchovné bytosti, ktoré majú iné (telepatické) vnímanie. Je v tom veľký rozdiel. Astrálne bytosti sa dorozumievajú telepaticky, ale ľudia pomocou slov, ktorým často nerozumejú, alebo si pod nimi predstavujú niečo celkom iné. Tam je to inak. Je to iný svet v ktorom žijú iné bytosti, ktoré svoju existenciu prežívajú iným spôsobom.Je to ťažko popísateľné ľudskými vyjadrovacími metódami, preto sa mystik o to ani nepokúša. Kto sa o to pokúsi (npr. Emanuel Swedenborg) toho ľudia čoskoro označia ako pomätenca, lebo sa to nijako nezrovnáva s ľudskými skúsenosťami a vedomosťami. Tam čas a priestor nie je limitujúcim faktorom ako u nás.
    Želám tiež pekný deň!

    1. Víte, Degone, jsem odchovanec nejen své rodiny, ale skupin lidí i jednotlivců, které jsem potkávala a které mne ovlivňovaly. A pak jsem prošla i určitou školou, … Ano, těžko popisovat vnímání lidí v oné škole, a také jsem se neptala na to, jestli jsou ostatní schopni dorozumívat se i telepaticky,… a ano, i o vlastním způsobu dalšího vnímání lze jen těžko psát. Ale pokud takto při přímém dialogu vnímám, není to jen o řeči, slovech, je to jiná úroveň.
      Jestli je to řeč universální, srozumitelná i bytostem z jiných úrovní vesmíru? Mohla by být, ale vědecky to dokázat neumím. Ale tímto způsobem je možné vnímat i zdejší stromy, kameny,….

  7. Matka, pán Šupa vo svojom úvodnom príspevku napísal pekné slová, ktoré si tu dovolím citovať:
    “Máme ale aj druhú možnosť, a síce plné rozvinutie všetkého najlepšieho a najušľachtilejšieho, čo sa v nás skrýva. Svojim maximálnym rozvinutím dobra a pozitívnych vlastností sa totiž potom môžeme povzniesť z hmoty, ako bájny fénix, do ríše Svetla kráľovstva nebeského. Do kráľovstva Ducha, nachádzajúceho sa nad hmotnou časťou stvorenia. Do kráľovstva večného, nepodliehajúceho žiadnemu kolobehu vzniku a zániku tak, ako hmotné svety”.
    Práve o to ide v tom našom krátkom pozemskom živote. Ľudia sa delia na pneumatikov (osvietených), psychikov (intelektuálov) a bylikov (živočíšnych materialistov), ktorí žijú iba svojou telesnosťou. Tí, ktorým je to z hora dané (osvietených) a objavili už “svoju perlu”, žijú pre večnosť, kde sa uplatňujú iné princípy života a opúšťajú tie princípy materiálneho a pominuteľného sveta. Tým pochopiteľne dochádza k “odcudzeniu sa” od všetkého, čo utvára tento pominuteľný svet. Našiel by som mnoho analogií v náboženských naukách, ktoré toto popisujú, ale nechcem ich citovať, aby som sa nejavil ako dajaký “náboženský sektár”, alebo “guru”. Predkladám tu občas malé úryvky z vízií toho iného sveta, ktorý je dokonalejší, ako je tento svet. A to je asi všetko…

    1. “Osvícení lidské duše většinou přichází jako jednotlivé paprsky ranního slunce. S uvědoměním se rodí moudrost a směřování bytosti ke klidu a harmonii.
      Vědomá kontrola vlastního tvoření udržuje potřebný klid a energie, které člověk vnímá jako radostné vnitřní naladění, chuť žít a prožívat krásno.”

      A pak přijdou bytosti andělské, oslavit s člověkem posvátnou pouť Životem, povyprávět, jak to všechno začalo…
      Tyto bytosti, které si na svých cestách uchovaly vědomí Lásky, spojují své životy s Těmi, kteří se ponořili do vlastního světa, aby jim ukázaly, že mohou opět tvořit krásný svět a život v něm tak, jako na počátku tvořili společně s Láskou… a mi přišly i o sobě říci:
      “Říká se jim Andělé Lásky.
      Ty jsi jedním z nich…
      …a nezapomeň, přišli jsme Ti říci,
      že jsme s Tebou,
      že patříš k nám,
      a že Láska na nás
      už čeká.”

      A tak jsem, ponořena do vlastního světa, potkala Anděle Lásky a dobrovolně v tomto světě zůstala i s Láskou, krásnem, ale i vším ostatním,…

    1. Ano, Degone, zapomněla jsem se opět a zase podepsat. Když jsem ten dávný text slyšela po první, byla to pro mne obrovská úleva.
      No a nyní pojedu na pár dnů na Slovensko, budu blíže obloze :-) Hezké dny přeji :-)

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.

Magazín Gnosis - Hledání Světla a Moudrosti, příspěvky čtenářů - provozovatel: Libor Kukliš, 2004 - 2018

Máte-li zájem o publikování svého článku, pište na e-mail info@gnosis.cz.

Odkazy:

Slunovrat Záhady-Zdraví.cz slunecnikvet-anna.blog.cz Bylinkové království PERSONÁLNÍ BIODYNAMIKA AOD - průvodce transformací Rahunta Společnost pro mezioborová studia, z.s. Česká Konference